Vojenský cintorín Háj-Nicovô obnovili. Areál získal pôvodne zamýšľanú podobu

Bitka o Liptovský Mikuláš bola druhou najkrvavejšou bitkou druhej svetovej vojny na Slovensku. Krutejšie boli už len boje v Duklianskom priesmyku. Kľúčovým miestom ustupujúcej nemeckej obrany bola Kóta 729 – Háj Nicovô. Po presne 60 rokoch od odhalenia sa pietny areál dočkal ďalšej časti obnovy.

Areál piety bol verejnosti odhalený 9. mája 1961. Autorom architektonického návrhu boli Ing. arch. Ladislav Bauer, Ing. arch. Aladár Búzik a akademickí sochári Alfonz Groma a Miroslav Ksandr. Stredom areálu vedie monumentálne schodisko.

Na jeho úpätí sa nachádzajú dve bronzové súsošia – na ľavej strane prísaha na bojovú zástavu a na pravej symbolika mieru a víťazstva. Schodisko uzatvára dominanta – pylón, ktorého vrchol zdobí päťramenná hviezda.

V spodnej časti sa nachádzajú reliéfy, ktoré zobrazujú uctenie zástavy, pomoc ranenému, kladenie venca a výjav nad hrobom. Samotné hrobové polia sa rozprestierajú symetricky po oboch stranách schodiska, celkovo sa v areáli nachádza v desiatich radoch 1 415 hrobov padlých.

Očistenie ideí

„Pôvodný projekt pri vzniku areálu piety počítal s tým, že budú na cintoríne len kríže a zelená pláň. Dokonca existuje záznam z kontrolného dňa, na ktorom bolo rozhodnuté, že sa vzhľad cintorína zmení a hrobové miesta budú mať travertínové obruby,“ hovorí architekt Stanislav Barényi.

„Naším zámerom teda bolo vrátiť areálu pôvodne zamýšľaný charakter parkovej úpravy s prevahou trávnatej plochy. Z hrobových miest sme, samozrejme, zachovali záhlavia zo sivého grafitu s menami padlých.“

Každý náhrobný kameň prešiel reštaurovaním, konzerváciou a antigrafitovou úpravou. Obnovené náhrobné kamene sú kotvené na betónové pilóty. Okrem vizuálneho efektu má kontinuálna trávnatá plocha výhodu jednoduchšieho udržiavania, vďaka čomu budú priestory vyzerať reprezentatívne.

Súčasťou obnovy bola aj rekonštrukcia asfaltovej prístupovej cesty – Ulice kpt. Nálepku – už od priecestia so železničnou traťou. Ďalším krokom obnovy by malo byť reštaurovanie súsoší a samotného pylónu, na to je však potrebné získať ďalšie financovanie.

Hlavná os cintorína. Bronzové súsošia by sa mali tiež dočkať rekonštrukcie.
Hlavná os cintorína. Bronzové súsošia by sa mali tiež dočkať rekonštrukcie. | Zdroj: Karin Barényiová, Gabriel Lipták, Miro Pochyba

Živí spomínajú

Výšina Háj-Nicovô je v súčasnosti obľúbeným a hojne využívaným verejným priestorom. V rámci lesoparku pribudli bežecké, cyklistické a náučné chodníky, dokonca detské ihrisko a exteriérová telocvičňa, ktorá je umiestnená len pár desiatok metrov od monumentálnych bronzových vojakov.

Aleja vedúca k cintorínu je na svadobných fotkách stoviek Mikulášanov. Momentálne beží architektonická súťaž na vyhliadkový bod, umiestnený na záchytnom parkovisku pri cintoríne. „Najlepší spôsob, ako uchovať pamiatku na padlých, je si ju neustále pripomínať,“ hovorí architekt. Tým, že cintorín bude miestom, ktoré bude stále na očiach živým.

Ambíciou mesta Liptovský Mikuláš je, aby bol areál piety Háj-Nicovô vyhlásený za národný vojenský cintorín. Už minulý rok bol na úpätí schodiska odhalený Pamätník novodobým veteránom, rovnako od ateliéru Barényi&architekti.

„Vyhlásenie za národný cintorín by znamenalo, že by sa háj mohol stať dôstojným miestom odpočinku aj pre tých, ktorý položia svoj život v službe v súčasnosti,“ vysvetľuje architekt. „Ostáva však dúfať, že nebudeme využívať kapacity cintorína, ale potenciál miesta.“

Pôvodná podoba hrobových miest.
Pôvodná podoba hrobových miest. | Zdroj: Karin Barényiová, Gabriel Lipták, Miro Pochyba

Obnova Vojenského cintorína Háj-Nicovô

Miesto: Liptovský Mikuláš
Architekt: Karin Barényiová, Stanislav Barényi
Klient: mesto Liptovský Mikuláš
Rozpočet: 500 000 €
Projekt: 2018
Realizácia: 2021

Karolína Balášková

Článok bol publikovaný v časopise ASB 08-09/2021.