Európsky unikát v Geoparku Megoňky

Znie to ako zo sci-fi literatúry. Koncom 80. rokov 20. storočia sa po odstrele horniny v kameňolome, v ktorom sa ťažil kameň na úpravu horských bystrín, vykotúľali pravidelné okrúhle pieskovcové gule s priemerom od 10 do 260 cm. Je ich 30 s priemerom 25 až 260 cm a s odhadovaným vekom 30 až 40 miliónov rokov. Ide o najväčšie nálezisko takýchto geologických útvarov v Európe.

Prírodný úkaz sa nachádza v Čadci, v mestskej časti Milošová, v blízkosti slovensko-českej hranice pri obci Mosty u Jablunkova. V roku 2003 bolo nálezisko vyhlásené za prírodnú pamiatku. „Najväčšia z gúľ s priemerom takmer 5 metrov sa rozpadla na dva kusy pri detonačných prácach,“ približuje Ing. arch. Ivan Jarina. „Vnútro gúľ tvorí akýsi zlepenec 2- až 4-centimetrových pieskovcových kamienkov. Majú hmotnosť od 2 do 30 ton. Obdobné geologické útvary sa nachádzajú ešte v Južnej Afrike, na Novom Zélande či Kostarike.

Doteraz nikto nepodal jednoznačné vysvetlenie vzniku týchto kamenných gúľ. Niektorí geológovia sú toho názoru, že vznikli v rovnakej dobe ako okolité pieskovcové horniny. Pravdepodobne vznikli v pravekom mori postupným nabaľovaním na jadro pohybmi vody na morskom dne. Iní zase tvrdia, že gule mohli vzniknúť pnutím a otáčaním v hornine, podľa iných odborníkov ide o guľovitý rozpad hornín.“

Výtvory neživej prírody

Tieto ojedinelé výtvory neživej prírody nie sú známe z iných regiónov Slovenska, ale podľa RNDr. Františka Beleša zo správy CHKO Kysuce sú známe z Flyšového pásma Západných Karpát – lom Motyčanka v ČR asi 1 km východne od Milošovej –, kde je popísaná jedna guľa.

„Čo sa týka ich veľkosti, možno s určitosťou konštatovať, že ide o najväčšie kamenné gule na Slovensku a možno i na svete,“ hovorí František Beleš. „Sú to naozaj poslovia mimozemských civilizácií? Odpoveď na túto otázku sa nachádza priamo v opustenom lome. Dôkazom toho, že to nie sú poslovia mimozemských civilizácií, je skutočnosť, ktorú možno vidieť na mieste výskytu najväčšieho počtu gúľ. Nepravidelne hrubá poloha (vrstva) zlepencov tu neprerušovane prechádza z pieskovcovej polohy, v ktorej sa guľa nachádza aj s pieskovcovou guľou. Ak by išlo skutočne o gule, ktoré pochádzajú z inej planéty alebo boli nejakým neznámym spôsobom dopravené do oblasti sedimentácie bukoveckého pieskovca, musela by byť uvedená zlepencová poloha na styku s guľou prerušená.“

Kultivácia areálu

V tejto jedinečnej prírodnej rezervácii bolo potrebné vytvoriť kultivovaný prístup, ako aj priestor na vzdelávanie. Ateliér VAN JARINA navrhol zveľadenie celeho areálu na edukačne a turistické účely. Súčasťou areálu sú malý altánok na oddych a edukačne účely, pódium pre príležitostné podujatia a atypový drobný mobiliár vrátane vstupu s informačným systémom.

Projekt Geoparku Megoňky rieši prístrešok v tvare gule s pódiom a mobiliár v oblasti bývalého kameňolomu. Mobiliár pozostáva zo 6 lavičiek, 4 odpadkových košov, z 2 informačných panelov a zo stojana na bicykle. Súčasťou projektu je aj osadenie betónových guľových objektov s priemerom 1,0 m na zamedzenie vjazdu automobilom. Založenie mobiliára je riešené pomocou zemných skrutiek. V miestach, kde nebolo možné zemnú skrutku pre balvan v podloží navŕtať, je použitá vŕtaná kotva pozostávajúca z dvoch alebo zo štyroch tyčí.

Technické riešenie

„Guľový prístrešok je navrhnutý zo 16 oblúkových nosníkov z lepeného lamelového dreva (LLD) s prierezom 80 x 160 mm,“ hovorí Ing. Matúš Kereškéni, projektant-statik v spoločnosti Taros Nova, s. r. o.

„Dva nosníky sú skrátené na úroveň spodnej hrany strechy, aby bol umožnený vstup do prístreška. Vnútorný polomer zakrivenia nosníkov je 2 170 mm. Medzi hlavné nosníky sú vložené podružné oblúkové lamely s rovnakým vnútorným polomerom a prierezom 60 x 120 mm, aby bol dosiahnutý guľový tvar celej konštrukcie. Sú vynášané pomocou závitových tyčí v troch úrovniach po výške nosníkov. Strecha prístreška je z naformátovaného titánzinkového plechu kotveného do smrekovcových dosiek cez separačnú fóliu Vapozinc. V tesnej blízkosti prístreška je na rošte z hobľovaného smrekovcového dreva realizované pódium. Podlaha pódia plynule nadväzuje na podlahu prístreška.“

Na všetky oblúkové prvky bolo použité smrekovcové drevo, lepené na pevnostnú triedu GL24h. Rovnako bolo smrekovcové drevo použité aj na ostatné priame kusy okrem agátových kmeňov na odpadkových košoch. Všetky zámočnícke prvky sú vyrobené z ocele s pevnostnou triedou S235.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2019.