Záruka konštrukčnej a geologickej bezpečnosti stavieb SYLEX je popredná slovenská spoločnosť vo výrobe optických káblových systémov s vlastným výskumno-vývojovým a výrobným strediskom pre opto-vláknové senzorické systémy. V oblasti automatizovaných monitorovacích systémov ponúkame riešenia na kľúč založené na princípe našich opto-vláknových snímačov, ktorých spoľahlivosť a presnosť je overená mnohými projektmi po celom svete.
Návrh koncepcie a statické riešenie nosných konštrukcií dostavby areálu Ostravskej univerzity v Ostrave-Hladnove predstavoval pomerne veľkú výzvu. Univerzita sa nachádza na Hladnovskom kopci, pre ktorý sú charakteristické zložité základové pomery. Ide o tektonicky nestabilné poddolované územie s výskytom tekutých pieskov. Suterén novej prístavby zasahuje takmer 4 m pod základovú škáru existujúcich nepodpivničených objektov. V rámci projektu bolo nevyhnutné vyriešiť aj podchytenie pôvodných základov murovanej budovy univerzity, ktorá bezprostredne prilieha k novej budove.
Zvyšujúce sa estetické a environmentálne požiadavky na konštrukcie vyžadujú od projektantov, aby našli spôsob kombinácie takzvaných živých a neživých materiálov. Začlenenie vegetácie (živých materiálov) použitím techník environmentálneho inžinierstva zlepšuje stabilitu a stálosť povrchu svahov vytvorením koreňového systému, je však nutné, aby neživé materiály zabezpečili dostatočnú pevnosť a odolnosť v počiatočnej fáze realizovania stavby, pretože vegetácia potrebuje na zosilnenie čas.
Článok informuje o procese osvedčovania a hodnotenia zhody zostáv proti padajúcim skalám. Zároveň sa v ňom opisujú niektoré skúsenosti Technického a skúšobného ústavu stavebného (TSÚS) z nárazových skúšok zostáv vykonaných v rámci osvedčovania pod dohľadom zástupcu TSÚS.
Založenie novostavby v husto zastavanej historickej časti mesta prináša mnoho problémov, zvlášť keď sú v projekte navrhnuté podzemné garáže a je nevyhnutné riešiť zabezpečenie stavebnej jamy suterénu a podchytenie susedných objektov.
Založenie prístavby obchodného centra Avion (IV. etapa) sa realizovalo na skupinách stĺpov Deep Soil Mixing (DSM) vystužených ťahovou výstužou. Prístavba má rozmery 72 × 102 m. Základová škára pätiek sa nachádzala na úrovni štrkov, teda na kóte –4,65 m.
Množstvo stavieb sa v ostatnom období realizuje v menej vhodných podmienkach na ich zakladanie. Bez ohľadu na to sa však musia dodržať všetky kvalitatívne nároky vyplývajúce z budúceho využitia stavby.
Náročné hydrogeologické, morfologické a územné podmienky v polohe severnej tangenty centrálnej časti Banskej Bystrice kládli zvýšené nároky na projektovú prípravu, ako aj realizáciu stavby rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – severný obchvat. Výstavba v daných podmienkach formou PPP projektu umožnila uplatnenie nových prístupov a priniesla nové skúsenosti pri projektovaní a realizácii stavieb týmto spôsobom u nás. Príspevok sa venuje vybraným zaujímavým geotechnickým konštrukciám, určeným na zabezpečenie stability, sanácie a ochrany územia, svahov aj podložia cestných telies, s ilustráciou geotechnického návrhu a vlastnej realizácie stavby pri použití geosyntetických materiálov.
