Ateliér White Arkitekter: udržateľnosť spájajú s architektúrou, v budúcnosti by chceli vidieť viac inovácií

Oskar Norelius and Robert Schmitz Photo Visit Skelleftea
Zdroj: Visit Skelleftea

Medzinárodne aktívna kancelária vo svojich projektoch búra zažité predstavy o možnostiach výstavby z dreva. S architektmi Oskarom Noreliusom a Robertom Schmitzom sme diskutovali o ich inovatívnom prístupe.

Ateliér White Arkitekter sa sústreďuje na udržateľnú architektúru. V roku 2016 ste vyhrali súťaž návrhov na kultúrne centrum Sara Kulturhus ve Skellefteå, ktoré je jednou z najvyšších drevostavieb na svete. Ako ste to dosiahli, o aké princípy sa stavba opiera?

OSKAR NORELIUS, ROBERT SCHMITZ: Keď sme sa prihlásili do architektonickej súťaže na návrh centra Sara Kulturhus, uviedli sme, že by sme chceli, aby základom budovy bolo drevo. Ako kľúčový aspekt celej realizácie projektu sa ukázalo nadviazanie spolupráce so stavebným inžinierom Florianom Koschem, ktorého skúsenosti a znalosti v oblasti stavebných konštrukcií boli zásadné pri najdôležitejších rozhodnutiach týkajúcich sa funkčnosti i samotnej architektúry.

Museli sme porozumieť vlastnostiam materiálu a vplyvom navrhovaných riešení na konštrukciu, aby sme mohli určiť hlavné umiestnenie vertikálnych jadier a rozľahlých plôch, ktoré mali slúžiť ako živé kultúrne centrum s atraktívnymi priestormi a zároveň v rozumnej miere rešpektovať zaťaženie konštrukcie.

Sara Kulturhus
Sara Kulturhus | Zdroj: Martinsons Jonas Westling

Stratégie a dizajn, ktoré sme vypracovali v našom návrhu, predstavovali jasnú víziu pre všetky zúčastnené strany, ktoré sa na projekte mali podieľať. Na ďalšie práce na návrhu sme prizvali na spoluprácu kľúčových konzultantov, ktorí boli otvorení novým nápadom a mali skúsenosti s inovatívnymi návrhmi.

Práca s drevom si vyžadovala nové riešenia aj v ďalších aspektoch stavby, ako bola akustika, následné inštalácie atď., takže dobrá koordinácia tu bola rozhodujúca. Na dosiahnutie maximálnej efektivity spolupracoval celý tím na báze informačného modelovania budovy (BIM)

Štruktúra je postavená na zásadách materiálovej optimalizácie, čo znamená správny výber materiálu pre dané zadanie. Najskôr sme analyzovali kombináciu dreva s betónom a oceľou, nakoniec sme sa ale rozhodli pre čisto drevenú konštrukciu. Stĺpy a trámy sú z lepeného lamelového dreva (GLT) a stropné dosky, steny a dokonca aj jadrá sú z krížom lepeného dreva (CLT).

Charakteristické väzníky nad prehnutým divadelným foyer kombinujú oceľ a drevo. Tento funkčný prvok má za úlohu redukovať veľkosť väzníkov a zároveň prevádzať návštevníkov verejnými priestormi kultúrneho centra.

Ekoladan
Ekoladan | Zdroj: Ken pils

S kým ste spolupracovali na vytvorení drevenej konštrukcie výškovej budovy? Bolo ťažké nájsť dodávateľa na realizáciu takého projektu?

ON, RS: Návrh konštrukcie vytvorila firma DIFK A/S a detailný dizajn potom vznikol v spolupráci s TK Botnia a WSP. Nájsť dodávateľa bolo pre celý projekt veľkou výzvou. Mesto vypísalo výberové konanie na hlavného dodávateľa vrátane predkvalifikačného kola, kde okrem ceny rozhodovali aj predchádzajúce skúsenosti, spolupráca a organizačné schopnosti.

