TBG Doprastav: Slovensko má v používaní betónu veľké rezervy

Spoločnosť TBG Doprastav pôsobí na slovenskom stavebnom trhu od roku 2006. Je členom Slovenskej asociácie výrobcov transportbetónu a jedným z najväčších slovenských výrobcov betónu. O súčasnej činnosti, aktuálnych potrebách a najbližších plánoch sme sa rozprávali s jej výrobno-technickým námestníkom Ing. Miroslavom Rodákom.

Ako a za akých okolností vznikla spoločnosť TBG Doprastav?
Spoločnosť TBG Doprastav vznikla v roku 2006 a bola založená majiteľmi a akcionármi spoločností Doprastav, Českomoravský beton a TBG Metrostav. Cieľom bolo rozšírenie pôsobnosti na slovenskom trhu a zaujatie voľného priestoru v oblasti výroby betónu. V tom čase totiž v niektorých regiónoch Slovenska nebolo možné kúpiť betón tak jednoducho a zákazníci museli čakať na voľnú kapacitu výrobcu betónu. Doprastav mal s výrobou kvalitného betónu dostatočné skúsenosti aj vo veľkých projektoch a tieto skúsenosti mohol odovzdať stavebnému trhu prostredníctvom novovzniknutej spoločnosti.

Pociťujete aj dnes výhody z toho, že ste dcérskou spoločnosťou DDM Group?
Zámerom vzniku viacerých dcérskych spoločností pod záštitou DDM Group bola vzájomná koordinácia činností v stavebnej výrobe. Jednotlivé spoločnosti spolupracujú už v prípravnej fáze výberových konaní stavebného dodávateľa a, samozrejme, v prípade získania zákazky aj v samotnej výstavbe. DDM Group zahŕňa spoločnosti od vstupných materiálov, stavebných dodávateľov, výrobcu betónu cez developerskú činnosť až po zastúpenia pre zahraničné stavebné aktivity.

Dodávate však aj na iné stavby ako „domáce“.
Už v prvých rokoch vývoj ukázal, že trh je pre nás otvorený, a kým na začiatku bol pomer dodávok pre materskú spoločnosť Doprastav a ostatné firmy 40 : 60, postupne sa pomer betónu dodávaného pre materskú spoločnosť Doprastav znížil na na 20 : 80. Považujeme to za úspech, pretože sme sa presadili na trhu svojou vlastnou kvalitou a skúsenosťami.

Ktoré sú vaše najvýznamnejšie zákazky z posledného obdobia?
Je to jednak dopravná infraštruktúra – dostavba diaľnice D1, konkrétne estakády pri Považskej Bystrici, a pri Poprade úsek Mengusovce – Jánovce, jednak množstvo objektov pozemného staviteľstva, napríklad Cyklotrónové centrum pre Vojenskú nemocnicu v Ružomberku, polyfunkčný objekt Trinity, Central Park, Panonia Office, Digital Park, Reding Tower v Bratislave, Hotel Družba a Lanovka v Jasnej, OD Mirage v Žiline, OC Európa a Merkury Market vo Zvolene, hotel Kempinsky na Štrbskom plese a penzióny v Tatranskej Lomnici, hala Mobis v Tepličke Nad Váhom a mnoho ďalších.

Aký je pomer objemu betónu pre inžinierske stavby a pozemné staviteľstvo?
Toto sa dá veľmi ťažko odhadnúť. V Slovenskej asociácii výrobcov transportbetónu (SAVT) sme sa však tento rok rozhodli, že tieto parametre začneme sledovať. Čo sa týka našej spoločnosti, podľa odhadu je to približne 30 percent pre inžinierske stavby a 70 percent pre stavby pozemného staviteľstva. Vždy to však závisí od stavieb, ktoré sa na Slovensku realizujú, teda či má, alebo nemá prioritu dopravná infraštruktúra. Ak sú spustené veľké dopravné projekty, tento pomer sa vie úplne obrátiť.

Aké je vaše postavenie na trhu v rámci výrobcov betónu, teda vašej konkurencie?
Netreba pochybovať o tom, že v tejto oblasti patríme k lídrom na trhu a počas našej existencie sme sa každý rok pohybovali na druhom až treťom mieste v produkcii transportbetónu na Slovensku. Máme široké portfólio výrobkov a stále vyvíjame nové.

Dodávate betón aj do zahraničia?
Nie, orientujeme sa výhradne na slovenský trh.

Ako prežívate súčasnú neľahkú situáciu v stavebníctve?
Keď nastala kríza, museli sme vykonať niektoré rázne kroky. Išlo najmä o opatrenia, ktorými sme znížili fixné náklady a výrobnú réžiu. Museli sme pristúpiť k prepusteniu 40 percent zamestnancov a optimalizovať celkový stav výroby, takže tieto opatrenia boli veľmi ťažké a veľmi nepríjemné. Doteraz fungujeme v tomto režime nízkych výrobných aj prevádzkových nákladov. Zbavili sme sa napríklad starej dopravnej techniky, ktorá mala vysoké režijné náklady a veľké náklady na opravu.

