Všetky reakcie na povodne a mimoriadne udalosti musia byť rýchle a efektívne, aby sa obnovil prirodzený stav zasiahnutého regiónu a život v ňom. Z časového hľadiska sa protipovodňové opatrenia rozdeľujú na opatrenia v čase nebezpečenstva a preventívne protipovodňové opatrenia. Spoločnosť Maccaferri ponúka overené systémové riešenia aplikovateľné v oboch prípadoch.
Vychádzajúc zo skúseností vo svete i u nás, hrajú z hľadiska používaných stavebných materiálov pri budovaní pozemných komunikácií významnú úlohu zvláštne zemné konštrukcie. Kvalita prípravy, výstavby a bezpečnej prevádzky týchto konštrukcií závisí v podstatnej miere od ich správneho návrhu zo strany projektantov, akceptácie týchto návrhov zo strany investorov a prevádzkovateľov, dôslednosti a kvality práce zhotoviteľov a kvality stavebného dozoru.
Systémy vystužovania hornín sa často používajú pri konštrukciách násypov, oporných múrov a mostných opôr. Príspevok opisuje systém vystužovania hornín s vertikálnym lícovým opevnením tvoreným drôtokamenným košom a bližšie sa venuje použitiu tohto systému vystužovania hornín na vybraných realizovaných úsekoch diaľnice D1 na Slovensku.
Zvyšovanie počtu nových stavieb prináša aj ich návrh v nevhodných základových pomeroch. Tento problém sa objavuje čím ďalej tým častejšie, a to vo všetkých odvetviach stavebníctva na celom svete. Od dopravných stavieb cez pozemné staviteľstvo až po vodohospodárske stavby. Ako ho však vyriešiť tak, aby boli stavby bezpečné a plnili všetky štandardy, ktoré sa od nich vyžadujú? A ako zabezpečiť ekonomickú nenáročnosť týchto stavieb?
Rýchlostná cesta R1 bola realizovaná v rokoch 2009 až 2012 ako prvý projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). V jarných mesiacoch 2013, najmä v marci toho roku, však vzniklo na svahoch zárezov rýchlostnej komunikácie, predovšetkým na úsekoch Selenec – Beladice a Beladice – Tekovské Nemce, niekoľko svahových deformácií. Ich hlavnou príčinou boli extrémne klimatické pomery v zimnom až jarnom období na prelome rokov 2012 a 2013.
Počas výstavby diela Panorama City – I. etapa v Bratislave, ktoré sa nachádza v susedstve novej budovy SND, nákupnej zóny Eurovea, ako aj výškového objektu Tower 115, bolo nevyhnutné navrhnúť a v extrémne krátkom čase aj zrealizovať hĺbkové založenie pomocou vŕtaných železobetónových pilót až do hĺbky 25,0 m pod úroveň základovej škáry. K tomuto riešeniu viedli výsledky geologického prieskumu a projektovaná výška obidvoch vežových častí objektu.
Snahy o spoločenské využitie a zhodnotenie aj menej vhodných pozemkov na budovanie stavebných diel zvyšujú nároky na špeciálne práce pri zakladaní takýchto stavieb. Medzi najefektívnejšie práce špeciálneho zakladania patria metódy zlepšovania vlastností originálneho prírodného geologického prostredia vibračnými technológiami, technológiou tryskovej injektáže a použitím maloprofilového a veľkoprofilového vŕtania.
Metóda hĺbkového hutnenia CDC je rýchla a osvedčená technika hutnenia nesúdržných zemín. Podložné vrstvy sú hutnené z povrchu terénu padaním 9 až 16 ton ťažkého závažia z vopred určenej výšky v intervaloch od 40 do 80 úderov za minútu. Celkové zhutnenie závisí od typu zeminy, od vstupnej energie, požadovaného stupňa zhutnenia a je merateľné až do hĺbky 8 m pod úrovňou terénu. Z dôvodu potreby hĺbkového hutnenia zemín sa táto metóda aplikovala na stavbe Terminálu intermodálnej prepravy (TIP) Žilina. Celková realizovaná plocha bola asi 30 000 m2. Hutnenie prebiehalo v novembri a decembri 2013.
