Súčasný trend v stavebníctve poukazuje na väčšie využitie geosyntetických výrobkov. Oporné konštrukcie vystužené geosyntetikou sa používajú ako ekonomickejšia alternatíva ku gravitačným monolitickým konštrukciám. Drenážne geokompozity sa používajú na redukciu mocnosti konsolidačných a drenážnych vrstiev. Na trhu je široká ponuka rôznych modifikácií týchto výrobkov, pričom pre každý typ sú charakteristické a zároveň potrebné iné vlastnosti na jeho správne použitie.
Pri realizácii zemných prác sa môžu vyskytnúť rôzne neočakávané situácie ohrozujúce postup prác, zapríčinené premenlivými geologickými pomermi (zvlášť pri rozľahlých stavbách). Dôležité je venovať veľkú pozornosť dozorným činnostiam, garantujúcim kvalitu a funkčnosť diela. Preto existujú základné požiadavky na prevzatie diela investorom, ktoré sú úzko späté s výkonom skúšok a meraní.
Oporné systémy vystužené geomrežami so sklonom líca do 90° a dlhodobou životnosťou sú náročné konštrukcie, ktoré musia byť spoľahlivé a musia dlhodobo plniť svoju funkciu. Kvalita a dlhoročná spoľahlivosť týchto systémov je mimoriadne dôležitá. Každý systém má mať k dispozícii súbor dokumentov, ktoré obsahujú certifikát systému. V prípade oporných systémov s malými tvárnicami na líci treba uvádzať aj informáciu o dlhodobej pevnosti spoja geomreža/tvárnica.
Modernizácia železničnej trate Bratislava-Rača – Trnava na návrhovú rýchlosť 160 km/h si, okrem iného, vyžiadala vybudovanie mimoúrovňových krížení železnice s komunikáciami. Jedným z nich je aj novobudovaná mimoúrovňová križovatka v Šenkviciach, v železničnom staničení nžkm 25,340. Stavbu v tomto úseku tvorilo viacero objektov – most, dva oporné múry (prvý oporný múr tvoria kotvené veľkopriemerové pilóty so železobetónovou stužujúcou rímsou v hlave pilótovej steny; druhý oporný múr tvoria oceľové štetovnice), železničná trať a miestna cestná komunikácia III/0619. Článok opisuje konštrukciu prvého oporného múru, spôsob výpočtu (výpočtový model), zmeny a zistenia počas realizácie, ako aj výsledky meraní a ich porovnanie s výpočtovými hodnotami.
Z dôvodu výstavby diaľnice D1 do Žiliny bolo potrebné urobiť smerovú úpravu trasy železničnej trate Bratislava – Žilina. Nová trasa železničnej trate v úseku diaľnice D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie je smerovo odsunutá od jestvujúcej trate a má viesť cez horninový masív. Aby sa spomínana trasa železničnej trate mohla realizovať, bolo potrebné horninový masív odťažiť a staticky zabezpečiť. Výpočet stability a deformácií sa vykonal programom PLAXIS (Mohr-Coulomb Model, Hardening-Soil Model).
Od roku 2006, keď sa oporný systém Geomur-TW1 prvý raz použil na Slovensku, sa realizovalo viac ako 30 týchto systémov. Ide o certifikovaný oporný systém, ktorý sa skladá z pohľadových plných betónových tvaroviek Tensar TW1 s ozubom a drážkou a tuhých monolitických jednoosových HDPE geomreží Tensar, typ RE a RE 500, ktoré sa vzájomne spájajú syntetickým priebežným konektorom.
Mirage Shopping Center Žilina, podľa staršieho názvu Hrad, je situovaný v historickej časti mesta Žilina, hneď vedľa Farských schodov a námestia Andreja Hlinku. Článok sa zameriava na technológie špeciálneho zakladania použité na zabezpečenie výkopov stien stavebnej jamy Mirage, a to jej prvej a druhej etapy, na navrhované riešenie, realizáciu a monitoring. Paženie stien stavebnej jamy bolo zabezpečené pomocou konštrukcie kotvenej podzemnej pilótovej steny, kotvenej záporovej steny a klincovaním so striekaným betónom v jej druhej etape.
