Barbara Potysz: Ako dostať do stavby ducha

19. marca 2008

Barbara Potysz v spolupráci s Josefom Kiszkom vstúpila svojím debutom rovno do pomyselnej siene slávy. Dekonštruktivisticky poňaté gymnázium v Orlovej získalo Grand Prix za rok 1996 a stalo sa jednou z najznámejších stavieb tohto druhu. A keďže nezostalo, našťastie, len pri tomto debute, môžeme dnes hovoriť o celom rade ďalších stavieb, z ktorých mnohé by si zaslúžili rovnakú pozornosť ako tá ocenená.

Aká bola vaša cesta k architektúre?

Architektúra ako profesia sa vyskytovala už v rodine – moja mama je architektka. Zo začiatku som síce mala tendenciu robiť čokoľvek iné než ona, nakoniec som však pri architektúre skončila. Aspoň zatiaľ.

Beriete svoju profesiu ako poslanie?

Keď mama doma niečo rysovala a potrebovala ma utíšiť, zverila mi kus pauzáka na rysovaciu dosku. Bol to však asi bežný prejav detskej túžby podobať sa rodičom. Necítila som to ako poslanie. To by bolo príliš nadnesené.

Čo je teda motorom vašej práce?

Tvoriť čo najlepšie a stále sa učiť niečo nové. Čo naprojektujem, neovplyvňuje len jedného človeka, ale mnoho ľudí, a nielen na niekoľko rokov, ale možno na desiatky, ba aj stovky rokov.

Ktoré oblasti sú podľa vás najbližšie architektúre?

Zo školy mám zafixované, že architektúra je vytváranie priestoru. Vždy sa snažím vnímať, komu je konkrétny priestor určený. Pre mňa je veľmi dôležité svetlo. Iná vec je, či sa mi darí svetlo do mojej práce vnášať.

Máte nejaké osobne vytypované míľniky vo vašej tvorbe?

Určite spolupráca s Josefom Kiszkom na gymnáziu v Orlovej. Ukázalo sa, že keď človek chce, dokáže vytvoriť niečo, čo sa vníma nielen v konkrétnej lokalite, ale aj v širšom okolí. Nie je pravda, že ak človek netvorí v Prahe, nepresadí sa.

Zhodli ste sa na tom, akú formu dáte Orlovej?

Musím povedať, že Orlovú vytváral predovšetkým Josef Kiszka. Môj podiel je oveľa menší. Do projektu som vstupovala skôr v detailoch, ale vždy sa ťažko určuje, kto čo urobil alebo ako to ovplyvnil. Niekedy som mala pocit, že to neovplyvňujem vôbec, ale potom kolega zahlásil, že by to takto nikdy neurobil, keby som sa do toho nevložila.

Gymnázium v Orlovej z roku 1996 bolo jedným z najvýraznejších prejavov architektonického dekonštruktivizmu. Prečo práve táto forma?

Forma vyplývala zo širších urbanistických väzieb a z predstavy, že škola by mala byť centrom, kde sa schádzajú ľudia, najmä tí, ktorí s tou školou nejako súvisia. Malo vzniknúť, ako tomu Kiszka hovoril, centrum lokálnej komunity. Preto sa zrodil stredový priestor, ktorý spája všetky triedy a všetci na seba vidia. Dekonštruktivistickú formu tam príliš nevidím, ale predsa len tam nejaká existuje. Je v tom možno náznak toho, že už dve poľské gymnáziá spadli, pretože stáli na podkopanom území. Takže poľská časť gymnázia s dekonštruktivistickými prvkami vyzerá, akoby opäť zľahka padala. Nakoniec to, v prenesenom zmysle, naozaj padlo – poľské gymnázium má budovu v Karvinej. Forma však súvisela aj so záľubou v tom, ako dokážeme naložiť s oceľou a kovom, aby vznikla nosná konštrukcia a zároveň tak nepôsobila.

