Hájime kvalitnú a dlhoročnú značku (profil spoločnosti Vedag Slovensko, spol. s r. o.)
Keď v roku 1846 združil nemecký podnikateľ Carl Friedrich Weber viaceré manufaktúry v Lipsku a začal vyrábať prvé lepenky na pokrývanie striech, isto netušil, že tým položí základy nadnárodnej spoločnosti s vyše stošesťdesiatročnou históriou. O tom, ako sa v dnešnom svete darí nástupcom firmy, ktorá prežila rozpad európskych monarchií i dve svetové vojny, sme sa porozprávali s Ing. Igorom Sojkom, konateľom spoločnosti Vedag Slovensko, spol. s r. o., a technickým špecialistom spoločnosti pre Slovenskú republiku Ing. Jaroslavom Vaňom.
Korene vašej spoločnosti siahajú úctyhodne ďaleko do minulosti…
I. Sojka: Minulý rok sme oslávili už 160. výročie od momentu, keď sa začala odvíjať história našej spoločnosti. Z hľadiska novodobých dejín je však pre nás podstatný rok 1997, keď firma Vedag, v tom čase súčasť nadnárodného koncernu RHI, expandovala na Slovensko, kde založila svoju dcérsku spoločnosť. V roku 2001 gróf Georg Khevenhüller odkúpil od koncernu RHI všetky divízie Vedagu, čím spoločnosť prešla do súkromného vlastníctva. O dva roky neskôr firma získala a zmodernizovala výrobný závod v českom Litvínove, ktorý z vyše 85 % zásobuje našimi výrobkami slovenský trh. V súčasnosti tvoria skupinu Vedag štyri výrobné závody a mnoho obchodných zastúpení po celej Európe vo forme dcérskych spoločností.
Čiže na Slovensku nie je výrobný závod?
J. Vaňo: Na Slovensku výrobňu nemáme, ale spolupracujeme aj so slovenskými výrobcami. Snažíme sa zákazníkovi dodať ucelené systémy, no Vedag nevyrába všetky komponenty. Asi 10 % nášho sortimentu preto tvoria výrobky iných firiem – rôzne doplnky, vpusty, odvetrávacie komínky, kotvy, tepelné izolácie, jednoducho všetko, čo patrí na strechu. Tento doplnkový tovar má však vždy priamy súvis s niektorým z našich nosných produktov, ktorými sú hydroizolácie.
Bola pre vás stavebná sezóna 2006 úspešná?
I. Sojka: Myslím si, že každý, kto sa točí okolo stavebnej brandže, hodnotí uplynulú sezónu veľmi kladne. V tomto nie sme ani my výnimkou. Stavebný boom je všeobecne citeľný, takže sme boli spokojní po stránke obratu aj po stránke výnosu.
Ako by ste charakterizovali svoju pozíciu na slovenskom trhu?
I. Sojka: V segmente plochých striech sa nás týka najmä trh s asfaltovými pásmi a fóliami. Pri fóliách sme stavili na kvalitu, preto sa orientujeme na výrobu olefínových (OCB) fólií. Žiaľ, za kvalitu sa platí, preto cenou nemôžeme konkurovať lacnejším PVC fóliám, ktoré sú momentálne na Slovensku veľmi populárne. Iná situácia panuje v oblasti asfaltových pásov, kde celkom slušne mútime vodu a v prípade niektorých druhov výrobkov sme určite jednotkou na trhu.
J. Vaňo: Čo sa týka modifikovaných asfaltových pásov, tých sme minulý rok predali asi najviac zo všetkých výrobcov na Slovensku. Spolu s oxidovanými pásmi, ktoré sa aplikujú najmä na spodnú stavbu, však v objemoch predaja vedú iné spoločnosti. Preto kolega podotkol, že dominujeme v segmente plochých striech. V tejto oblasti máme na Slovensku naozaj slušnú pozíciu, ktorú si chceme udržať a ďalej ju posilňovať, pretože konkurencia nespí a vytrvalo nám šliape na päty.
