Rekonštrukcia pod tatranskými vrcholmi. Vila Lavína si zachovala autenticitu

Bratislavský ateliér P-T, spol. s r. o., získal zadanie, ktoré prichádza výnimočne – prácu na národnej kultúrnej pamiatke s viac než storočnou históriou. Secesná vila stojaca priamo pod tatranskými vrcholmi prešla renováciou a adaptáciou na novú funkciu natoľko úspešne, že si vyslúžila nomináciu na prestížne architektonické ocenenie CE ZA AR v kategórii Fenomény architektúry.

Odkrývanie vrstiev histórie a času často pripomína bádateľskú prácu detektíva. Secesná vila odhalila štyri etapy – postavená bola v roku 1903 ako obytný dvojpodlažný objekt s podkrovím a čiastočným podpivničením pre budapeštianskeho továrnika Jakoba Bruchsteinera podľa projektu architekta Izidora Sterka.

Výraznou témou objektu je asymetria, pohľadové fasády sú hladké s dominantnými secesnými oknami, zatiaľ čo vedľajšie sú hrazdené. V 30. rokoch minulého storočia prešla vila čiastočnou rekonštrukciou, keď boli hrazdenia na exponovaných fasádach nahradené tehlovými stenami.

Vila tiež prešla niekoľkými dispozičnými úpravami. V 60. rokoch bol interiér rozčlenený na sedem samostatných bytových jednotiek. V 80. rokoch prišla modernizácia v podobe zavedenia plynu, prerábok kúpeľní a kuchyne. Vymenené boli niektoré okná, no celková rekonštrukcia objektu neprebehla za celú jeho existenciu.

Kľúčový hráč

Všeobecne sa architekti zhodujú, že kľúčovým hráčom každého navrhovacieho procesu je klient. Autori obnovy si toho svojho pochvaľovali:

„Rozhľadený investor bol ochotný akceptovať zdĺhavejšiu projekčnú prípravu, časovo náročné renovačné práce, finančne nákladnejšie použitie pôvodných prírodných materiálov (korkové platne, drvený korok, ľanové farby…) aj prácnejšie tradičné stavebné postupy. Základnou požiadavkou adaptácie objektu bola architektonická a stavebná rekonštrukcia vily, jej prezentácia vo výraze a podobe z obdobia jej vzniku a zároveň pri maximálnom zohľadnení pamiatkových hodnôt akceptácia nového lokalitného programu investora.“

Staronová funkčná náplň

Architekti transformovali interiér nadzemných podlaží vily na osem apartmánov, zatiaľ čo obslužné funkcie, ako raňajkáreň, vináreň, kuchyňa či spa, boli presunuté do suterénu, ktorý bol na tieto účely aj rozšírený. Zub času sa podpísal na drevených nosných prvkoch, tie preto boli nahradené identickými, zhotovenými pomocou tradičných tesárskych postupov.

Použité metódy obnovy boli maximálne ohľaduplné k pamiatke – reštaurátorská obnova a konsolidácia, analogické tvarové kópie, náznaková rekonštrukcia a kontextuálny novotvar. Priečky a podlahy boli ako nové stavebné zásahy vykonané reverzibilne systémom suchej výstavby. Vďaka detailným umelecko-historickým a architektonicko-historickým výskumom bolo možné lokalizovať pôvodné okenné a dverné otvory, čo architekti využili v prospech presvetlenia interiéru a nových dispozičných prepojení.

Objekt potreboval pre zvýšenie komfortu aj nové rozvody zdravotechniky, minimalizáciu zásahov do pôvodných konštrukcií tak zabezpečili predsteny. Nový altánok architekti umiestnili na hranicu pozemku tak, aby čo najmenej rušil kontext historickej vily. S prostredím splýva vďaka vegetačnej streche.

Zastrešuje prevádzky, ktoré nebolo možné umiestniť do interiéru vily – hydromasážnu vaňu s krytou relaxačnou terasou a miesto na uskladnenie exteriérového mobiliáru. Konštrukcia altánku je inšpirovaná pôvodným objektom a pozostáva z drevených hrazdení, ktoré sú zvonka obložené polopriehľadnými lamelami.

Autenticita

Špecifikom kvalitnej renovácie je uchovanie hodnôt, ktoré pamiatka počas svojej existencie nadobudla.

„Snahou všetkých zúčastnených na obnove a rekonštrukcii bolo zachovanie autenticity secesného výrazu vily, jeho hmotovo-priestorového a konštrukčno-materiálového riešenia, zachovanie hodnotných pôvodných prvkov a detailov, ktoré sú doplnené novými intervenciami tak, že vytvárajú z rekonštruovaného objektu harmonický, viacvrstevnato pôsobiaci celok,“ približujú autori.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 08-09/2021.