Výberové konanie vyhrala firma Hent A/S, ktorá realizovala projekt Mjöstårnet v Nórsku. Jedným z kľúčových faktorov bolo tzv. riziko neznámeho. Aj keď všetko teoreticky dávalo zmysel, nikto iný predtým takúto budovu nepostavil. Projektová zmluva bola spísaná tak, že riziko bolo rozdelené, mesto a dodávatelia mali spoločný cieľ: zrealizovať víziu v jej pôvodnom zámere.

Budova Sara Kulturhus bola navrhnutá tak, aby minimalizovala klimatickú stopu projektu. Prišlo zadanie vybudovať kultúrne centrum s dôrazom na udržateľnosť od radnice alebo od vás architektov?

ON, RS: Mestá vo Švédsku kladú dôraz na udržateľné stavebníctvo najmä v oblasti drevených konštrukcií. Skellefteå je súčasťou tejto siete miest. Zatiaľ čo mesto považovalo za veľkú výzvu už len samotnú realizáciu takej rozsiahlej drevenej stavby, my sme sa chceli uistiť, že dôraz je kladený takisto na materiály a energetické riešenia mimo drevenej konštrukcie.

To bolo hlavným kľúčom na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Inovatívna architektúra inšpirovala mestskú energetickú spoločnosť k návrhu nového energetického systému, ktorý využíva okolité budovy na zníženie celkovej spotreby energie.

Energetická spoločnosť zároveň vytvorila systém umelej inteligencie, ktorý vyhodnocuje využitie budovy a dokáže predvídať najvyššie vyťaženie koncertných sál a ďalších priestorov.

Sara Kulturhus
Sara Kulturhus | Zdroj: White Arkitekter

Je vo Švédsku štandardom stavať verejné budovy, ktoré zohľadňujú udržateľnosť? Je aspekt udržateľnosti zakotvený vo švédskej legislatíve?

ON, RS: V oblasti udržateľnej výstavby je Švédsko veľmi vyspelé a patrí medzi jej hlavných propagátorov. Mnoho miest a obcí sa združuje do organizácií, ktoré podporujú udržateľnú výstavbu, s cieľom ísť príkladom a presadzovať udržateľný rozvoj.

Tento trend nie je bežný všade a nie všetky verejné správy vedia, ako si zadovážiť vysokú kvalitu vzhľadom na verejné financovanie. Legislatíva sa čoraz viac profiluje smerom k udržateľnej výstavbe, čo pomáha zdvihnúť pomyselnú spodnú hranicu.

Pokiaľ je jasne daný smer, ktorým sa má legislatíva do budúcna uberať, napomáha to aj inováciám. Teraz musí byť napríklad každá nová budova vybavená klimatickým prehlásením o emisnom zaťažení stavby.

Momentálne nie je v tomto ohľade definovaný žiadny limit, ale je to jasné znamenie, že čoskoro príde k zmene a celý priemysel sa začne oveľa viac zaoberať emisiami materiálov a stavieb, než to bolo ešte pred pár rokmi.

Ekoladan
Ekoladan | Zdroj: Ken Pils

V Gothenburgu ste zrealizovali päťposchodovú kancelársku budovu Nodi s dôrazom na udržateľnosť. Stavba vyhrala prestížnu cenu Dezeen Awards v kategórii administratívnych budov. Domnievate sa, že tento typ stavby reprezentuje budúcnosť architektúry?

ON, RS: Určite. Architektúra, ktorá vytvára istú identitu, musí mať pevne stanovený koncept udržateľnosti, aby prilákala ľudí i firmy. Ak chceme dosiahnuť rozvoj s nulovými emisiami, musíme spojiť udržateľnosť s architektúrou – technický aspekt totiž nestačí vnímať len ako doplnok konvenčnej architektúry.

Pri dreve ako relatívne novom materiáli využívanom na stavbu rozsiahlych konštrukcií sa nemôžeme opierať o veľa predchádzajúcich skúseností. To pre nás v mnohých ohľadoch znamená veľkú výzvu, ale aj možnosť nanovo definovať samotnú architektúru a vytvoriť niečo, čo má využitie v budúcnosti, a nie zostávať pri tom, na čo sme zvyknutí.