Musíte teda zvádzať s konkurenciou tuhý boj o zákazníka?
J. Vaňo: Vďaka našej pozícii na trhu pre nás predstavujú konkurenciu najmä veľkí hráči, ktorí sú silní a kvalitní, no našťastie aj seriózni. Ak nedokážeme nejaký produkt sami dodať, vieme osloviť konkurenciu a dohodnúť sa na dodávke s ňou. Naozaj sme radi, že v našom segmente je konkurencia taká seriózna a darí sa nám spolu dobre vychádzať.
Nepanuje medzi nami nevraživosť, akú badať v niektorých iných oblastiach. Dodávateľov síce z roka na rok pribúda, svoj však tovar nedokážu hneď predať a presvedčiť zákazníka len nízkou cenou. Pri hydroizoláciách trvá dlhší čas, kým sa konkurencia na trhu presadí. Nový dodávateľ musí neznámemu výrobku zabezpečiť patričnú osvetu, navštevovať projektantov a presadiť aplikáciu svojho tovaru do projektov, čo nie je krátkodobá záležitosť. Nemusíme sa teda obávať, že zrazu vznikne konkurencia, ktorá nás z roka na rok vytlačí z trhu.
Zabezpečujete odber svojich výrobkov prostredníctvom predajní stavebnín alebo sa zaoberáte aj priamym predajom?
I. Sojka: Náš systém predaja sleduje dve línie. Prvá línia predstavuje priamy predaj realizačným firmám, druhá línia sprístupňuje naše výrobky ostatným zákazníkom prostredníctvom obchodníkov v klasických alebo skôr špecializovaných stavebninách.
Pre nás naozaj nemá význam, aby k nám hocikto prišiel a kúpil si, povedzme, 20 štvorcových metrov izolácie či asfaltových šindľov. My máme záujem predávať vo veľkom a na takýto predaj sa aj orientujeme. Požiadavky drobnejších odberateľov sa teda snažíme uspokojovať pomocou sietí obchodníkov so stavebninami.
A ako sa vám s obchodníkmi spolupracuje? V súčasnosti panuje na trhu dosť neštandardná situácia…
I. Sojka: My si obchodných partnerov starostlivo vyberáme. Po vzájomnej dohode a odskúšaní spolupráce by už nemal byť dôvod na nejakú nespokojnosť. Takýto prístup sa nám zatiaľ osvedčil. Čo sa týka situácie na trhu, na Slovensku stavebníctvo zaznamenáva taký prudký boom, že mnohí výrobcovia už kapacitne nestíhajú uspokojovať dopyt. Musím povedať, že osobne by som sa veľmi rád dožil situácie, keď sa medzi tieto firmy zaradí aj Vedag. Zatiaľ však kapacitne stíhame, takže ak niekto naše výrobky potrebuje, nech sa páči, stačí sa ozvať (smiech).
Kto si pozrie vašu internetovú stránku, zistí, že pokiaľ ide o vegetačné strechy, máte naozaj pestrú ponuku. Ide o váš ťažiskový sortiment alebo skôr o srdcovú záležitosť?
I. Sojka: Skôr by som to definoval ako srdcovú záležitosť, pretože zatiaľ sa z toho na Slovensku vyžiť nedá. Pre nás sú nosnými zákazkami priemyselné stavby a sanácie či rekonštrukcie panelových domov. Slovenská spoločnosť ešte natoľko nedospela, aby sa na tieto stavby vo veľkom projektovali vegetačné strechy. Predpokladáme však, že stavebný boom zasiahne aj túto oblasť a bude ju niekam posúvať. Nie je to len nejaký módny trend, vegetačné strechy úzko súvisia s ekológiou, a kto na to má peniaze, určite by do nich mal investovať.