Systémy vystužovania zemín geosyntetickou výstužou sa pomerne často používajú pri konštrukciách oporných múrov, svahov a násypov. Geosyntetické výstužové prvky zvyšujú stabilitu konštrukcie a pri správnom návrhu obmedzujú jej deformáciu. Prvé vystužené konštrukcie na báze geosyntetiky boli postavené začiatkom 70. rokov 20. storočia. V priebehu nasledujúcich rokov sa na trhu objavili polymérové výstuže, ktoré v súčasnosti tvoria väčšinu výstužných geosyntetických materiálov. Polymérové materiály si vyžadujú podrobný výskum na stanovenie vhodných dlhodobých charakteristík. Tento príspevok opisuje systém vystužovania zemín geopásmi ParaWeb.
Výstavba rýchlostnej cesty R1 v úsekoch Nitra-západ – Selenec – Beladice – Tekovské Nemce a preložky cesty pre motorové vozidlá (R1) I/66 v trase severného obchvatu Banskej Bystrice sa realizovala formou projektu verejno-súkromného partnerstva (skratka PPP z anglického Public Private Partnership) z hľadiska koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu úsekov rýchlostnej cesty R1 Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat.
V príspevku sa opisuje zhotovenie stavebnej jamy budovy Slovenskej filharmónie v Bratislave medzi ulicami Medená a Mostová. Ide o priestor s rozmermi 26 × 12 až 14 m, s dvoma suterénmi so základovou škárou na úrovni –10,18 m pod terénom a s hladinou podzemnej vody asi 6,0 m pod terénom, a to s použitím tryskovej injektáže s funkciou paženia, tesnenia a podchytenia vo dvore rekonštruovaného objektu.
Článok sa zaoberá návrhom sanácie svahu postihnutého aktívnou zosuvnou činnosťou. Predmetný svah sa nachádza nad hlavnou železničnou traťou Košice – Žilina pri obci Richnava. Sanácia svahu pozostáva z viacerých typov statického zabezpečenia v závislosti od zistenej geologickej skladby a porušení, zvetraní povrchových vrstiev horninového masívu. Majoritnú časť sanácie zabezpečujú vysokopevnostné oceľové siete v kombinácii s trvalými zemnými klincami. Návrh statických prvkov (zemné klince, vysokopevnostné siete atď.) sa realizoval klasickými výpočtovými metódami v kombinácii s programom pracujúcim na základe metódy konečných prvkov. Posúdenie celkovej stability a overenie návrhu statického zabezpečenia bolo spracované programom PLAXIS 2D 2010.
Diaľnica D 3 Čadca, Bukov – Svrčinovec sa okrem iných zložitých geotechnických konštrukcií vyznačuje aj kotvením hlbokých zárezov. V návrhu sa riešilo trvalé zabezpečenie zárezov, ktoré by malo byť ekonomicky prijateľné, technologicky jednoducho a rýchlo realizovateľné a zároveň prispôsobené zložitým geologickým podmienkam.
Požiadavky protipovodňovej ochrany sa špecifikovali na sto-, respektíve tisícročnú vodu. Dielo dosahuje celkovú dĺžku 14 959,8 m. Ochranná protipovodňová línia sa skladá z troch základných prvkov: podzemnej tesniacej konštrukcie (podzemná tesniaca stena, pilótová stena s tesniacou stenou), nadzemného pevného prvku línie (zemná hrádza, betónový múrik) a mobilného nadstaviteľného prvku na potrebnú výšku v intraviláne. V rámci prezentačnej súťaže realizovaných stavieb na Slovensku Stavba roka 2011 dielo získalo Cenu primátora Hlavného mesta SR Bratislavy.
Návrhu paženej a tesnenej stavebnej jamy pri výstavbe obchodných priestorov, technického zázemia a podzemných garáží polyfunkčného areálu Centrál v Bratislave predchádzali početné geotechnické modely a výpočty. Projektový návrh zahŕňal ochranu stavebnej jamy trvalou kotvenou pažiacou konštrukciou, znižovanie hladiny podzemnej vody v stavebnej jame, úpravu základovej škáry, ako aj návrh pilót a základovej dosky.
