Budova, ktorá má srdce z dreva

Spoluautorom budovy je Peter Verhe, ktorý v rozhovore pre ASB rozvinul myšlienky svojho kolegu z architektonickej kancelárie Helin & Co Architects. „Drevo má veľkú budúcnosť, a to nielen vo Fínsku,“ hovorí Verhe. „Dokonca sa nazdávam, že už v najbližšom čase môžeme zažiť jeho všeobecnú renesanciu.“

Drevo je skutočne pre súčasných architektov lákavou výzvou. Jeho sebavedomie sa opiera o tisícročnú tradíciu, ktorá ho zaraďuje medzi materiály s nadčasovým významom. Navyše, na ľudské vedomie pôsobí emotívnym dojmom teplého a priateľského materiálu, ktorý organicky pramení z prírody. Nehovoriac už o jeho ľahkom spracovaní a obnoviteľnosti.

„Samozrejme, podobne ako iné materiály aj drevo má svoje limity,“ upozorňuje fínsky architekt. „Jeho využitie v posledných dekádach však bolo mnohokrát nezmyselne potlačené rôznymi regulatívami a aplikovalo sa najmä pri menších obytných budovách či nosných konštrukciách prekleňujúcich väčšie vzdialenosti. Posledný vývoj naznačuje obrat vo vnímaní tohto materiálu a ja verím, že dynamika jeho využitia porastie.“

Túto tendenciu si uvedomila aj spoločnosť Finnforest, ktorá pri prezentácii nového využitia dreva usporiadala na jar 2003 medzinárodnú architektonickú súťaž na modelovú administratívnu budovu. Tá sa mala stať sídlom vyhlasovateľa súťaže, ale aj priestorom pre ďalšie firmy. Architektonickým cieľom bolo zase vytvoriť variabilnú konštrukciu vhodne reagujúcu na rozličné tvarové dispozície i výrazové danosti tohto materiálu.

Víťazný objekt dostal názov Sydänpuu (Srdce z dreva) a s jeho stavbou sa začalo v polovici roku 2004. Už koncom nasledujúceho roku stála na zvolenom mieste budova, ktorá je zároveň najvyšším dreveným administratívnym objektom v Európe.

„Treba si uvedomiť, že výrobky z dreva a ich montáž predstavujú takmer tretinu celkových nákladov na stavbu,“ upozorňuje Verhe. „Navyše, drevené konštrukcie sú vo fínskom podnebí, kde je veľké sezónne kolísanie teplôt a zmeny vlhkosti, oveľa viac namáhané. A preto sa už v skorom štádiu projektu musí brať do úvahy prirodzený pohyb dreva. Začiatok roku 2005 bol v oblasti Helsínk zvlášť daždivý, čo zdôraznilo dôležitosť návrhu a kontroly kolísavých úrovní vlhkosti.“

Samotná budova pripomína stavebnicu s rafinovaným usporiadaním svojich prvkov. Obdĺžniky na fasáde vytvárajú optické spojenie s hromadou dosiek v drevenom dvore. Kužeľovitý stavebnicový prvok na konci budovy sa zase odvoláva na bežné formy mechanického spracovania dreva. Stavebnicové prvky obsahuje aj systém architektonických medzier vo vysokej vnútornej predsieni, ktoré sa striedajú s vonkajším priestorom pripomínajúcim átrium.

„Samozrejme, mysleli sme aj na pracovné priestory kancelárií,“ hovorí Peter Verhe. „Tie sa rytmicky striedajú s väčšími priestormi umožňujúcimi rozličný výhľad na Tapiolu a okolitú krajinku, ktorá je akoby zarámovaná drevenými konštrukciami.“

Rozmerovo neveľké pracovné prostredia sú vybavené pre rozličné okolnosti. Tým sa stávajú všestranne využiteľnými pre tímovú i pre individuálnu prácu. Použitie materiálov, farieb a detailov prekračuje štandard, cieľom bolo podporiť pozitívnu sociálno-fyzickú súhru medzi jednotlivcom a jeho okolím.

„Životnosť základnej štruktúry sa stanovila na sto rokov,“ pripomína Verhe. „Náklady na vybranú konštrukciu sa totiž musia zhodovať s priemernými nákladmi konštrukcie s podobným referenčným umiestnením.“

Štyri poschodia nad úrovňou terénu sú určené najmä pre kancelárske priestory. Flexibilita v rámci budovy umožňuje rozmiestniť kancelárie v závislosti od rôznych pracovných požiadaviek, od miestností pre jednotlivcov až po otvorené kancelárie. Táto variabilita je možná vďaka modelu vytvorenému FMO (Finnforest Modular Office), ktorý ponúka dizajn a realizáciu jednotlivých kancelárskych budov stavaných z dreva s použitím modulárnej kostry, výškového uhla a plášťových prvkov. Základ systému pozostáva z jednoduchých obdĺžnikových kancelárskych modulov, ktoré sa môžu doplniť špeciálne navrhnutými zakrivenými modulmi.