Možno v tejto súvislosti nebude na škodu pripomenúť, že v západných krajinách sú majitelia domov s vegetačnými strechami istým spôsobom zvýhodnení oproti ostatným, napríklad tým, že neplatia stočné za odvod dažďovej vody z plochy strechy. Samozrejme, kto si u nás dá spraviť zelenú strechu, neuvažuje nad takýmito ekonomickými dôsledkami, ale skôr ho motivujú ekologické pohnútky. Nehovoriac o tom, že vegetačné strechy sú pekné a funkčné. My sme v problematike zelených striech naozaj doma a radi ponúkneme každému záujemcovi kompletnú podporu od návrhu a konzultácie s projektantom cez pomoc realizátorovi až po dodanie potrebného materiálu. Či ide o jednoduché zatrávnenie, alebo doslova o palmy na streche, vieme všetko zabezpečiť, od projektu až po finále.
Zaoberáte sa teda aj projekčnou činnosťou?
J. Vaňo: Vlastnú projekčnú kanceláriu nemáme, no poskytujeme technický servis, ktorý zabezpečujú obchodní zástupcovia a zastrešujem ja ako technik – špecialista. Ak projektant nie je v danej problematike dosť zdatný, môže s nami odkonzultovať detaily, ktorými si nie je istý. Našou úlohou je potom navrhnúť optimálne riešenie. Komunikácia s projektantmi a investormi je nesmierne dôležitá. Mala by byť na určitej úrovni, aby sa už za chodu nemuseli veci meniť, lebo potom pri realizácii väčšinou dochádza k problémom: keď niekto niečo v chvate spraví, už sa to ťažko dorába a sanuje… Ak teda projektant potrebuje navrhnúť nejakú strechu, môže nás osloviť a my na základe jeho požiadaviek navrhneme kompletnú skladbu strechy vrátane detailov, technických prepočtov a použitých materiálov.
Akou filozofiou sa riadite pri vašich obchodných aktivitách?
I. Sojka: Snažíme sa hájiť kvalitnú a dlhoročnú značku Vedag a ukazovať ju v čo najlepšom svetle. Naším zámerom nie je len predať produkt, ale predať ho k spokojnosti zákazníka, teda ho obaliť patričným servisom. Samozrejme, podstatný je predaj, ale strešné materiály nie sú šálky, aby ich ľudia kupovali podľa toho, či sa im páčia, alebo nepáčia. Treba k nim dodať aj patričné know-how, ktoré nám poskytuje materská firma a ktoré sa pomocou našich zaškolených ľudí snažíme odprezentovať tak, aby zákazník pochopil rozdiely medzi našimi systémami a systémami iných výrobcov. Takže naša filozofia spočíva v predaji s podporou kvalitného servisu, konzultáciou s projektantom počnúc a realizáciou končiac. V praxi to znamená, že vieme priamo na streche spraviť odtrhové skúšky či sondy a v prípade problémov máme pripravené konkrétne riešenia na konkrétnu strechu.
J. Vaňo: V rámci osvety organizujeme každý rok seminár pre projektantov a potenciálnych investorov, takisto aj školenie pre realizátorov, ktoré je spojené s fyzickým predvádzaním aplikácií našich výrobkov. Na konci školenia vydávame certifikáty, ktoré dosvedčujú, že tá-ktorá firma od nás dostala patričné know-how, ktoré vie použiť v praxi. Tieto certifikáty sú aj zárukou pre potenciálnych investorov, že si na realizáciu svojich zámerov vyberú dostatočne skúsenú a profesijne zdatnú firmu. Strecha je naozaj háklivá záležitosť, takže sa snažíme realizátorov neustále zaškoľovať, a pokiaľ narazia na nejaký problém, sme ochotní ísť ho riešiť na stavbu. Keď si ani my nevieme poradiť, pozveme pomoc z Nemecka a problém vyriešime.
Viete investorom odporučiť aj konkrétne realizačné firmy?
