Boutique hotel Chateau Herálec

Majiteľka Alexandra Kasperová prezradila, že kúpa zámku v obci Herálec neďaleko Humpolca na Českomoravskej vysočine bola v roku 2004 celkom emocionálne rozhodnutie. Že to bol začiatok novodobej rozprávky, vtedy isto netušila ani ona sama.

Dnes už boutique hotel Chateau Herálec slúži svojim hosťom, ale my sme navštívili zámok tesne pred ukončením jeho rekonštrukcie a obnovy. Podarilo sa nám zachytiť ešte utíchajúci ruch posledných stavebných a interiérových úprav, ktoré už prekrývalo nadšenie z blízkeho uvedenia objektu do prevádzky.

Dr. Ing. arch. Jaroslav Huňáček je špecialista v oblasti obnovy pamiatok a históriu heráleckého panstva má podrobne naštudovanú. Pripomína, že už pred samotnou rekonštrukciou sa vedelo, že niekde na území Herálca bola stredoveká tvrdza. Nález erbu rodu Šelmberkovcov na prízemí zámku tento fakt potvrdil. Stredoveký objekt z polovice 15. storočia tvorili dve veže s prízemným objektom.

Zámok sa nachádza na miernom návrší nad malou obcou. Od majestátnej brány vedie krátka príjazdová cesta k hlavnému vchodu. Jaroslav Huňáček, hlavný architekt projektu rekonštrukcie, vysvetlil, že fasády zámku sú obnovené v stošesťdesiatročnom neogotickom tvarosloví. Všetko na zámku bolo vtedy upravené podľa dobového vkusu v novogotickom slohu, a to podľa návrhu viedenského maliara, dekoratéra a architekta B. Wachsmanna (1820 – 1897), autora regotizácie celého radu chrámových interiérov a niektorých zámkov. Romantické fasády nesú znaky francúzskeho štýlu, netypického pre české kraje, s príznačnými nárožnými donjonmi a výraznými vežami. Farebnosť je rovnako zachovaná pôvodná – bielo-červená.

Zámok Herálec Miesto:  Herálec, okres Havlíčkův Brod Investor:  Malý zámeček, s. r. o. Dátum začatia a ukončenia rekonštrukcie Architekt:  Dr. Ing. arch. Jaroslav Huňáček, Fortis Realizačná firma: PSJ, a. s. Dodávateľ elektroinštalácií: Libor Kourek Dodávateľ ZTI a ÚK: Votop, s. r. o. Dodávateľ VZT:  Ekoklima, a. s. Dodávateľ okien a dverí: Stavointeriér, s. r. o. Dodávateľ vnútorných dverír: Dřevomonta, s. r. o. Dodávateľ požiarnych dverí: Hasil, a. s. Dodávateľ strechy: Centrostav, a. s. Dodávateľ bazénu a sáun:Mariner, spol. s r. o. Návrh a dodávka interiérov: Ateliér 3 Výroba nábytku: DVD Jaroměřice nad Rokytnou

Keď stavba chytí za srdce
Kým sa však projekčno-realizačný tým odborníkov vedený priamo A. Kasperovou dopracoval k šťastnému koncu, zažili veľa dramatických okamihov, prekvapujúce objavy, nečakané spojenia – to všetko umocnené oddanou prácou ľudí zapálených pre dobrú vec. Alexandra Kasperová hneď v úvode našej exkurzie zdôraznila: „Stavba chytila všetkých za srdce. Niektorí ľudia tu nenechali len remeselný fortieľ, ale aj kus svojho srdca,“ a dodáva: „Hneď od začiatku sme premýšľali, akú funkciu objektu priradíme. Napokon sme sa rozhodli pre hotelovú funkciu obohatenú o klubový život. Pre ľudí nielen z Vysočiny bude slúžiť ako miesto na pracovné stretnutia a relax zároveň.“

S kúpou a rekonštrukciou pamiatkovo chráneného objektu sa, samozrejme, dostali do úzkeho kontaktu s českými pamiatkarmi, ktorých prístup A. Kasperová opísala ako veľmi úzkostlivý a konzervátorský. Pridelenie príspevku z fondov Európskej únie bolo impulzom na intenzívne začatie prác. Harmonogram celkovej obnovy bol nastavený na dva a pol roka a podarilo sa ho dodržať.

Realizačné práce zastrešila spoločnosť PSJ. Projektová manažérka Ing. Jaroslava Fajmanová ich definovala ako praktickú „rozborku“ a „zborku“ celého zámku. Ako v iných podobných objektoch po celom bývalom Česko-Slovensku, aj v tomto, kedysi honosnom sídle bola umiestnená špeciálna internátna škola. Znamenalo to, že na jednej strane bol objekt dlhé roky udržiavaný, na strane druhej ho však postihli necitlivé a neodborné zásahy. Prvoradé boli teda stavebné práce, ktoré zabezpečili statickú stabilitu všetkých častí a zároveň očistili priestory od nežiaducich nánosov.

Čelný pohľad na zámok

Priveľa anjelov
Najzaujímavejší a najpodstatnejší je súčasný stav.
Ako spomína majiteľka: „Zámok sme nezdedili po dávnych predkoch, preto nás pri tvorbe ideového konceptu nezväzovali žiadne citové väzby na minulosť. Navyše, nechceli sme tu vytvoriť akúsi prezdobenú ilúziu luxusu, ktorá mi je cudzia. Keďže nebolo na čo nadviazať, rozhodli sme sa ísť vlastnou cestou. Už od začiatku som cítila, že toto je jeden veľký ‚spektákel‘. Takže prvoradou pre mňa bola spolupráca s divadelným scénografom. Čo sa týka výberu zariadenia, nábytok je moderný, ale nie ultramoderný.“

Jemný náznak štylizácie je všadeprítomný, pozorné oko návštevníka spozoruje precízne detaily, ako sú variácie vzorov na čalúnení či opakovaný motív na úchytkách. Architekt Huňáček ako príklad uvádza starostlivo vyberané svietidlá: „Sú tak trochu vo funky štýle, moderné, ale s ľahkou citáciou ornamentálnych prvkov.“

Verejné interiéry zámku majú spoločného menovateľa vo výzdobe stien. Inšpirácia pochádza zo zámockej kaplnky a jej freskovej anjelskej výzdoby. Na mieru vyrobené tapety s prevzatými motívmi cherubínov zdobia steny vstupnej haly a priestory baru, kaviarne a reštaurácie.

