Jedáleň pre Spiegel

jedalen pre spiegel

V októbri 2011 sa vydavateľ najdôležitejšieho spravodajského týždenníka v Nemecku – časopisu Der Spiegel – presťahoval do novej budovy v hamburskom HafenCity. V jej prízemí vznikla pôsobivá jedáleň, ktorá sa odráža v guľatých zrkadlách, žiarivých akrylátových prútoch a veľkých žltých diskoch, pokrývajúcich strop.

Túto impozantnú stavbu na brehu Labe navrhol dánsky architekt Henning Larsen a interiéru zamestnaneckej jedálne sa zhostila nemecká architektonická kancelária Ippolito Fleitz Group. Tá však stála pre neľahkou úlohou: „Jedáleň v pôvodnom sídle navrhol v roku 1969 Verner Panton a stala sa chráneným kultúrnym dedičstvom. My sme ju chceli do novej budovy nejakým spôsobom presunúť,“ hovoria architekti Gunter Fleitz a Peter Ippolito.

Kantína Vernera Pantona
„Len čo sme boli poverení návrhom novej jedálne, vyvstala pred nami otázka: môžeme integrovať kultový podnik Vernera Pantona do novej koncepcie? Po starostlivom zvážení sme sa však rozhodli nepresťahovať ho,“ opisuje Peter Ippolito cestu k súčasnému vzhľadu a vysvetľuje, čo bolo rozhodujúcim faktorom, ktorý architektov presvedčil opustiť pôvodnú myšlienku presunu: „Jedným z faktorov, ktorý hovoril proti presťahovaniu, bol polygonálny pôdorys novej budovy, kde by Pantonov koncept založený na štvorcových moduloch nevyhnutne viedol k vytvoreniu nevyužiteľných priestorov. Nová budova okrem toho ponúka málo veľkých, súvislých stien, ktoré sú pre Pantonovu koncepciu zásadné.“

Pôvodná budova má tri oddelené priestory, ktoré dánsky dizajnér oživil dynamickými tvarmi a farbami stropu.Nový priestor, naopak, pokrýva veľkú plochu a pôsobí silným horizontálnym dojmom. Preto architekti nakoniec pristúpili k inému konceptu interiéru – súčasnú architektúru budovy doplnili moderným až futuristickým interiérom. Presne tak, ako to kedysi urobil Verner Panton v pôvodnej budove.

Strop a svetlo
Zamestnanecká jedáleň bola a je vizitkou spoločnosti Spiegel nielen preto, že je viditeľná z exteriéru, ale aj preto, že sa tu môžu odohrávať rozhovory aj pracovné schôdzky. A to aj napriek tomu, že nie je prístupná verejnosti, teda nie je miestom propagujúcim firemnú identitu ako takú.

Keďže priestor mal byť flexibilný, najdôležitejším dizajnovým prvkom bol strop. „Ten sme navrhli veľmi lesklý a trblietavý, aby odrážal okolitý prístav podobne ako voda,“ hovoria jeho autori. Tvorí ho 4 230 kruhov z jemne lešteného hliníka, zapustených do materiálu schopného pohlcovať hluk, ktorý umožňuje každý z kruhov nastavovať pod rôznym uhlom. Strop tak reaguje na okolité prostredie. Hliníkové kruhy striedajú aj väčšie kruhy v žiarivom tóne žltej farby, ktoré členia priestor na rôzne zóny a počas daždivých dní prinášajú do interiéru pozitívnu atmosféru. Vo večerných hodinách sa transformujú na tlmené svetelné objekty.

Plocha nad hliníkovými diskami je čiernej farby, podobne ako technické vybavenie, ktoré sa tak stáva neviditeľným.

Priestor a jeho rozdelenie
Navzdory veľkosti interiér nepôsobí monotónne, zameniteľne či prefabrikovane. Naopak, vtláča kantíne svojráznosť, ktorá podporuje inšpiráciu a dialóg, dôležitý pre fungovanie vydavateľstva.

Komunikáciu podporujú aj okrúhle stoly čiernej farby so žulovou doskou na oceľovej nohe, ktoré vyzerajú, akoby rástli z podlahy. V priestore sú umiestnené do troch veľkých skupín a vytvárajú tak kontrapunkt k polygonálnemu pôdorysu. Pohybové zóny sú tak jasne vymedzené.

Priestor vymedzujú aj tri čierne línie na hladkej bielej teracovej podlahe, ktoré ukazujú, kadiaľ vedú komunikácie. Tieto línie v niektorých miestach kopírujú zavesené tyče z priehľadného plexiskla. Zónovanie ďalej podporujú veľké žlté disky a zavesené svietidlá.

Jedáleň zamestnancov v novom ústredí časopisu Spiegel je priestorom, ktorý spĺňa všetky funkčné požiadavky a zároveň vytvára silný vizuálny dojem podporujúci kultúru komunikácie v rámci spoločnosti a tieto hodnoty prenáša do okolitého sveta.

Kateřina Kotalová
Foto: Zooey Braun

Komentáre