J. Vaňo: Keby k nám prišiel investor a povedal, že si vybral izoláciu Vedag a chce, aby mu ju niekto zrealizoval, dokážeme jednak dostatočne zaškoliť firmu, ktorú si on sám vyberie, alebo mu vieme niekoho odporučiť. Máme svoju databázu realizačných spoločností a veľmi radi ju rozšírime o novovznikajúce firmy. Realizátori sa nám na školenia hlásia aj sami, pretože certifikáty zvyšujú predpoklad získavania zákaziek. Naše výrobky sú známe, preto sa nám na školenia hlási stále dosť izolatérskych firiem. A keďže aj ten najlepší materiál sa dá pokaziť nesprávnou aplikáciou, rád by som touto cestou apeloval na potenciálnych investorov, aby si realizátorov dôkladne preverili, pretože nie vždy je cena rozhodujúca.
Zúčastňujete sa aj na vývoji nových materiálov spoločnosti Vedag?
I. Sojka: Vývojové laboratórium našej spoločnosti sa nachádza v Nemecku, kde sú sústredení vedci a odborníci. My pôsobíme skôr v rovine čistých obchodníkov, prípadne technických poradcov pre zákazníkov. Výroba ako taká je dosť zložitý proces a obohacovanie asfaltovej zmesi rôznymi modifikátormi je už vedou na vysokej úrovni. Pokiaľ však zákazník potrebuje nejaký špeciálny produkt, napríklad asfaltový pás neštandardnej hrúbky, s nejakými špecifickými zložkami alebo vlastnosťami, môžeme dať podnet do Nemecka, kde zistia, či možno taký produkt vyrobiť, za akých podmienok, s akými cenami a pod. Ak sa taký produkt dá vyrobiť a je u nás predajný, môžeme ho zadať do výroby. Náš prínos do vývoja nových materiálov teda nespočíva vo vedeckej činnosti, ale v monitoringu požiadaviek trhu.
Koľko zamestnancov máte na Slovensku?
I. Sojka: Je nás spolu sedem, takže sme taká malá úderná jednotka (smiech). Máme centrálu, ktorá sa stará o logistiku a ekonómiu, potom technický servis na čele s Ing. Vaňom a obchodných zástupcov v každom regióne. Ja som do firmy prišiel v roku 2004 a jednou z prvých vecí, ktoré som zaviedol, bol outsourcing. Dovtedy mal Vedag v prenájme sklad a vlastného skladníka, no neskôr sme skladové hospodárstvo zverili externej firme, ktorá má na starosti aj celú skladovú logistiku. Takýto model nám vyhovuje, funguje to fantasticky a my máme menej starostí. Nevlastníme nijaký ťažký vozový park, o rozvoz našich výrobkov sa starajú špedičné firmy, s ktorými spolupracujeme.
Ako sa vám teda darí zásobovať slovenský trh?
I. Sojka: Slovenský trh zásobujeme jednak pomocou centrálneho skladu v Bratislave, jednak prostredníctvom našich obchodných partnerov formou komisionálnych skladov. Systém komisionálnych skladov je momentálne na Slovensku veľmi obľúbený. Dá sa povedať, že takmer v každom okrese máme aspoň jedného kľúčového obchodného partnera s našimi výrobkami na sklade.
Čo súdite o prebiehajúcej stavebnej sezóne 2007?
I. Sojka: Zima bola mierna, no myslím si, že to bolo aj trochu na škodu, lebo všetci si zaslúžia aspoň mesiac, dva oddychu. Realizačné firmy robia bez prestávky už od decembra a teraz na ne prichádza kríza. Je dobré, keď si chlapi idú aspoň na mesiac domov oddýchnuť, aby im práca začala chýbať, aby sa mohli opäť tešiť na robotu. A púšťať sa do nejakých veľkých robôt v januári tiež nie je ideálne. Človek začne robiť strechu, a hocikedy môže napadnúť sneh… Počasiu však nikto nerozkáže. Úvod roka bol však pre nás dobrý a veríme, že v tomto trende budeme pokračovať. Sme síce malý, ale skvelý kolektív, a hoci to znie neuveriteľne, každý z nás sa teší do práce (smiech). Práca nás naozaj baví a to sa určite prejavuje aj na našich výsledkoch.
Milan Bohunický
Foto: Vedag Slovensko, spol. s r. o., autor