Spoločnosť BASF predstavila svoj nový koncept nazvaný Crystal Speed HardeningTM určený pre výrobcov prefabrikátov a stavebníkov. Základom konceptu je unikátny akcelerátor tvrdnutia X-SEED ® 100, ktorý výrazne urýchľuje tvrdnutie betónu počas prvých 6 až 12 hodín. Vďaka tomu dochádza minimálne k zdvojnásobeniu počiatočnej pevnosti pri nízkych aj vyšších vonkajších teplotách.
V dňoch 7. až 9. októbra 2009 sa v hoteli Patria na Štrbskom Plese konal 8. ročník celoštátnej konferencie s medzinárodnou účaťou BETÓN 2009. Konferencia, ktorú organizovala Slovenská asociácia výrobcov transportbetónu (SAVT), bola určená pracovníkom stavebných firiem zaoberajúcich sa výrobou betónu, výrobcom a dodávateľom materiálov na výrobu betónu, výrobcom a dodávateľom zariadení a mechanizácie na výrobu, dopravu a spracovanie betónu, investorom, pracovníkom orgánov štátnej správy a samosprávy, ako aj a všetkým odborníkom širokej betonárskej obce.
Pokračujeme v sledovaní ďalších miest na stavenisku, kde je nutné dodržiavať bezpečnosť práce. Tentoraz sa zameriame na zemné a výkopové práce v priestore oploteného staveniska. Aj pri týchto prácach hrozí pracovníkom na stavbe pád z výšky do výkopu, presnejšie pád do hĺbky alebo pri hĺbení môžu byť zavalení zeminou.
Riešenia atypických veľkorozponových konštrukcií nebývajú na dennom poriadku, preto k nim treba pristupovať veľmi individuálne. Pri ich realizácii sa používajú na mieru vyrobené prefabrikované diely, zložité transportné manévre či odlišné stavebné postupy, ktoré treba vopred detailne premyslieť. Pritom montáž môže niekedy trvať paradoxne oveľa kratšia než samotná príprava. Presvedčíme sa o tom pri prehliadke troch aktuálnych stavebných diel, dvoch príkladov zo Slovenska a jedného zo susedného Rakúska.
Vlhnutie alebo zatekanie do spodnej stavby sa prejavuje tak v starých stavbách, ako aj v novostavbách. Kým v starých stavbách sú príčiny tohto javu skôr očakávané a odôvodniteľné, v novostavbe sú nežiaduce. Vzhľadom na úroveň súčasného poznania problematiky hydroizolačnej techniky a pri jestvujúcej materiálovej základni hydroizolačných výrobkov možno tento jav správne diagnostikovať a na základe toho aj navrhnúť a stanoviť správnu metodiku.
Výsledkom skúseností pri rozsiahlych konzerváciách zrúcanín v minulosti je v súčasnosti preferovaná rezignácia na výlučné používanie cementov (aj keď nie ich úplné vylúčenie). Pri príprave maltových zmesí sa preto čoraz viac presadzujú dnes už pomerne známe pravidlá RTAS, ICOMOS, ICCROM a APT [1], podľa ktorých by nová malta mala svojou farbou, štruktúrou, konštrukčným detailom a spôsobom nanesenia ladiť s pôvodnou maltou.
Hydroizolácia spodnej stavby je azda najcitlivejšou technológiou v zostave stavebného diela. Po ukončení stavebných prác zostáva prevažná časť hydroizolačných aplikácií trvale zakrytá pod úrovňou terénu. Akékoľvek pochybenie voda okamžite odhalí presakovaním a následné sanácie a opravy sú podstatne drahšie, ako ostatné poruchy nadzemných častí stavieb.