Kontext a sústredenie budovy sa zhoduje s najnovším hlavným územným plánom oblasti. Tým, že časť kancelárií je priestorovo priamočiara, chráni pred hlukom dopravy na ceste Etelätuulentie a plánovaným obytným blokom domov a krytých bytov, ktoré sa ešte len budú stavať v jej blízkosti. Kužeľovitý tvar zdôrazňuje južný prístup do Tapioly a konštrukcia zase potenciál, ktorý umožňuje voľnejšie a s fantáziou tvarovať drevo. Aj preto vonkajšie poschodie ozvláštnila záhradná architektúra, v rámci ktorej sa pozornosť venovala rastlinnej výsadbe prevažne ihličnatých rastlín. Doplnená o kríky brusníc, čučoriedok, vresovcov a divokých pukov dovezených z východofínskeho Kuhma je záhrada nezvyčajným miestom.

Hlavný vchod do budovy sa nachádza na vstupnom nádvorí, v strede modulu. Vstupná hala je priamo spojená s recepciou a malou jedálňou so samoobslužnými priehradkami pre zamestnancov. Vo vstupnej hale je veľký lepenkový profil sochy Sielun Linna (Hrad duše) od španielskeho umelca Nacha Angula, ktorý sa nechal inšpirovať skladbou súčasného fínskeho skladateľa Kaija Saariaho.

Južný modul sa skladá z konferenčných, vzdelávacích a prezentačných miestností Drevárskej stavebnej akadémie, ktorú financuje Finnforest. Na vonkajšie steny budovy použili prefabrikované časti skladajúce sa z dreveného (LVL) rámu Kerto, vyvinuté špeciálne pre tento projekt. Hlavný plášť pozostáva z delených prvkov. Aj drevo je použité v mrežovitej postupnosti, pričom najpôsobivejšie sú kónické mriežky Eteläviitta a dlhá priehradová konštrukcia kryjúca celú dĺžku západného stúpania. Podobne ako hlavné schodisko či panoramatické výťahy i východné stúpanie sa usporiadalo do častí rozvrstvením vodorovných stien okien s vertikálnymi časťami. Aj tu sú tri balkóny zostavené z veľkých rámov.

Východné stúpanie je usporiadané v dvoch častiach horizontálnym rozčlenením na výťahové šachty, trasy únikových východov a sústavy klimatizácie. Celkový rám sekcie kancelárií s kolmými oporami, uholníkmi a podlahami zo škrupinových panelov sa konštruoval s použitím spomenutého Kerto dreva. Parkovisko v suteréne je z betónu.

Vnútorné klimatické podmienky v rámci budovy, ako aj sústava klimatizácie a vybrané povrchové materiály spĺňajú príslušné smernice a normy stanovené fínskymi Smernicami a pravidlami budov. Dôraz sa kladie na predpokladanú životnosť budovy, energetickú efektívnosť a kvalitu vnútornej klímy budovy.

Samozrejme, pri navrhovaní budovy sa myslelo aj na požiarnu a hlukovú bezpečnosť. Životnosť a trvácnosť budovy, flexibilita, vetranie, osvetlenie, materiály a ich emisie škodlivín, použitie energie a kontroly odpadu budovy sú nastavené vo vysokých parametroch. Audit jej prisúdil kategóriu B, ktorú dosiahne len 10 % budov vo Fínsku.

„Návrh vychádza z pochopenia faktu, že z pohľadu požiarnej bezpečnosti je drevo v skutočnosti bezpečný materiál – rýchlosť jeho zuhoľnatenia je totiž presne známa,“ dodáva Verhe. „Inými slovami, našou budovou zhodnocujeme kvalitu životného prostredia.“

Názov: Administratívna budova FMO Tapiola
Miesto: Espoo, Helsinki
Autori: Helin & Co Architects,
Pekka Helin a Peter Verhe
Developer: FMO Tapiola Real Estate
­ Company/Hannu Ronkainen
Dokončenie stavby: 2005/2006
Hrubá nosná plocha: 13 048 m²
Čistá plocha: 10 374 m²
Stavebná plocha: 7 167,4 m²
Plocha prízemia: 4 066 m²
Obstavaný priestor: 50 420 m³
Podlažia: prízemie + 4 poschodia
Celkové náklady: 25 miliónov eur