Vydali ste prehlásenie, že všetky vaše projekty budú do roku 2030 uhlíkovo neutrálne. Ako to chcete dosiahnuť? A ako chcete o tomto prístupe presvedčiť investorov?

ON, RS: To je, samozrejme, veľká výzva, ale zároveň aj spúšťač, ktorý nás i celý priemysel posúva dopredu. Ak chceme našimi budovami docieliť uhlíkovú neutralitu, musia byť s nami na jednej lodi aj naši klienti, spolupracovníci a dodávatelia.

Doteraz sme skôr svedkami toho, že všetci čelia rovnakým prekážkam na ceste za udržateľnosťou, a naša vízia už vyvolala veľkú mieru záujmu a diskusií so zákazníkmi, ktorí nás na tejto ceste chcú sprevádzať.

Pripravili ste putovnú výstavu pod názvom A Heart of Wood, ktorá predstavuje váš inovatívny projekt. Čo je jej cieľom?

ON, RS: Cieľom výstavy je v prvom rade vyzdvihnúť Sara Kulturhus ako klimaticky neutrálnu komunitnú budovu. Tým, že výstava postupne prebieha na niekoľkých miestach, otvára diskusiu o architektúre a udržateľnosti v rôznych krajinách a vytvára platformu na výmenu znalostí a skúseností.

Samotná výstava predstavuje tri tony stavebného materiálu, ktorý bol použitý na realizáciu tohto kultúrneho centra, takže návštevníci majú okrem možnosti preštudovať si výkresy a obrazovú dokumentáciu celého stavebného procesu aj príležitosť ponoriť sa do vnútra drevenej budovy, kde môžu cítiť a dotýkať sa masívneho dreva.

Nya Hovås
Nodi | Zdroj: ÅKE E:SON LINDMAN

Čo by ste v budúcnosti radi zmenili na poli architektúry, na akých inováciách a projektoch momentálne pracujete?

ON, RS: Radi by sme boli v architektúre svedkami trvalých a rýchlejších zmien v oblasti procesov, ktoré súvisia s inováciami. Takisto nárast medzinárodnej a kultúrnej výmeny, kde každý vyniká v rôznych oblastiach, prispieva k tomu, že sa vzájomne učíme jeden od druhého. Nadobudnuté skúsenosti sa potom môžu rýchlo uplatniť ako nové štandardy.

Momentálne pracujeme na niekoľkých komerčných a rezidenčných projektoch vo Švédsku a v Európe, kde objavujeme nové formy drevených konštrukcií zohľadňujúcich flexibilitu a spokojnosť koncových užívateľov. Jedným z príkladov je výšková modulová drevostavba, projekt drevenej konštrukcie hotela Wood v rámci Sara Kulturhus.

Ďalším príkladom sú kancelárske budovy s podobným rozpätím ako pri betónových konštrukciách, ale z lepeného vrstveného dreva (LVL). V poslednom čase sme boli pozvaní do mnohých súťaží, čo je skvelá príležitosť objavovať ďalšie možnosti, stáť pri zrode nových poznatkov a zároveň presadzovať holistický prístup k architektúre i urbanizmu.

Oskar Norelius
Oskar Norelius | Zdroj: Patrick Degerman

Ateliér WHITE ARKITEKTER, ktorý založil v roku 1951 Sidney White, patrí v súčasnosti medzi popredné škandinávske architektonické kancelárie a zamestnáva takmer 800 ľudí v pobočkách vo Švédsku, Nórsku, Veľkej Británii, Nemecku, Kanade a východnej Afrike.

Zaoberá sa najmä udržateľnou architektúrou, urbanizmom, krajinou architektúrou a interiérovým dizajnom. Ateliér vníma svoje poslanie v uskutočnení udržateľného života prostredníctvom architektúry. V roku 2016 ateliér navrhol 20-poschodovú budovu v Skellefteå vo Švédsku, ktorá je jednou z najvyšších drevených výškových stavieb na svete. Budova je navrhnutá ako uhlíkovo neutrálna a vzbudila pozornosť odborníkov aj širokej verejnosti.

Robert Schmitz
Robert Schmitz | Zdroj: Archív respondenta
Jolana Říhová, preklad Andrea Kaufman