Cena Miesa van der Rohe 2019

Najvýznamnejšie ocenenie európskej architektúry pozná svojho víťaza za rok 2019. O cenu, ktorá nesie meno nemeckého modernistického architekta, tento rok súperilo až 383 nominovaných prác z 38 krajín. Nechýbalo ani slovenské zastúpenie – projekt Mlynica sa dokonca dostal do užšieho výberu poroty.

minované projekty predstavujú obraz súčasnej európskej architektúry. Po témach bývanie a dedičstvo, ktoré v minulých rokoch vyvolali vášnivé diskusie medzi porotou aj profesionálnou obcou, nastal čas na otvorenie nového cyklu tém: „Nominácie v roku 2019 ukazujú, ako veľa diel sa stavia v metropolitných územiach, a odhaľujú aj novú generáciu ťažiskových osí – až tretina diel sa postavila na osi Dublin – Brusel – Ľubľana – Tirana,“ hovorí koordinátor ceny Ivan Blasi.

Víťazný projekt

Celkovým víťazom sa stala rekonštrukcia panelového bytového domu vo francúzskom meste Bordeaux. Transformácia 530 bytov je výsledkom spolupráce ateliérov Lacaton & Vassal architectes, Frédéric Druot Architecture a Christophe Hutin Architecture. Klientom bol AQUITANIS, verejná kancelária bývania magistrátu Bordeaux.

Práca je inovatívnou renováciou troch veľkých bytových domov priamo v Bordeaux, ktorá dáva všetkým obydliam novú kvalitu života. Transformácia každej jednotky stála len 50 000 € (bez DPH) a ani nezvýšila nájom existujúcim nájomcom – tí sa pri stavebných prácach dokonca nemuseli presťahovať zo svojich bytov.

Prvým krokom architektov bolo veľmi presne pomenovať, ktoré kvality byty ponúkajú a ktoré, naopak, treba doplniť. Transformácia sa mala udiať za plnej prevádzky bez sťahovania obyvateľov, čo vylúčilo zásahy do schodov, stropov alebo podláh.

Architekti namiesto toho siahli po exteriérovom zasklenom rozšírení v šírke 3,80 m, ktoré pribudlo na fasádu domu. Pridanie veľkých zimných záhrad a balkónov poskytlo každému bytu viac priestoru, viac prirodzeného svetla, väčšiu flexibilitu používania a výrazne zvýšilo energetickú výkonnosť plášťa budovy, keďže záhrady fungujú ako pasívne solárne kolektory.

Existujúce malé okná sa nahradili veľkými zasklenými posuvnými dverami otvárajúcimi sa do zimnej záhrady. Inovovali sa technické zariadenia: elektrická inštalácia kúpeľní, dva bývalé výťahy v každom schodisku sa nahradili väčším a doplnili novým výťahom.

Obnovou prešli aj vstupné priestory a spoločná zeleň pred budovou. S cieľom skrátiť trvanie prác sa pri stavbe použili prefabrikované moduly, rýchlo postavené ako lešenie. Namiešaný betón sa používal len na základy.

Poz­dĺž pridanej konštrukcie sa odstránili pôvodné okná, a to s ohľadom na izoláciu s obsahom azbestu. Na druhej strane je odľahčená fasáda z vlnitých transparentných polykarbonátových panelov a skla v hliníkových rámoch, navyše vybavená reflexnými slnečnými závesmi.

Vďaka správnemu plánovaniu a rozvrhnutiu staveniska bolo možné dosiahnuť transformáciu len za 12 až 16 dní na apartmán: pol dňa bolo treba na položenie betónovej dosky, 2 dni na úpravu starej fasády, 2 dni na umiestnenie novej fasády a 8 až 12 dní na renováciu interiérov.

Dedičstvo bytových domov

Porota ocenila, že projekt pracoval s existujúcim európskym bytovým fondom z povojnového obdobia. Minimálnymi prostriedkami sa dosiahol maximálny účinok. Namiesto demolácie, ktorá si vyžaduje veľké množstvo energie, v tomto prípade klient pochopil a podporil výhody transformácie existujúcich budov.

Neprehliadnite: Spojí Vydrica rozdelené mesto? Ambíciu na to má

To zmenilo životy ľudí k lepšiemu bez toho, aby sa podceňovalo ich predchádzajúce bývanie. Nový priestor je plný poézie, pretože architekti pochopili, že každý človek vníma a využíva priestor inak. V čase, keď si provízie za nové sociálne bytové domy žiadajú zmenšenie plochy bytov, tu sa, naopak, plocha zväčšuje.

Jednotlivcovi aj kolektívu to dáva väčšiu hodnotu i dôstojnosť. Súbor sa stáva optimistickou príležitosťou na spoločenský život. Architekti vykazujú veľmi vysoké uznanie i hlboké poznanie toho, s kým a s čím pracujú. Výsledkom je prepracovaný spôsob práce s ľuďmi, priestorom a materiálmi, hoci zlepšenie susedských vzťahov by mohlo byť ešte silnejšie, ak by boli širšie možnosti vo vzťahu k ulici.

Emerging Architecture

Emerging Architecture, teda cenu „Objav roka“, dostal ateliér BAST z francúzskeho mesta Tolous. Ocenenie mu vyniesol projekt školskej jedálne v Montbrun-Bocage. V malom mestečku v Pyrenejach navrhli architekti rozšírenie miestnej školy, ktoré fyzicky, ale nie vizuálne uzatvára školské ihrisko. Jednoduchá prístavba s plne zasklenou fasádou udržuje transparentnosť voči okolitej krajine.

Ako hlavný konštrukčný materiál použili architekti CLT panely, ktoré sú nielen ekonomickým, ale aj ekologicky zodpovedným variantom. Sokel a schody sú z prostého pohľadového betónu. Porotu zaujali mimoriadne presné implementačné a dizajnérske rozhodnutia, vďaka ktorým je refektár pozoruhodným projektom postaveným na relatívne malom rozpočte.

Práca sa realizovala s extrémnou pokorou, s prihliadnutím na kontext obce a bezprostrednej krajiny, čím vznikla veľmi úctivá architektonická práca. Ako sa vyjadril Benjamin Aubry, architekt a expert EU Mies Award, jednoduchosť zariadení a konštrukcie ponúka veľkorysý priestor, schopnosť maximálneho využitia a nesmiernu poéziu.

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 5/2019.