Ako vnímate národnú a kultúrnu rôznorodosť Ostravska? Aká je vlastne úloha Poliakov na území ČR, je poľsko-české spolužitie v Moravskosliezskom kraji bezkonfliktné?

Je to podobné ako v každom pohraničí. Niekedy sú tam spory a vášne, ale to je úplne normálne. Väčšina Čechov tu prinajmenšom rozumie poľsky, na druhej strane Poliaci a Česi majú predsa len inú kultúru. Veľa miestnych zvykov, o ktorých som sa kedysi domnievala, že sú české, je vlastne vypožičaných z Poľska. Ja sama mám poľskú národnosť a mám ukončené poľské gymnázium a v podstate i architektúru som študovala v Poľsku.

Ako sa dívate dnes na verdikt stavovského súdu ČKA, ktorý zbavil hlavného architekta Ostravy Jaroslava Sedleckého podozrenia, že zmanipuloval podmienky developerskej súťaže na územie bývalej koksárne Karolina?

Ako bývalá predsedkyňa dozornej rady ČKA musím toto rozhodnutie rešpektovať. Verím, že stavovský súd rozhodol, ako najlepšie mohol. Jedna vec sú však informácie a druhá ich preukázateľnosť. Mne osobne sa to nepáči. Domnievam sa, že pán Sedlecký chybu urobil, ako v podstate sám priznal, hoci ju nepovažuje za takú vážnu ako ja. Je funkcia hlavného architekta v mestách s magistrátnym statusom nevyhnutná? Keď je hlavný architekt múdry, je dobre, keď jeho funkcia v takom meste existuje.

Čo znamená byť múdry v spojení s architektúrou?

Najväčší problém vidím v tom, že hlavní architekti veľkých miest a ostatní úradníci ovplyvňujúci architektúru sa nedokážu odpútať od vlastného názoru. A často neurčujú dostatočne podmienky, ktoré má spracovateľ projektu dodržať, ale namiesto toho mu rovno navrhujú riešenie. Takže múdry je podľa mňa ten architekt, ktorý sa dokáže odpútať od vlastného spôsobu riešenia a vie stanoviť zásady a podmienky.

Ktorú stavbu vo svojej tvorbe vnímate najviac ako pokračovanie dekonštruktivistickej Orlovej?

Myslím si, že nijakú. Vždy sme sa snažili robiť stavby tak, aby bola každá iná a aby každá spĺňala to, čo sa od nej očakáva, aby zodpovedala miestu, kde stojí. Dúfam, že každá z týchto stavieb je iná. Nikdy sme sa nesnažili ťahať líniu nejakého –izmu.

Myslel som tým, či neexistuje úzka väzba medzi voľným pôdorysom a „zviazanou“ fasádou a naopak.

Osobne sa mi nepáči, keď sa oddeľuje pôdorys a funkcia objektu od jeho fasád. Keď mám voľnejší pôdorys, mám aj otvorenejšiu fasádu. Ak ide o nečlenené miestnosti s presne daným rastrom, zodpovedá tomu aj vzhľad fasády. Nedokážem si predstaviť, že by som navrhovala napr. bytový dom a okná by úplne nezodpovedali členeniu pôdorysu a vnútorných priestorov. Pripadalo by mi to ako kašír – formálne a nepravdivé.

Akú úlohu podľa vás zohráva architekt voči investorovi? Ktoré investorove požiadavky nemôžete akceptovať?

Nemám rada práve spomenutý kašír a bezhlavé kombinácie všetkých možných prvkov. Dokonca sa mi už dvakrát podarilo odmietnuť takého klienta. Jeden telefonický rozhovor si pamätám veľmi dobre. Volal pán, či robíme rodinné domy. Opatrne som mu povedala, že áno. Pán sa mi zveril s predstavou vily za 20-25 miliónov. Reagovala som, že by to bola zaujímavá zákazka, na čo pán odvetil, že on ale chce takú tú vilu s oblúčikmi, rímsami a vežičkou. Tak som mu hádam celkom pokojne odporučila, nech sa obráti na niekoho iného, pretože ani za tieto peniaze nebudeme robiť takéto domy. Pripadalo mi to, že ten človek si nestavia dom preto, aby mu v ňom bolo príjemne, ale aby sa predviedol. Aby svojmu okoliu ukázal, že má hektárový pozemok a vilu ako z brazílskych seriálov.