Dodatočné vystužovanie stavebných konštrukcií pomocou externe lepenej syntetickej výstuže (Fibre Reinforced Polymers – FRP) je neoddeliteľnou súčasťou moderného staviteľstva a využíva sa predovšetkým pri rekonštrukciách a zvyšovaní nosnosti (zaťažiteľnosti) prvkov stavebných konštrukcií. Všeobecne sa na tento účel využívajú tri typy syntetických vlákien – sklené, aramidové a uhlíkové, z ktorých sa procesom lepenia a lisovania za tepla vyrába finálny produkt. Vstupný materiál je určujúci pre charakteristické vlastnosti finálneho produktu, predovšetkým modulu pružnosti a pevnosti v ťahu.
Nevyhnutným prvkom každej stavby sú základy. Ich vhodným položením a účinnou ochranou pred nepriaznivými účinkami, ako sú poveternostné podmienky, voda či radón, bude stavba spoľahlivo znášať zaťaženie a bude odolná počas dlhých rokov. Stavebníci by preto nemali zabúdať na ochranu stavby pred týmito degradačnými účinkami a zvoliť vhodný a kvalitný typ hydroizolácie. Hydroizolácia sa totiž významným spôsobom podieľa na kvalite, využiteľnosti a životnosti celého stavebného diela.
Požiarna odolnosť zvislých konštrukcií budov je významným parametrom z hľadiska celkovej protipožiarnej ochrany budovy. Zabezpečiť stabilitu objektu a zároveň zabrániť šíreniu požiaru rozdelením priestorov možno vhodnou voľbou stavebného materiálu. Sériou skúšok sa potvrdila vhodnosť bieleho pórobetónu na navrhovanie subtílnych požiarnych deliacich priečok.
Dominantný stavebný materiál pre individuálnu výstavbu predstavujú jednovrstvové konštrukcie. Podľa niektorých výrobcov sú z hľadiska ďalšieho znižovania prestupu tepla takmer na hranici svojich možností a ďalšie zvyšovanie hrúbky stien na úkor obytnej plochy nie je ekonomické. Moderným variantom sú obvodové viacvrstvové konštrukcie s voliteľnou vrstvou tepelnej izolácie, ktorých základom sú moderné stavebné materiály ako vápennopieskové tehly a výsledkom energeticky úsporný, nízkoenergetický, alebo dokonca pasívny dom.
V histórii stavebníctva pri vývoji nových stavebných hmôt a pri nových požiadavkách na konštrukčné riešenia nevyhnutne prichádzalo k obmene stavieb. Zomknutosť ľudských sídiel vyžadovala priestor pre novú výstavbu, čo viedlo k odstraňovaniu stavieb prekážajúcich novej výstavbe.
Neúnosné teplo či podchladené izby sú extrémy, ktoré sú neprípustné pre komfortné bývanie. Domov bude miestom na regeneráciu duševných a fyzických síl, iba ak v ňom bude prúdiť kvalitný vzduch. Pri výbere stavebného materiálu je preto dôležité zohľadniť nielen energetické úspory, ale aj mikroklimatické parametre.
Dynamicky namáhaná železobetónová konštrukcia frekventovaného prejazdu ponad železničnú trať Bratislava – Kúty v úseku 52 km vykazovala značné poškodenie. Oprava celého objektu spojená s dôkladnou sanáciou nosnej mostovej konštrukcie by sa nezaobišla bez použitia spoľahlivého systému stavebnej chémie.
Medzi špeciálne malty patria sanačné a reprofilačné materiály, ktoré sa používajú pri opravách narušených betónových povrchov. Aj keď podľa STN 72 2430-5 sa za malty považujú kompozity, ktorých spojivo má prevažne anorganický charakter, spravidla sa dnes ako malty označujú všetky vytvrditeľné kompozity, ak obsahujú plnivo s milimetrovými rozmermi (drobné kamenivo). To sa premieta aj do bežne používaného termínu polymérmalta. Pri výrobkoch, ktorých plnivo dosahuje desatinomilimetrové rozmery, sa spravidla dáva prednosť termínu tmel aj vtedy, ak je ich spojivo anorganické.
