Výskum vnútornej klímy budov s cieľom ochrany užívateľov
S cieľom zavedenia európskych štandardov pre väčšiu ochranu užívateľov, kvalitu a transparentnosť sa 20. septembra 2013 stretli experti z viacerých európskych krajín v nemeckom Sinsheim-Hilsbachu. Bola vytvorená pracovná skupina „INDOOR CLIMATE“ (ECIC) (vnútorná klíma). Zámerom bolo vytvorenie smerníc pre vnútornú klímu a vydanie rezolúcie zúčastnených zástupcov jednotlivých krajín. Pracovná skupina ECIC sa skladá zo stavebných expertov, znalcov a zástupcov priemyslu.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Na rozdiel od mnohých starších budov sa pri novostavbách so zvýšenou vzduchotesnosťou a sanácii starších budov trvale mení chemicky, fyzikálne a bilogicky vnútorná klíma. Ako dôsledok zhoršenia kvality vzduchu nastupujú časté zdravotné problémy ako ochorenia sliznice, alergie, črevné a kožné ochorenia, reumatické a neurologické komplikácie ako aj poruchy autoimunity.
Lekári a znalci pripisujú tieto ochorenia narušenej psychike a genetike a iba málokedy sa zohľadnuju vplyvy životného prostredia.
„Európska konvencia pre vnútornú klímu (ECIC)” si kladie presne tieto otázky. Ktoré faktory vnútornej klímy z biologickej, chemickej alebo fyzikálnej oblasti ovplyvňujú a do akej miery zdravie človeka, ako zabrániť týmto negatívnym vplyvom a ako vytvoriť pozitívne vnútorné prostredie? Ktoré odhady škodlivých polí a škodlivých látok sú podložené a ktoré sú založené na domnienkach?
Podľa slov Karla-Heinza Weinischa, vedúceho Inštitútu pre manažment kvality a hygieny prostredia (IQUH) vo Weikersheim je súčasný vývoj dôsledkom politických rozhodnutí. „S nariadením o energetickej úspornosti budovv, zatepľovaním a zýšenou vzduchotesnosťou rastú aj zdravotné hrozby vďaka zhoršujúcej sa kvalite vnútornej klímy. K tomu sa pridáva narastajúci počet nebezpečných stavebných chemikálií, ktoré buď vôbec nie sú deklarovanané, alebo sú nedostatočne testované na škodlivé látky. Takisto chýba informovanosť užívateľov domácností o škodlivosti látok v stavebných materiáloch, nábytku, pracích a čistiacich prostriedkov.“
Hľadanie praktických riešení daných problémov sú jedným z hlavných cieľov stretnutí európskej skupiny ECIC. Ako zmerať škodlivé látky a následne preukázať v organizme človeka a aké sú zmysluplné stavebné opatrenia na ich elimináciu. Na poslednom stretnutí sa diskutovalo o používaní stavebných látok s čo najmenšim škodlivým vplyvom na zdravie a prostredie. Tieto odporúčania majú za cieľ vylepšenie stavebnej a bytovej hygieny a predovšetkým podporovať používanie hodnotných a otestovaných zariadení, spotrebných materiálov a domácej techniky.
Ďaľšími smernicami a uzneseniami, ktorými sa konvencia bude zaoberať budú:
- Zohľadnenie zdravotných, pracovných a ekologických aspektov výroby, dopravy a spracovanie produktov a ich použitie tak pri príprave, koncipovaní a budúcej likvidácii budov (“health-protection“).
- Záväzok výrobcov zverejňovať kompletné informácie o surovinách, pomocných a prevádzkových látkach (“product-transparency“).
- Zabránenie používania produktov s obsahom zdraviu škodlivých látok v interiéroch ako aj zamieňanie s produktami s nižším obsahom škodlivých látok (“substitution-principle“).
- Pravidelné kontrolovanie dokumentácie a registrácie produktov nezávislou inštitúciou (“quality-management“).
- Prenos produktového menežmentu do procesu plánovania stavby a zároveň sprístupnenie dokumentácie kontrole kvality (“building-transparancy“)
- Znovuzapojenie materiálov do prírodného kolobehu (“cradle to the grave“).
- Kompletné a interdisciplinárne školenie projektantov, remeselníkov a riadiacich pracovníkov z oblasti vnútornej klimatológie a riešenia stavebných škôd s relevantnými ovlyvňujúcimi faktormi (“training“).
„Európsku konvenciu o vnútornej klíme (ECIC)“ v súčasnosti tvoria: Karl-Heinz Weinisch, Rainer Sonn a Waldemar Bothe (Nemecko), Christine Schneider (Taliansko), Christian Phillips und Jean Louis Ehrhard (Francúzsko), Per Verdi a Chris Skov Vestergaard (Dánsko), Antonín Janík (Česká republika), Matej Herzán (Slovenská republika) a David Lasseel (Belgicko).
Zdroj: IQUH – Institut für Qualitätsmanagement und Umfeldhygiene
–>–>