Zariadenie samotných ubytovacích priestorov má inú nosnú myšlienku. Ako so smiechom dodala A. Kasperová: „Naraz tých anjelov bolo akosi príliš. Vedela som, že do izieb musíme nájsť odlišný motív. Nechali sme sa inšpirovať prírodou Vysočiny a napokon tá pravá myšlienka pochádzala od pána Cillera, scénografa. Navrhol, aby sme obrázky nechali prejsť maliarskou štylizáciou. Potom to bol už len kúsok ku crossmarketingovej spolupráci s Oblastnou galériou Vysočiny v Jihlave, ktorej riaditeľ bol náš človek a sprístupnil nám archív maliarskych diel rodákov z Vysočiny, ktoré sú z hľadiska autorského voľne použiteľné.“ Tak sa zväčšené diela jednotlivých majstrov dostali na tapety do izieb.

Kosárek musí byť
Platí pravidlo, čo izba, to tapety s motívom iného obrazu – a podľa toho sú aj nazvané. Niektoré výnimočné mená sa dokonca opakujú. Zaujímavosťou je, že rovnakým spôsobom je priamo v jedálni predstavený obraz heráleckého rodáka akademického maliara Adolfa Kosárka nazvaný Pred búrkou. V jednej časti miestnosti je scéna naozaj pred búrkou, kým v druhej časti už „leje ako z krhly“.

Prednosťou tohto riešenia je výhodná pozícia pre obe strany. Hotel má unikátnu výzdobu, priamo prepojenú s okolitou krajinou, a oblastná galéria má o propagáciu svojich zbierok u hotelových hostí postarané.
„Najťažším na celej rekonštrukcii bolo, aby sme si ustrážili svoj názor, nosnú myšlienku. Investor nemusí byť skúsený stavebný inžinier, musí však dozrieť na to, aby sa nevytratil jasný názor, ktorý sme si na začiatku zadefinovali. Aby vedel odolávať myšlienkam ostatných, ktorí sa tiež do projektu zamilovali, aby ich navrhované modifikácie nepresiahli únosnú mieru,“ zdôraznila A. Kasperová.

Príbeh heráleckej ruže
Ako pokračovali rekonštrukčné práce, stala sa aktuálnou aj otázka marketingu súvisiaca s prevádzkou celého zámockého komplexu. V rámci korporatívnej identity bolo potrebné nájsť špecifický symbol, ktorý by bol univerzálne použiteľný, niečo ako kedysi erb. Alexandra Kasperová v tejto súvislosti uviedla: „Pri prehliadke budúceho silencária som si všimla na stĺpe kvetinku. Tento motív sa opakoval na všetkých stĺpoch a na balkóne sme si tiež všimli erby s kvetinkou. Pri odbornom rozbore erbu sa ukázalo, že v skutočnosti ide o päťlistú polenú heráleckú ružu. Jej červeno-strieborná farebnosť jednoznačne predurčila korporatívne farby. Nehovoriac o tom, že v neďalekých lesoch sa kedysi naozaj ťažilo striebro až do vyčerpania nálezísk.

Pamiatkarom predali erby
Boutique hotel ponúka návštevníkom 19 izieb. Ďalším špecifikom zámku sú nevídané metráže izieb od 50 do 70 m², pričom kráľovský apartmán prepojením so susednými miestnosťami získa plochu až 214 m².
Aj spoločné priestory sú veľkorysé, čo je výsledkom výnimočného prístupu k funkčnému využitiu historického objektu.

Chateau Herálec ponúka svojim klientom aj možnosť využiť fitnescentrum, nezvyčajne situované do pôvodnej stredovekej kuchyne. Štandardnou súčasťou päťhviezdičkových ubytovacích zariadení je aj wellness s bazénom. Na tento účel projekt počítal s využitím priestorov veľkej stajne. Proti bazénu však pamiatkari vzniesli zásadné námietky, ustúpili, až keď sa zistilo, že v čase, keď tu bola internátna škola, stajňa slúžila ako telocvičňa a premenou na bazén sa vlastne jej športový charakter zachováva.

Na ich neústupčivý prístup spomína aj Alexandra Kasperová: „Vstupná hala bola obložená ťažkým tmavým tafľovaním zo začiatku 20. storočia. Pôsobilo to veľmi neútulne, ale nevedeli sme pamiatkarov presvedčiť, aby nám tafľovanie dovolili odstrániť. Až sa napokon jedného dňa v dusnom vlhkom počasí hore na stenách v hale vo vrchných vrstvách omietky vyzrážali pigmenty historických erbov rodov, ktoré zámok vlastnili. S prísľubom, že ich na stenách skutočne odprezentujeme, sme pamiatkarom ‚predali‘ erby za tafľovanie, a tak tu dnes máme erb grófov zo Solmsu, v strede vstupnej haly je erb Trčkovcov a vpravo pánov z Roupova.“

Mária Nováková
Foto: Dano Veselský
Dokumentácia a foto pôvodného stavu: Malý zámeček

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

–>–>