Bager PC200-8, prvý stavebný stroj s hybridným pohonom na svete, sa európskemu publiku prvýkrát predstavil na veľtrhu stavebných strojov bauma 2010. Zvýšená úspora pohonných látok hybridného bagra PC200LC-8 sa japonskému trhu predstavila už v júni 2008. V roku 2009 bol stroj uvedený už aj na čínsky a severoamerický trh.
Výstavba v prielukách kladie mimoriadne nároky na všetkých zainteresovaných: od prípravy cez projekt, stavebnú výrobu až po užívanie objektu. Na Slovensku sa tomuto typu výstavby venuje veľká pozornosť a vo väčšine prípadov sa ju darí realizovať na európskej úrovni. Treba, aby stavebníci (investori) zabezpečili dôslednú prípravu a všetky problémy riešili v spolupráci s geotechnikmi.
Rozvoj dopravnej infraštruktúry a jej rovnomerné rozloženie po celom území Slovenska si vyžaduje najmä rozvoj oblastí, do ktorých v súčasnosti nie je dobrý prístup. Tento faktor podmieňuje aj vysokú nezamestnanosť, ktorá sa stále zväčšuje. Takéto regióny sa nachádzajú vo východnej, severovýchodnej a juhovýchodnej časti Slovenska.
Tuhé monolitické geomreže Tensar sú špeciálne vyvinuté na vystužovanie hornín a technológia ich výroby sa patentovala pred viac ako 25 rokmi. Vyrábajú sa technológiou v troch krokoch, ktorá priamo určuje ich účinnosť vo vystužených podkladových vrstvách.
V uplynulých desiatich rokoch sa budovalo niekoľko úsekov rýchlostných komunikácií R1, R2, R3 a R5 v rámci cestnej siete SR, ktoré zahŕňali náročné geotechnické objekty – predovšetkým hlboké zárezy a vysoké násypy. Príspevok predstavuje geotechnický monitoring týchto objektov počas výstavby.
Témou článku je realizácia podzemných tesniacich stien, ktoré sú súčasťou práve prebiehajúcej výstavby protipovodňových opatrení na riekach Morava a Dunaj. Úlohou týchto podzemných tesniacich stien je zvýšenie nepriepustnosti telesa existujúcich a novobudovaných zemných hrádzí pozdĺž týchto vodných tokov. V niektorých úsekoch tvorí vystužená podzemná tesniaca stena základy pre nadzemné protipovodňové múriky, resp. pre mobilné protipovodňové zábrany, a má aj statickú funkciu. Podzemné tesniace steny boli realizované viacerými druhmi bezvýkopových technológii, pričom pôvodná zemina sa preinjektováva, resp. premiešava so samotvrdnúcou suspenziou.
Navrhnutá polyfunkčná budova sa nachádza v centre hlavného mesta v kontakte ulíc Vysoká a Poštová, južne od objektu Tatra Centrum na ploche bývalého parčíka a časti starších domov. Zvláštnosťou architektúry sú okná v tvare poštovej známky, čo korešponduje s názvom ulice, na ktorej sa nachádza. Špeciálne zakladanie sa projekčne spracovalo vo dvoch častiach. Prvá časť zahŕňa ochranu stavebnej jamy, kým v druhej časti je spracované hĺbkové zakladanie – pilóty.
Projekty dlhých bázových tunelov pod Alpami z Francúzska do Talianska, z Rakúska do Talianska a vo Švajčiarsku pritiahli väčšiu pozornosť na problematiku razenia v tlačivých horninách. V tuneloch razených zónami tlačivých hornín sa objavujú väčšie deformácie, ktoré môžu vyžadovať bezodkladnú rekonštrukciu profilu razeného diela.
