Vo filme Luca Bessona zachraňoval Piaty element ľudstvo, v projekte pre Čiernu vodu prináša Piaty element pozitívny náboj – tentoraz je označením pre bývanie v rodinných domoch so stredomorskou atmosférou. Voda, oheň, zem, vzduch a – 5. element, čiže deväť typov rodinných domov, ktoré chcú novým spôsobom definovať bývanie v okrajovej časti Bratislavy. Výstavba infraštruktúry je už ukončená, na jar spoločnosť Liberty Invest začína s výstavbou prvých rodinných domov pre svojich klientov.
Boli sme na moravskom vidieku – tam, kde nechýbala odvaha k pokojnej a pokornej architektúre. Stojí tam dom bez pátosu, v „prízemnom štýle“ pod strechou zelenou od trávy a sklonenou podľa miestnych predpisov.
Na severe a severozápade od Brna sa krajina mierne dvíha do zalesnenej pahorkatiny. Vidiecka zástavba sa tu tradične zdržiavala na rovinatých pozemkoch a len kde-tu sa odvážila na úpätia svahov. Kto sa vyberie do niektorých dedín len desať-päťnásť minút cesty autom od ruchu mesta, ten zistí, že za posledné roky sa súčasná výstavba rozbehla aj do vyšších polôh. Výhľady na krajinu, blízkosť lesa a možnosť zaujímavého architektonického riešenia rodinných domov opretých do svahov prilákali mnohých mešťanov k životu na vidieku.
Každému sa nepošťastí vlastniť pozemok rovný ako mlat, najmä v Čechách. Dom vo svahu, o ktorom je reč, prinášal svojim majiteľom nemalé problémy. Preto sa rozhodli pre radikálnu zmenu – zbúrať ho a postaviť nový aj s viacerými bytmi. Strata časti súkromia ich priveľmi bolieť nemusela. Získali pohodlie moderného bývania, lepšie využiteľnú záhradu a k tomu veľmi originálnu architektúru.
Pražská Hanspaulka je lokalita príjemná na bývanie – tichá štvrť s takmer nulovou dopravou, spojenie do centra zo stanice metra Dejvická je v pešej dostupnosti. Niet divu, že väčšina z rodinných domov, ktoré sa tu vlani aj tohto roku dokončili, má už svojich majiteľov. Platí to aj pre súbor troch vilových domov od architektonického ateliéru Ladislava Lábusa. Výhľady z nich sú úchvatné – zo striech vidieť pražské dominanty od Hradčian a Petřínskej rozhľadne cez Vyšehrad, Pankrác a Žižkovskú televíznu vežu. Vidieť aj rondel novej Národnej technickej knižnice v údolí.
Rodinný dom zasadený do krajiny v tesnej blízkosti rieky Berounky sa stal príjemným a aj bezpečným miestom pre život rodiny. Architekt David Damaška premyslel koncepciu domu do každého detailu, stavbu umiestnil na betónový podstavec tak, aby v prípade povodní bezpečne stál nad hladinou.
Keď sa počas stavby rodinného domu stanú z investora a architekta priatelia, dielo sa azda ani nemôže nepodariť. A ak navyše ide o úspešného podnikateľa a o spoluautora slávneho pražského Tancujúceho domu, potom je osobitosť stavby aj spokojnosť majiteľov zaručená.
JAGA GROUP, s. r. o. je najväčším vydavateľom literatúry z oblasti stavebníctva a bývania na Slovensku. Prostredníctvom sesterskej spoločnosti Jaga Media, s. r. o. pôsobí aj v Česku. Vydavateľstvo so sídlom […]
Škandinávsky dom má štýl, ktorý je obdivovaný na celom svete. Tvarmi aj materiálmi vie nadviazať úzky vzťah s okolím. Villa D na štokholmskom predmestí Tyresö nadväzuje na všetko, čo je severským architektom sväté.
Stavba samotná sa už na prvý pohľad hlási k architektonickej moderne. Konštrukčným materiálom je betón, i keď kvôli lepším tepelno - technickým vlastnostiam je ukrytý za izoláciou a zvoleným fasádnym materiálom. Okrem sivého cembonitu sa pod charakter domu podpisuje prírodná kresba impregnovaných fasádnych dosák z dreva ipe. Postupné „striebrenie“ stavby patrí medzi najvďačnejšie vlastnosti tohto unikátneho materiálu...
Mestá našej krajinky sa na nedostatok svojráznosti nemôžu sťažovať; niektoré vyrástli pri riekach, iné na úpätí hôr a sú aj také, ktorým sa dostalo privilégií viacero – aj rieka, aj úpätia, aj vznosná rozvlnená krajina. Ak mesto ešte dovolí, aby do jeho útrob vstupovali aspoň zvyšky lesa, potom sa nájdu miestečka ako stvorené pre architektúru, ktorá ctí povahu miesta. Architektom ateliéru Barak sa prihodila takáto vzácna príležitosť; svojím projektom v duchu nadčasovosti a s vlastným rukopisom naplnili vôľu miesta na vyvýšenine nad mestom.
„To miesto sa mi vždy páčilo. V slepej ulici, na stráni, s výhľadom do údolia. Navyše tu často povieva vietor, ktorý celé ovzdušie výborne prečisťuje. Keď som objavil zarastenú záhradku s napoly zrúcanou chatkou, bola to láska na prvý pohľad. Tak dlho som presviedčal majiteľku, až mi ju nakoniec predala. Po zhruba dvoch rokoch od začatia prác na projekte sme tu oslávili prvé Vianoce.“
Stretli sme sa opäť na brnenskom podujatí architektov Big Deal. Majster architektúry a príjemnej komunikácie Svatopluk Sládeček sa nechal uhovoriť na rozhovor o veciach „malej architektúry“ a súhlasil so zverejnením jednej z posledných realizácii štúdia New Work.
Jedinečný projekt takzvanej malej architektúry pred časom rozvíril pokojnú hladinu medzi pôvodnými a zrekonštruovanými chatami a chatkami v nemeckom Pobaltí. Pravdupovediac táto kategória projektov nijako výrazne nepriťahuje ostrieľaných architektov. Tí si svoju kreativitu radšej brúsia na návrhoch veľkolepejších stavieb.
„Bolo to dobrodružstvo, ale strhla ma odvaha a odhodlanie investora,“ odpovedá architekt Juraj Polyák na otázku motivácie ísť do jedného z najväčších stavebných projektov v Trenčíne za ostatné obdobie. „Samozrejme, stavba sa bude ešte kryštalizovať počas svoje prevádzky, ale domnievam sa, že výsledok nášho risku nedopadol najhoršie.“ To dobrodružstvo sa volá Centrum Masaryčky a vyrástlo v tesnom dotyku s pešou zónou v Trenčíne. Investícia za vyše pol miliardy korún (17,592 mil. eur) sa premietla do architektúry, ktorá sebavedome vstúpila do organizmu mesta a zároveň svojím významom presiahla jeho hranice.