A nie je úlohou architekta takýmto klientom vysvetliť, že podobnými požiadavkami sa skôr vystavujú posmechu?

Áno, celkom určite. Odvtedy už prešlo niekoľko rokov, takže vtedy by asi na smiech nebol, ale dnes je to už našťastie iné. Mám však aj opačnú skúsenosť. Projektovala som dom pre svojho spolužiaka z gymnázia a ten sa sám sebe čudoval, ako sa zmenili jeho vkusové preferencie: pôvodne chcel sedačky na vyrezávaných nožičkách a solídny dom s tehlovým obkladom. Postavila som im z polovice zasklený dom. Ten dom je bližšie k mojej predstave než k jeho, ale najviac ma potešilo, že to akceptoval. Po takmer dvoch rokoch projektovania sme sa dopracovali k tomu, že on sa cíti dobre v dome, ktorý sa vzdialil od jeho pôvodnej predstavy.

Domnievate sa, že sa do architektúry vráti sociálny étos, ktorý v nej bol prítomný v časti 20. storočia?

Podľa mňa určite. Nemyslím si však, že by v nej nebol prítomný. On len nie je vplyvom peňazí a iných okolností práve na vrchole. Myslím si, že skutočný architekt uvažuje v týchto dimenziách vždy a nikdy neprojektuje domy, ktoré sú iba na ukážku. Nepáči sa mi na prístupe niektorých architektov, že keď to developer odsúhlasí, stavba je v poriadku. Je to trochu ako s podnikateľským barokom. O niekoľko rokov vypláva na povrch, že je to iba prázdna šupka.

Škála vašej tvorby sa pohybuje od interiérov až po urbanizmus. V čom sa líši interiérová tvorba od architektonickej?

Spravidla navrhujeme interiéry potom, čo realizujeme stavbu alebo jej rekonštrukciu, zriedkavo samostatne. S Josefom Kiszkom sme projektovali okrem rôznych drobností aj interiéry Těšínskeho divadla – galériu, bar, foyer. Galéria funguje aj po výmene riaditeľa, i napriek počiatočnej snahe rozdeliť ju opäť na kutice a malé kancelárie. Navrhovali sme interiéry vstupu a administratívnej časti výrobného závodu Remak, projektovali sme dostavbu, rekonštrukciu a interiéry zastupiteľského úradu. Projektovanie interiéru má svoje špecifiká, ale vždy súvisí s celkovým architektonickým vyznením.

Do akej miery musíte brať ohľad na stavebnú kultúru krajiny, do ktorej projektujete nejaký dom?

Vždy musíme pozerať na to, čo máme k dispozícii, čo sa nachádza v okolí, čo vám povolia úrady, miestni pamiatkari a pod. V prípade ambasády v Luxembursku sme sa do nej pokúsili vpašovať niečo echt české. Tak nám napadlo české sklo a oni nám ho nakoniec doviezli tuším z Francúzska. Realizoval to však Sipral a spolupráca s nimi a, dúfam, aj výsledok sú skvelé.

Na opačnom spektre vašej tvorby stojí urbanizmus. Čo bolo organizačným princípom urbanistického návrhu historického centra Starého Bohumína?

Okrem Bohumína sme spracovávali rozvojový plán starých kúpeľov Darkov, ktorý sa z finančných dôvodov nakoniec neuskutočnil. V Těšíne sme robili takmer regulačný plán jednej časti. V Bohumíne sme nadväzovali na historickú stopu, ale bol to skôr malý urbanizmus.