Koľko máte teraz zamestnancov?
V súčasnosti zamestnávame 95 ľudí. Súvisí to, samozrejme, s produkciou za posledný rok, keď sme v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi klesli na výrobu zhruba 50 percent. Keď sme teda v roku 2011 vyrobili 231-tisíc kubických metrov betónu, čo je zhruba 50 percent pôvodnej výroby v predchádzajúcich rokoch, muselo sa to odzrkadliť aj na počte zamestnancov.

Čo robíte pre to, aby ste sa na trhu presadili?
Prvoradým cieľom našej spoločnosti je kvalita, preto sme sa v roku 2008 rozhodli pre zavedenie systému kvality podľa normy ISO 9001: 2008, ktorý sme v tom istom roku úspešne zavŕšili získaním certifikátu. Ďalej je naším cieľom nemať reklamácie a vyhnúť sa problémovým záležitostiam, ktoré by neskôr ovplyvňovali hospodársky výsledok a zvyšovali nároky na odstraňovanie škôd. To sa nám v poslednom období darí relatívne dobre. Je to sledovaný parameter a s potešením môžem povedať, že počet reklamácií má u nás klesajúcu tendenciu.

Skúšobný servis a kontrolu výrobkov máme zabezpečenú externými akreditovanými laboratóriami, ako sú TSÚS, Qualiform, Stachema, BetónRacio a Doprastav TESS.

Najdôležitejší problém súčasnosti je prevyšujúca ponuka výrobcov betónu alebo vôbec stavebnej výroby nad dopytom. Veľmi dobre si uvedomujeme, že je dôležité prísť na trh s niečím, čo neponúka konkurencia. V spolupráci so spoločnosťou Českomoravský beton a jeho skúšobným a vývojovým partnerom Betotech sme vyvinuli značkové produkty, ktoré šetria čas a urýchľujú výstavbu. Ide o značkové výrobky, napríklad liate samonivelizačné potery na báze cementu alebo anhydridu. Správne technologické postupy zabudovania zabezpečujeme prostredníctvom vyškolených dodávateľov na stavbu. Ponúkame teda komplexný servis od výroby až po komplexné spracovanie priamo na stavbe.

Samozrejme, kolegovia v spoločnosti Českomoravský beton vyvíjajú mnoho ďalších nových produktov a verím, že betónové konštrukcie sa v budúcnosti budú aplikovať vo väčšej miere ako konečná pohľadová vrstva.

Kto poskytol receptúry na tieto produkty?
Receptúry poskytli naši partneri, Českomoravský beton a Betotech, ale bolo potrebné ich modifikovať na naše vstupné materiály a našu chémiu, ktorú máme dohodnutú s dodávateľmi prísad.

V čom sa odlišujete od konkurencie?
Dlhoročne sa odlišujeme flexibilitou. Pracovný čas vieme upraviť podľa požiadavky zákazníka. Ak potrebuje betón, naši ľudia sú ochotní a nemáme problém pracovať aj mimo stanovených pracovných hodín, cez sviatky či víkendy. Veľakrát sa nám stáva, že dodávateľ, ktorý bral betón od konkurencie, o 16. hodine „zazvoní“ u nás a pokračuje v betonáži s nami. Tento trend ústretovosti a zároveň flexibility by sme si radi udržali aj v budúcnosti. Zákazníci vnímajú tento postoj pozitívne a radi sa vracajú. Veľký význam majú aj doplnkové služby ako poradenstvo, optimalizácia finančných nákladov zákazníka použitím primeraného riešenia a vývoj zákazníckych receptúr.

Pomerne intenzívne sa zameriavate na ochranu životného prostredia a získali ste aj ocenenie za najekologickejšiu betonáreň. Čo všetko robíte v rámci tejto oblasti?
Získali sme dve ocenenia – v 5. ročníku súťaže SAVT o najekologickejšiu betonáreň to bolo prvé miesto za betonáreň v Považskej Bystrici (2008) a v 6. ročníku druhé miesto za betonáreň Nitra-Pohranice (2009). Vo všeobecnosti môžem povedať, že betonárne máme vybavené všetkým potrebným – aj odlučovačom ropných látok, malou čističkou odpadových vôd alebo špeciálnym skladom nebezpečných odpadov vrátane recyklačného zariadenia. Znamená to, že akýkoľvek odpad z výroby sa znova recykluje. Pri komunálnom odpade pre nás, samozrejme, platia pravidlá ako separácia odpadu či používanie ekologických čistiacich prostriedkov. Vlastníme pomerne nový strojový park, takže zaťaženie emisiami je takisto nízke, pretože technológia vozidiel je prispôsobená súčasným potrebám.

Koľko máte betonární?
V súčasnosti prevádzkujeme 14 betonární. Je pokryté celé územie Slovenska, najnovšie riešime umiestnenie betonární na východe krajiny – betonárne v Košiciach a dočasnej mobilnej betonárne v Chminianskej Novej Vsi, ktorá bude slúžiť na dostavbu diaľnice D1 v úseku Fričovce – Svinia.

