Kaplnka sv. Urbana v Zbehoch

Kaplnka sv. Urbana sa nachádza v obci Zbehy (okr. Nitra), ktorá bývala kedysi známou oblasťou pestovania vínnej révy. Minulý mesiac vyrástla na žiadosť občanov na mieste pôvodnej nezachovanej kaplnky nová kaplnka. V súčinnosti s bývalým starostom Ing. Ivanom Habiňákom a obecným zastupiteľstvom myšlienku osobitým ideovým a konštrukčným riešením zhmotnil autor projektu Ing. arch. Michal Gaj ml.

„Ako hrozno v lise, tak aj človek je pod tlakom – spoločenským.“ Veta architekta Michala Gaja ml. je zároveň akýmsi mottom jeho najnovšieho projektu – Kaplnky sv. Urbana. Jej tvaroslovie je inšpirované podvedome archetypom vinohradníckeho prešu, ktorý vo filozofickom poňatí autor latentne pretavuje do polohy pomyselného spoločensko-kultúrneho lisu.

„Súčasná doba a tlak, ktorý na seba vyvíja človek sám, nedožičia veľa mentálneho uvoľnenia. Je potrebné zastaviť sa aspoň na chvíľku a precediť svoje myšlienky v tomto rýchlom tempe života,“ rozširuje motto architekt. Projekt je rozdelený na dve etapy. Prvou je kaplnka a jej krajinné dotvorenie. Druhá etapa má byť podľa autorskej štúdie prístupovou cestou (alejou) k tomuto sakrálnemu priestoru.

So silným pocitom i priehľadmi na krajinu

Sakrálna architektúra predpokladá, ba dokonca si vyžaduje silnú vnútornú atmosféru a nezáleží, či je to katedrála v Chartres alebo subtílna kaplnka v Zbehoch. A tú Kaplnka sv. Urbana obsahuje. Je to silný pocit. Pravda, najprv sa ku kaplnke musíte dostať, pričom odporúčam ísť pešo, aby ste naplno prežili to zasadenie do okolitej krajiny.

Nie je to nepreniknuteľná vzdialenosť, netreba vám pritom enormnú kondíciu. Dobrý pocit z istej námahy je však zaručený. Architektúra pretavenej idey ponúka priehľady do panoramatického obrazu historicky vyvinutej krajiny. Kruhová kompozícia stavby s priezormi lamiel „prešu“ otvára priestor rovnocenne do všetkých smerov.

Jeden priezor vám ukáže pohľad na iný sakrálny skvost – románsky Kostol sv. Michala archanjela v Dražovciach –, iný zase Zobor a pohorie Tribeč, ďalší vinohradnícke polia, a keď sa pozriete hore – áno, len otvorené nebo. Architekti mysleli pri spojenom zážitku na všetko.

Formou rozširujúceho sa obráteného kužeľa sa čiastočne uvoľnený „strop“ kaplnky otvára k nebeskej vertikále s umocňujúcim účinkom kríža. Zároveň vytvára intímnu náruč pre práve prítomného človeka. Jednému veľká nie je, rodine nie je zase malá. Komorná atmosféra je znásobená skvelou akustikou.

Čistota a vyrovnanosť zvuku sa cielene prejavujú v centrálnom bode priestoru kaplnky. Aby ste do kaplnky vchádzali očistení od vonkajších nánosov, pred vstupom je osadený „Kameň zbytočnej tiaže – nežiaducej záťaže mysle“. Nie je tam náhodou, spočíva na historickej stope – základoch pôvodnej starej kaplnky.

Hlavná os kaplnky je orientovaná na vežu miestneho Kostola Povýšenia sv. Kríža, kde je dodnes uchovávaná jediná relikvia z pôvodnej kaplnky – obraz sv. Urbana.

„Práve tento artefakt bol podnetom na výstavbu tak, aby zaujal svoje pôvodné miesto v transpozičných priestorových vzťahoch,“ približuje architekt Michal Gaj ml. V novej kaplnke je reprodukcia obrazu sv. Urbana vyhotovená v skle (odkaz na vitráž), už ako reflexia na časy minulé, a vytvára metaforickú líniu pokračovania.

Ľahká skladateľnosť konštrukcie

Táto v zásade jednoduchá drobná sakrálna stavba však vyžadovala precízne detaily vo vzťahu k statike objektu. Geo­metria objektu aj v drobnom detaile uplatňuje vždy ten istý konštrukčný prvok s tými istými rozmermi. V priestore však rovnaké prvky a detaily ponúkajú v súčinnom pôsobení vždy iný zážitok.

„Konštrukčný princíp priestorového obalu je postavený na ľahkej skladateľnosti/rozoberateľnosti/nahraditeľnosti (možnej výmene) drevených skladobných prvkov – lamiel vymedzujúcich priestor, čo evokuje efemérnosť objektu,“ hovorí Michal Gaj ml.

„Reprezentuje a upozorňuje na dočasnosť existencie bytia. Skelet pevných častí z pohľadového betónu naproti tomu upriamuje pozornosť na pevné, v spoločenskom vedomí pretrvávajúce momenty žitia. Novovysadené korene viniča zabezpečia sezónne ošatenie betónového skeletu a šat kaplnky sa v priebehu roka bude meniť.“

Pocitová komunikácia

A ešte raz o pocite, ktorý som naznačil na začiatku. Oproti tradične chápanému uzatvorenému priestoru kaplnky, v ktorom sa človek ocitá sám, sústredený na duchovno, avšak izolovaný od vonkajšieho sveta, Kaplnka sv. Urbana umožňuje pocitovú komunikáciu s okolitým i vzdialeným svetom.

Umožňuje vnímať nekonečnosť jeho dimenzie, pričom sa prekonáva ohraničenie priestoru stavby. Človek tak zostáva súčasťou vesmíru, jeho fyzického i duchovného rozmeru. Premenlivosť zážitku tu zohráva podstatnú úlohu.

Presakuje cez úzke štrbiny lamiel do priestoru kaplnky ako dôsledok premeny vonkajšej atmosféry a šíri sa z priestoru kaplnky vplyvom duchovnej atmosféry účastníka. Hra životodarného slnečného svetla (pre vinohradníctvo takého dôležitého) a vrhnutých tieňov lamiel robí priestor a zážitok v ňom živým, pôsobivým, pre účastníka autentickým a intímnym.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2019.