Finalista Mies van der Rohe Award 2009

Okolo typického bloku pravouhlej barcelonskej mestskej štruktúry v štvrti Sant Antoni som prechádzal mnohokrát. Okrem príjemnej atmosféry miesta, som si nikdy nevšimol nič zvláštne. Až do chvíle vyhlásenia finalistov prestížneho ocenenia za najlepšiu európsku architektúru Mies van der Rohe Award 2009. Medzi nominovanými, už na prvý pohľad atraktívnymi stavbami, bola aj pomerne nenápadná knižnica s centrom pre seniorov, lokalizovaná  do spomínaného mestského bloku. To ma inšpirovalo  bližšie spoznať jej príbeh.

Barcelonský blok
Urbanistickú štruktúru Barcelony charakterizuje pravouhlý raster bulvárov a ulíc, vyplnený mestskými blokmi. Urbanisticky – reguláciou uličných čiar, maximálnych výšok či objemov – sa bloky nelíšia, z pohľadu architektúry áno. Vytvárajú pestrofarebnú zmes fasád s rozličným štýlom, farbou, dizajnom, vekom, stavom a atmosférou – avšak zorganizovanú v rámci jednotnej urbanistickej koncepcie. Fasády mestského bloku orientované do rušných ulíc, pôsobia trochu scénograficky a dvojrozmerne. Život obyvateľov vo všetkých jeho dimenziách sa prejavuje až za fasádami vnútroblokov – dvory vytvárajú poloverejný priestor na oddych. Naopak, verejný život mesta pulzuje v parteri – v čulom dialógu s rušnou ulicou.

Budova knižnice a centra pre seniorov od španielskych architektov RCR Arquitectos primárne slúži obyvateľom zo štvrte Sant Antoni. Preto napriek svojej náplni – verejnej stavby – funguje skôr ako poloverejný interiérovo-exteriérový priestor. Budova nemá parter. Pomerne jednoduchá uličná fasáda, z čierneho profilovaného lesknúceho sa plechu, vytvára vstupnú bránu, pozývajúcu návštevníkov do vnútroblokových priestorov, kde sa nachádzajú hlavné vstupy do všetkých prevádzok. Hlavný objem stavby tvorí knižnica.

V duchu urbanistických regulatívov vypĺňa uličnú prieluku. Čierny plechovo-reflexný podchod pôsobí ako psychologický teleport medzi rušným svetom ulice a pokojným životom vnútrobloku. Uličná fasáda, farebne, materiálovo a kompozične harmonicky kontrastuje s okolitou typickou secesnou obytnou zástavbou.

Tú charakterizujú tradičné pravidlá pri delení stavby na verejný parter, horizontálne pôsobiace obytné podlažia či zakončenia v tvare mezonetov alebo strešných terás. Napriek tomu knižnica nepôsobí v prostredí cudzo ani extravagantne. Naopak, vďaka dodržaniu urbanistických regulatívov a možno až príliš jednoduchej kompozícii fasády, veľmi elegantne a nenásilne dopĺňa charakter ulice.

Z ulice do vnútrobloku
Hlavná hmota stavby je výškovo a objemovo v súlade s okolitou zástavbou. Smerom do vnútra bloku prechádza do jednopodlažnej hmoty, ktorá definuje obvod novovytvoreného štvorcového dvora a dopĺňa priestory medzi rôznorodými prístavbami pôvodného dvora.

Z ulice stavba vypĺňa pomerne úzku prieluku, avšak smerom k vnútrobloku je jej prejav esenciál­ne významný – objekt definuje samotnú podstatu, funkciu a charakter priestoru. Verejná budova sa stáva exteriérovo-interiérovým priestorom s poloverejnou až intímnou atmosférou. Napĺňa každodenný život ľudí okolitých domov a blokov. Vonkajšia uličná fasáda je vo výške parteru úplne uzavretá. Kompozícia sa začína postupne otvárať v podchode – v mieste vstupu do knižnice. Neskôr prechádza do úplnej otvorenosti až transparentnosti vo vzťahu k typicky španielsky upravenému parkovému vnútrobloku, do ktorého je orientovaná čitáreň časopisov a celé centrum pre seniorov.