Ktorý typologický druh vo vašom projektovaní chýba? Čo chýba vo vašom registri?

Niekedy mám pocit, že všetko. Všetko by som chcela urobiť ešte aspoň raz a lepšie. Pred rokmi som chcela navrhnúť kostol. To je niečo, čo samo osebe predstavuje duchovno. Najzložitejšie je, ako toho ducha do stavby z tehál, skla a plechu dostať. Myslím si, že to dokonale ovláda pani Šrámková. Pre mňa je prejavom vyššej sily, ak nejaká existuje, svetlo. Takže by som sa v projekte kostola snažila vytvoriť zvláštnu atmosféru, nadnesenú, a pritom pokojnú, pomocou svetla a tieňov.

Čo robí sakrálny priestor posvätným?

Asi práve tá atmosféra. Existujú priestory, ktoré nie sú sakrálne, ale keď do nich vstúpite, máte pocit, že by ste si mali sňať klobúk, byť ticho a nesmelo sa rozhliadať po okolí. Na druhej strane však existujú kostoly, kde tento pocit nemáte.

Ste veriaca?

Som neveriaca, ale vždy som tvrdila, že nie tak úplne. Jednoducho iba neviem, kto má pravdu – či tí, čo tvrdia, že Boh je, alebo tí, ktorí tvrdia, že nie je.

Existuje v registri stavebných materiálov nejaký, ktorý nepoužívate?

Príliš si nerozumiem s drevom. Mám k nemu trochu negatívny vzťah, pretože sa mi v mysli spája s vyčačkanými obkladmi. Ľudia sa dosť často bránia drevu v jeho prírodnej podobe, chcú ho natrieť, nalakovať, moriť a vyrezávať. Vždy klientov presviedčam, že existujú stodoly, ktoré sú staré 300 rokov a nikdy ich nikto nenatieral. Sú síce čierne, ale stále je to krásne drevo. Lakované drevo zakrátko odíde. Väčšina klientov však chce drevo žltučké počas celej životnosti stavby. Preto sa drevu väčšinou nakoniec vyhnem.

A čo preferujete?

Sklo, pretože mi zároveň vymedzuje i nevymedzuje priestor. Mám rada veľké a otvorené priestory – keď už malý dom musí mať steny, nech sú čo najviac zasklené. Čo neznamená, že rodinný dom má byť ako sklenená krabička – mám rada obyčajné domy. Ako hovorí kolega Štempel, obyčajné domy pre obyčajných ľudí.

Obyčajní ľudia sú však málokedy investormi…

To je pravda, architekt stojí často v úlohe toho, kto viac či menej vyhovuje developerovi alebo investorovi. Niekto povedal, že múdry investor vždy postaví dobrý dom. Dokáže si nájsť dobrého architekta, a aj keby ten architekt nebol až taký dobrý, investor ho donúti, aby dobrý bol. Keď je hlúpy investor, ani ten najlepší architekt nič nezmôže.

Ing. arch. Barbara Potysz * 24. 11. 1967 Bohumín

Vzdelanie
1985 – 1989 – absolutórium na VUT v Brne, Fakulta stavebná
1990 – 1995 – Politechnika Krakowska, Fakulta architektúry
1994 – 1997 – ČVUT Praha, Fakulta architektúry;
1993, 1994 – Letná škola architektúry Liberec

Prax
1989 – 1990 – Stavoprojekt Ostrava, AT 4 – Havířov;
1990 –1994 – Ing. arch. Josef Kiszka
1995 – doteraz – súkromná prax

