Dom kultúry v Dubnici
Čo viedlo autorov stavby Domu kultúry v Dubnici nad Váhom k stvárneniu tohto jedinečného projektu v štýle sorely? Pôdorysný tvar lastovičky, ktorá pristáva na hrane terase Váhu? Možno. Dnes sa už však môžeme len domnievať, čo bolo inšpiráciou.
Centrum mesta
Stavba kultúrneho domu je dodnes dominantou v tejto časti Dubnice nad Váhom, ktorá sa postupne vyprofilovala ako kultúrno-administratívne centrum mesta. Kompozícia celej stavby je prísne symetrická. Ústredný rizalit obložený pieskovcom s troma poloblúkovými portálmi prechádza dvoma podlažiami. Štruktúrovaná omietka fasády je geometricky členená typickými ryhami s vysokou presnosťou. Ryhy, ktoré pripomínajú škáry panelov, dodávajú stavbe ľahkosť. Stavba postupne od tretieho podlažia ustupuje. Centrálna hmota je ukončená krovom, bočné krídla sú ukončené plochou strechou.
Konštrukčne je stavba riešená ako monolitický skeletovo-stenový systém. Vyhotovenie jednotlivých stavebných konštrukcií a detailov svedčí o remeselnej zručnosti a dôslednosti.
Pôdorys 1. nadzemného podlažia pripomína svojím tvarom lastovičku.
Rez
Symetria a monumentalita
Prísnosť symetrie stavby je zrejmá aj v dispozícii jednotlivých podlaží. Centrálna vstupná hala so symetrickými schodiskami je riešená cez dve podlažia. Z galérie možno vnímať jej monumentalitu a nadčasový dizajn jej interiéru.
Prízemiu priestorovo dominuje hlavná divadelná sála s kapacitou približne 350 sedadiel. Do sály sa vstupuje bočnými loďami so stĺporadím, javisko je vybavené divadelnou technikou vrátane povraziska. Sála je viacúčelová. Pôvodné hľadisko bolo na jednej úrovni, no dodatočne bolo vybudované viacúrovňové zasúvateľné hľadisko – jeho zasunutím vzniká voľný otvorený priestor tanečnej sály. Vďaka tomu sa tak nestratila možnosť usporiadať v sále akékoľvek kultúrne či spoločenské podujatie a zároveň sa zlepšila kvalita vnímania celého priestoru javiska.
Koncepciu prízemia logicky dopĺňajú odbytové priestory v krídlach – vpravo sa vstupuje do reštaurácie, vľavo až do „predrevolučného“ obdobia bola kaviareň. Žiaľ, dnes už je tento priestor bez pôvodnej noblesy a príležitostne sa využíva na burzy oblečenia.
Nádej prežiť
O ucelenom koncepte kultúrneho stánku svedčia ďalšie priestory určené na malé javiskové formy a bábkové divadlo – všetko bolo riešené komplexne a v logických väzbách. Suterénne priestory slúžia ako cvičebne hudobníkov, sklady materiálu, kulís, pomôcok a na technickú obsluhu stavby, kým nadzemné podlažia na galerijnú činnosť a nácviky folkloristov.
Ostatných dvadsať rokov sa odrazilo aj na funkčnej náplni kultúrneho domu, najmä potreba financovať jeho prevádzku či naplniť priestory mala vplyv na to, že okrem aktivít, ktoré súvisia s kultúrou a výchovou, sa do kultúrneho domu dostali viaceré nevhodné činnosti – burzy, posilňovňa, veterinár, sídla firiem, dokonca útulňa pre bezdomovcov…
Uvedomenie si skutočnosti, že takto komplexne pripravená stavba na kultúru je veľkou devízou mesta, postupne oživilo myšlienku revitalizácie stavby a návrat takých činností, na ktoré bola stavba naprojektovaná a ktorým roky slúžila. Rekonštrukciou prešla reštaurácia so zázemím, neskôr sa citlivo zrekonštruovala divadelná sála vrátane nového zasúvacieho hľadiska. Pripravené sú ďalšie projekty, ktoré rešpektujú pôvodnú architektúru stavby s ambíciou vrátiť jej život a príťažlivosť.
| Jiří Kroha (1893 – 1974) Maliar, sochár a scénograf patrí k najvýznamnejším českým architektom 20. storočia. Predstaviteľ českej avantgardy, človek s bohatstvom invenčnosti a fantázie. Pôsobil a tvoril v období kubizmu a funkcionalizmu. V návrhu socialistického mestečka Nová Dubnica v štýle sorely zasahoval okrem architektúry a urbanizmu aj do filozofie, sociológie a psychológie. V bývalom Československu získal titul Národný umelec. |
TEXT: ING. ARCH. MARIÁN ANTAL
FOTO: AUTOR
Autor pôsobí v projektovej organizácii, zaoberá sa rozvojovými projektmi v oblasti architektúry a urbanizmu.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