Z interiéru prechádza do vnútrobloku prístrešok – najmä v horúcich letných mesiacoch poskytuje návštevníkom príjemný chládok. Súčasťou vnútorného dvora je detské ihrisko, priestor na športové aktivity a plochy vyhradené na zeleň a oddych. Dvor vytvára zaujímavý typ komunitného námestia, určeného len úzkej skupine ľudí – z okolia.

Funguje na princípoch vyššej formy spoločenskej zodpovednosti, ktorej výsledkom je pocit spolupatričnosti a pozitívny vzťah k danému priestoru. Neanonymná spoločenská kontrola zabezpečuje ľahšiu udržateľnosť a funkčnosť námestia. Komplex objektov spolu s vnútroblokom ponúka širokú škálu priestorov na trávenie voľného času obyvateľov, uprostred pestrofarebnej domáckej atmosféry obytného dvora. Zaujímavým prvkom je zachovaný objekt komína, ktorý pripomína niekdajšiu výrobnú funkciu miesta.

Čierna je všade
Čierna a lesklá – to je stručná definícia tejto stavby. Doplnky, obklady, lavičky, rámy okien – všetko je čierne. Čierne sú aj výtvarne príťažlivé vertikálne oceľové lamely, s charakterom čiarového kódu, slúžiace na tienenie exteriérových priestorov centra. Budova zasadená medzi priľahlé domy a do prírodného prostredia v tomto prípade symbolizuje optimizmus, poriadok, čistotu, eleganciu, harmóniu a otvorenosť. Fasáda objektu nepôsobí chladne, naopak, vďaka lesklému povrchu reflektuje okolitý pestrofarebný život. Čierna sa jednoducho hodí ku všetkému.

Hlavná 4-podlažná hmota knižnice pozostáva z dvoch asymetrických blokov z lesklého profilovaného plechu, spojených dvoma zasklenými časťami. Pod nimi je priechod do vnútrobloku. Užší z blokov slúži na zásobovanie a prevádzku knižnice. V druhom sa nachádzajú komunikačné a skladové priestory. V zasklených častiach otvorených do ulice aj do vnútrobloku navrhli architekti samotné knižničné prevádzky – čitárne, počítačové miestnosti. Do čierna ladený interiér a mobiliár kontrastuje s bielymi plochami a prvkami.

Vďaka vonkajšiemu prirodzenému osvetleniu pôsobia priestory veľmi čisto a harmonicky. Vizuálny kontakt ­se­niorského centra s exteriérom sprostredkúvajú zasklené, v niektorých miestach otvárateľné steny. Jednotlivé priestory centra na seba navzájom spontánne nadväzujú a voľne prechádzajú až do suterénu. Tu sa okrem iného nachádzajú jedáleň aj telocvičňa.

Inšpirácia
Budova knižnice a seniorského centra nie je veľká – smerom z ulice sa dokonca javí veľmi nenápadne. Taktiež sa na prvý pohľad môže zdať, že nemá čím zaujať. Ale to nie je pravda. Stačí detailnejšie preskúmať jej vnútornú časť a nikto nespochybní, že ide o veľmi zaujímavú a inšpiratívnu stavbu. Budova slúžiaca primárne ľuďom z okolia a dizajn podčiarknutý veľmi čistým a sofistikovaným architektonickým riešením vytvárajú príjemný pocit domáckej pohody.

Oceniť treba najmä poloverejný charakter priestoru, fungujúci na báze komunitnej spolupatričnosti. Zaujímavé sú aj obstarávacie náklady stavby. Meter štvorcový budovy s výnimočnou architektonickou kvalitou stál mesto približne 1 000 € (30 126 Sk), čo možno považovať za veľkú výzvu aj pre Slovensko.

Knižnica a centrum seniorov
Miesto: Barcelona, Španielsko
Autori: Rafael Aranda, Carme Pigmen, Ramon Vilalta
Generálny projektant: RCR Arquitectos
Ukončenie realizácie: 2008
Úžitková plocha: 2 800 m²
Exteriér: 1 400 m²

Ing. arch. Ing. Tomáš Žáček
Foto: Tomáš Žáček

Autor článku v roku 2008 založil vlastný ateliér Nice Architects, kde kreatívne odpovedá na výzvy súčasnej architektúry. Venuje sa navrhovaniu budov, tvorbe verejného priestoru, propagácii a výskumu architektúry, produkcii netradičných stratégií a nápadov v architektúre i súvisiacich disciplínach.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.