Vlastníte viaceré mobilné betonárne?
Z dvanástich stálych betonární sa každá dá presťahovať. Dnes pod tlakom výrobcov betónu prišli výrobcovia betonární na to, že rýchle presťahovanie je veľmi dôležitý faktor. Vývoj teda smeroval k tomu, aby konštrukčné zloženie výrobného zariadenia bolo čo najjednoduchšie a skladalo sa z modulov, ktoré sa dajú ľahko rozobrať, naložiť a previezť na iné miesto.

Kúpili by ste v prípade potreby novú betonáreň?
Dnešná finančná situácia nám nedáva veľa možností na nákup novej techniky. Keby taká situácia nastala, išli by sme skôr do lízingu alebo operatívneho prenájmu. V súčasnosti pripravujeme analýzu našej výrobnej kapacity a je celkom možné, že niektoré betonárne, ktoré dlhodobo vykazujú stratu, budeme musieť zatvoriť. Na druhej strane máme možnosť tieto prevádzky presťahovať do lokalít, kde sa očakáva potenciálny stavebný ruch, výstavba alebo realizácia nových projektov.

Aká je vaša sieť obchodných zástupcov?
Máme troch regionálnych zástupcov pre západ, stred a východ krajiny.

Sami si určujú, ktorá betonáreň je najvhodnejšia na predaj priamemu zákazníkovi?
Vždy sa uplatňuje princíp lokálneho riešenia. Pre nás nemá význam dovážať betón do vzdialenosti väčšej ako 40 km, dokonca limitujúcou je vzdialenosť približne 25 km. Potom sa už stávame nekonkurencieschopnými, pretože zákazník si musí platiť aj zvýšené náklady na dopravu. Pravidlom je teda vždy využívať miestne zdroje čo najbližšie k zákazníkovi.

Aké aktivity vyvíjate na podporu predaja?
Obchodnej stránke sa venujeme veľmi intenzívne. Snažíme sa využiť rôzne mechanizmy motivačného charakteru – našich obchodných zástupcov motivujeme prémiovými ukazovateľmi a podobnými nástrojmi, aby sme zvýšili podiel predaja, pretože to je rozhodujúce.

Čo sa týka výrobkov, priestor vidíme v produktoch, ktoré iní výrobcovia neponúkajú. Zrýchľujú postup výstavby, majú stálu kvalitu danú presnou receptúrou, ľudský faktor je minimalizovaný. Nie je zanedbateľný ani komplexný servis dodávaný s produktom vo forme dopravy, čerpania, zabudovania, ako aj kontrolných skúšok a poradenstva.
 
Spoločnosť TBG Doprastav je členom SAVT. Čo z toho pre vás vyplýva?
Svojou aktivitou prispievame k spoločnému programu, ktorý asociácia realizuje hlavne na podporu predaja betónu, a to nielen v propagácii betónu ako takého, ale aj z hľadiska vzniku, respektíve úpravy nových noriem, nových technologických postupov, predovšetkým zaručenia kvality predávaného produktu konečnému zákazníkovi. Členstvo v SAVT je určitou zárukou kvality a práve to sa usilujeme propagovať na stavebnom trhu a presviedčať zákazníkov, aby kupovali betón od členov SAVT, pretože je zabezpečený aj vývoj a technická infraštruktúra vrátane potrebnej legislatívy.

Aké sú vaše plány v blízkej budúcnosti?
Orientujeme sa na to, aby sme zaujali priestor vo väčších mestách, kde je vyšší predpoklad stavebnej činnosti a stavebného rozvoja a kde sa bude dostavovať infraštruktúra. Sú tu väčšie možnosti, no aj väčšia konkurencia.

Naším cieľom je takisto spropagovať betónové konštrukcie a betón ako taký. Zvýrazniť jeho výhody, tvárnosť, použiteľnosť na stavbách a toto predstaviť najmä architektonickej obci. Slovensko má v používaní betónu veľké rezervy. Takmer nevieme nájsť stavby a konštrukcie z betónu, ktoré by boli pekne zrealizované. Je tu veľký priestor na to, aby sme naučili stavebných dodávateľov vyrábať betón ako pohľadovú konštrukciu, ktorá by svojím spôsobom reprezentovala. Dnes je veľa možností, ako upravovať betón farebne aj tvarovo.

Takisto podporujeme myšlienku väčšieho využívania cementobetónových vozoviek v kruhových objazdoch, križovatkách a cyklistických chodníkoch. Odolávajú zaťaženiu v letných aj zimných mesiacoch, sú relatívne bezúdržbové a aj životnosť konštrukcie je oveľa vyššia. Aj keď vstupné náklady sú o niečo vyššie, rýchlo sa vrátia.

Čaká nás všetkých veľa práce na propagácii betónu ako konštrukčnej aj pohľadovej vrstvy konštrukcie, ale aj veľa práce, aby sme naučili stavebných dodávateľov v širšom meradle využívať nové technológie a nové trendy.

Rozhovor pripravila Magdaléna Lukáčová
FOTO: archív Miroslava Rodáka,
TBG Doprastav

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.