Vybrané realizácie
1991 – 1992 – Kaderníctvo – vstavba a interiér (Havířov), s Ing. arch. Kiszkom
1991 – Letná pivnica (Havířov), s Ing. arch. Kiszkom
1991 – 1992 – Cukráreň Laura (Horná Suchá), s Ing. arch. Kiszkom
1992 – 1993 – Banka Bohemia (Šumperk), s Ing. arch. Kiszkom
1995 – 1996 – Gymnázium (Orlová), s Ing. arch. Kiszkom
1994 v realizácii – Rezidencia Petax (Orlová), s Ing. arch. Kiszkom
1998 – Těšínske divadlo – rekonštrukcia a interiér (Český Těšín), s Ing. arch. Kiszkom
1998 – 1999 – Dom s opatrovateľskou službou (Česká Ves), s Ing. arch. Kiszkom
1998 – 2000 – RD Baška (Baška)
1999 – 2000 – RD Životice (Životice)
2001 – 2002 – Hotel Pod Agátmi (Dolná Lomná), s Ing. arch. Kiszkom
2002 – 2003 – Výrobný závod firmy Remak (Rožnov pod Radhošťom), s Ing. arch. Kiszkom
2004 – 2005 – Zastupiteľský úrad ČR v Luxembursku, s Ing. arch. Kiszkom a Ing. arch. Peterom

Vybrané nerealizované projekty, návrhy a štúdie
1991 – Blok 123, nadstavba (Havířov), s Ing. arch. Kiszkom
1992 – Gymnázium, 1. variant (Orlová), s Ing. arch. Kiszkom
1993 – Základná umelecká škola (Karviná) – štúdia, s Ing. arch. Kiszkom
1995 – POP ART Center, interiér (Třinec) – štúdia, s Ing. arch. Kiszkom
1995 – Lázně Velké Losiny (Velké Losiny) – štúdia, s Ing. arch. Kiszkom a Ing. arch. Valertom
1995 – Štátne liečebné kúpele Darkov, urbanistická koncepcia (Karviná-Darkov), urban. štúdia, s Ing. arch. Kiszkom
1997 – Autocentrum firmy Auto Heller (Ostrava) – štúdia, s Ing. arch. Kiszkom
1997 – Trantírkov dom (Zlín) – štúdia, s Ing. arch. Kiszkom
1997 – Polyfunkčná zóna (Krnov) – urban. štúdia, s Ing. arch. Kiszkom
1996 – 2000 – Kúpele Darkov, rekonštrukcia a dostavba sanatória (Karviná-Darkov) – štúdia, s Ing. arch. Kiszkom
2000 – Administratívny objekt (Havířov) – štúdia, s Ing. arch. Kiszkom
2006 – Kino Centrum (Havířov) – projekt rekonštrukcie, s Ing. arch. Kiszkom

Súťaže
1991 – Gymnázium (Orlová) – vybrané na realizáciu, s Ing. arch. Špačkom
1995 – Česká obchodná banka (Šumperk), s Ing. arch. Kiszkom a Ing. arch. Valertom
1996 – Dostavba okresného úradu (Frýdek-Místek) – odmena, s Ing. arch. Kiszkom
1996 – Divadlo bábok (Ostrava) – odmena, s Ing. arch. Kiszkom
1996 – Meteorologická stanica Šerák (oblasť Jeseníky), s Ing. arch. Kiszkom a Ing. arch. Valertom 1999 – Štartovacie byty (Třeboň-Záchlumie), s Ing. arch. Kiszkom a Ing. arch.Tomáškom
1999 – Obytný súbor Strahov (Praha) – 2. zvl. cena, s Ing. arch. Kiszkom a Bc. Gavendom
2001 – Centrum Juh (Olomouc) – odmena, s Ing. arch. Kiszkom a Ing. arch. Valertom
2004 – Knižnica v Ostrave, s Ing. arch. Kiszkom a Jojkom

Zbierka
Galéria moderného umenia (Praha) – projekt Gymnázia v Orlovej

Ocenenia
Ceny za realizáciu roka Grand Prix Obce architektov: Cena za interiér Cafe bar Belle vue, interiér – Grand Prix 94’ Cena za novostavbu Gymnázium v Orlovej – Grand Prix 96’

Michal Janata
Foto: Barbara Potysz, Josef Kiszka, Pavel Štecha