City Park v Košiciach je aj jemnou citáciou „zeleného“ domu

Kedysi tu boli promenádne koncerty, na ktoré spomína zachovaný železný hudobný altánok z roku 1885 od mestského staviteľa Júliusa Pöschla. Rozliehajúca sa hudba, pestované fúzy malomestských džentlmenov, navoňané krinolíny dám, bezstarostný krik detí, rodinný piknik, letmé úsmevy zaľúbencov, ponevierajúci sa „flákači“. Idyla ako vystrihnutá zo slávneho Seuratovho obrazu Nedeľné popoludnie na ostrove Grande Jatte. Mestský park sa však stal aj miestom na prevádzkovanie športov. Pestovala sa jazda na koni, kúpanie a cyklistika. V roku 1909 si tu korčuliarsky spolok vystaval svoj pavilón, ktorý vznikol v secesnom slohu podľa plánov Júliusa Sandyho. Plocha pre korčuliarov sa cez leto menila na tenisové kurty, ktoré sa tu nachádzajú dodnes. V medzivojnovom období bol park známy aj svojimi reštauračnými a ubytovacími službami. Vtedy vzniklo i mestské kúpalisko, na ktoré v 60. rokoch nadviazala krytá plaváreň. Celková prestavba neďalekej železničnej stanice však nepriaznivo zmenila charakter mestského parku, ktorý utrpel aj zrušením mlynského náhonu v ramene Hornádu. Nedostatok vlahy rozložil koreňový systém hodnotných stromov a park začal postupne chátrať. Dnes je už nutná jeho kompletná revitalizácia.

Do tohto stručného pôdorysu pamäti chráneného územia mestského parku vstupovali aj architekti z košickej kancelárie KOPA, ktorí sa zaoberali celým urbanistickým územím. K prvým prejavom ich snaženia patrí nedávno dokončený City Park Club. Nasledovať by mala rekonštrukcia historického krasokorčuliarskeho objektu.

„City Park Club je päťpodlažný dom, pôdorysne nepravidelne členitý s rovnobežnou osovou moduláciou,“ približuje dispozíciu objektu architekt Pacák. „Severná hmota štvrtého nadzemného poschodia, presahujúca samotný pôdorysný rozmer, sa svojou celkovou koncepciou, pôdorysným riešením a výraznou farebnosťou vyčleňuje z návrhu komplexného riešenia. Súkromie každého apartmánu je dosiahnuté jeho samotnou členitosťou, ktorá je čitateľným prvkom celého objektu.“

K tejto členitosti prispieva nerovnomerné rozloženie terás so zreteľným umiestnením ťahavej zelene a stromčekov. Farebnosť fasády v kombinácii drevených prvkov a keramických obkladov má charakter už spomenutej filozofie „zeleného domu“, ktorá je prispôsobená okolitej atmosfére parku. Dá sa povedať, že architektonický výraz sa odvíja od výzoru stromov, ktoré nielen rámcujú fasádu, a tým pôsobia na vonkajšie vnímanie objektu, ale tri z nich priam vrastajú do jeho hmotovej štruktúry.

Azda najvýraznejšie sa členitosť prejavuje na východnej fasáde, kde je objekt rozdelený do krížnych hmôt, ktoré rôznym posuvom odskakujú a prispôsobujú sa zeleni. Zároveň však objekt aj modelujú a vytvárajú jednotlivé hmoty apartmánových celkov. Pohľadovou dominantou je v tomto smere žltý preklad v tvare kvádra s farebným i materiálovým kontrastom, ktorý slúži ako signálny bod objektu a architekti ho nazývajú vstupnou sochou. „Dispozične to určite nie je jednoduchý dom,“ priznáva Štefan Pacák, „preto sme mali pocit, že by malo ísť o členitejší objekt rozohrávajúci rafinovanú hru svetiel a tieňov. Nechceli sme, aby to bola len mohutná hmota, ale aby aj farebne ladila s prírodnou kombináciou dreva.“

Hlavný vstup do objektu sa je z dvorovej časti areálu na jeho západnej fasáde v úrovni 1. NP. Takmer polmetrový výškový rozdiel medzi úrovňou pôvodného podlažia a výškovou úrovňou podlahy 1. NP sa prekonal prostredníctvom miernej rampy ukončenej nástupnou podestou pred vchodovými dvermi. Cez zádverie sa prechádza do vstupnej haly, na ktorú nadväzujú jednotlivé priestory tohto podlažia. Patrí k nim aj vertikálne komunikačné jadro, do ktorého sa vchádza z východného vstupu do objektu, slúžiaceho predovšetkým ako únikový východ. Vstupné zádverie je zároveň prístupom k bazénovej technológii. Na severnej strane dispozície je miestnosť na spinning, v južnom krídle zase na fitness, pri ktorých sú šatne pre mužov i ženy. Na každú nadväzuje sociálne zázemie.

Do priestorov komunikačnej chodby sa dá vchádzať aj cez bočné vstupy z krytých parkovacích miest umiestnených na západnej strane objektu. Na ne nadväzujú malé skladové priestory a strojovňa VZT, ktoré majú samostatné vstupy. Zostávajúcu časť pôdorysu 1. NP tvorí spodná časť bazénu umiestneného v úrovni 2. NP a k nemu patriaca strojovňa bazénovej technológie. Tá vytvára predel medzi hlavným a bočným vstupom na západnej fasáde.

Prístup na 2. NP a všetky ostatné podlažia umožňuje vertikálne komunikačné jadro, v ktorom sa nachádza trojramenné schodisko a osobný výťah. Na jeho priestory nadväzuje v úrovni 2. NP komunikačná chodba, zabezpečujúca vstup do dvoch prevádzkovo samostatných častí. V severnom krídle je umiestnený jednopodlažný apartmán, ktorého dispozíciu tvorí vstupná časť s nadväznosťou na WC s predsieňou a práčovňou, šatník a samotný obytný priestor apartmánu.

V južnom krídle sa nachádzajú dvojpodlažné apartmány tvorené identickými priestormi a vnútornými schodiskami. Súčasťou každého apartmánu je vonkajšia terasa s výhľadom na panorámu starého mesta. Centrálnou časťou dispozície 2. NP je bazénová hala so samostatnými šatňami pre mužov a ženy a sociálnym zázemím. Súčasťou bazénovej haly je bar a na halu nadväzuje priestranná vonkajšia terasa.

Ostatné dve podlažia sú vyhradené iba na obytnú funkciu. Súčasťou každého apartmánu je sociálne zázemie, kuchyňa, komunikačné a vstupné priestory a, samozrejme, obytný priestor, ktorého dispozičné členenie sa dalo prispôsobiť individuálnym požiadavkám.

Je len prirodzené, že v dome s mnohými funkciami sa použil inteligentný systém, ktorý sa napr, povedľa bazénovej technológie s vlastným zdrojom vody aplikoval aj na skupinové osvetlenie.

„Účelom objektu je vytvorenie podmienok na fungovanie polyfunkčného športovo-relaxačného centra v nadväznosti na podobný charakter lokality, v ktorej je situovaná stavba,“ hovorí architekt Štefan Pacák. Toto predsavzatie autorov onedlho preverí samotná prevádzka, architektonické podmienky na jej naplnenie sú však už zrealizované, a to tak v požadovanej stavebnej kvalite, ako aj v originálnom autorskom nápade, ktorý do Mestského parku v Košiciach priniesol čerstvý závan. Závan, ktorý by mal naplniť tvorivé ambície, ale i vyprovokovať k ďalšej revitalizácii tohto pamiatkového územia.

Rez