Metóda hĺbkového hutnenia CDC je rýchla a osvedčená technika hutnenia nesúdržných zemín. Podložné vrstvy sú hutnené z povrchu terénu padaním 9 až 16 ton ťažkého závažia z vopred určenej výšky v intervaloch od 40 do 80 úderov za minútu. Celkové zhutnenie závisí od typu zeminy, od vstupnej energie, požadovaného stupňa zhutnenia a je merateľné až do hĺbky 8 m pod úrovňou terénu.
Od 9. septembra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 4/2014. Jeho hlavnou témou je geotechnika a zakladanie stavieb, v rámci ktorej sa predstavuje množstvo zaujímavých riešení a realizácií na Slovensku a v Českej republike – či už ide o geotechnické konštrukcie na stavbe železníc, diaľnic, sanácie svahových deformácií a skalných rútení alebo pilótové základy.
Voda predstavuje fenomén, ktorý v rozhodujúcej miere ovplyvňuje návrh stavebnej konštrukcie. Jej podcenenie vedie k poruchám konštrukcií, ktorých sanácia si vyžaduje nemalé finančné náklady. Príčiny negatívneho pôsobenia vody na stavebné konštrukcie môžu byť rôzne – nevhodné zásahy do režimu prúdenia povrchových a podzemných vôd, nerešpektovanie interakčných vzťahov medzi konštrukciou a horninovým prostredím, neadekvátny návrh stavebnej konštrukcie a podobne. Vplyvy negatívneho pôsobenia vody sú prezentované na príkladoch porúch vybraných inžinierskych konštrukcií.
Každoročne sa opakujúce záplavy predstavujú ľudské nešťastie a zároveň so sebou prinášajú obrovské ekonomické škody. Veľké škody môžu napáchať aj extrémne prietoky vo vodných tokoch, ktoré môžu porušiť nespevnené brehy riek najmä v oblastiach výstavby nových infraštruktúrnych projektov v blízkosti vodných tokov. Predkladaný príspevok prezentuje možnosti využitia geosyntetických materiálov pri ochrane brehov riek proti erózii a zároveň možnosti riešenia izolácií pri výstavbe záchytných nádrží.
V zmysle normatívneho predpisu Eurokód 7: Navrhovanie geotechnických konštrukcií sa pri návrhu pilótových základov musí vychádzať zo statických zaťažovacích skúšok alebo z výpočtových metód preukázaných statickými zaťažovacími skúškami v porovnateľných podmienkach. Statické zaťažovacie skúšky tak zostávajú rozhodujúcim podkladom pri návrhu hĺbkových základov. Ak sa v procese projektovania použijú sprostredkované výsledky, t. j. nezistené priamo na danej stavbe, vyžadujú si vyššiu mieru zabezpečenia a v konečnom dôsledku môžu viesť k predraženiu pilótových základov.
Systémy vystužovania zemín geosyntetikou sa pomerne často používajú pri konštrukciách oporných múrov a násypov. Príspevok opisuje systém vystužovania zemín pohľadovými betónovými prefabrikátmi a geopásmi a podrobnejšie sa venuje tomuto systému na stavbe diaľnice D1 Dubná Skala – Turany.
Aktuálne štúdie uvádzajú, že až 80 % svetovej populácie žije na územiach s vysokým rizikom ohrozenia vodou. Aj na Slovensku sú povodne čoraz častejším javom spôsobujúcim v porovnaní s inými prírodnými katastrofami najväčšie materiálne škody. Intenzívna zrážková činnosť s extrémnymi prejavmi, ako sú povodne, prívalové dažde, prípadne veterné smršte, majú často negatívny vplyv na realizáciu stavieb. Najmä pri líniových stavbách s väčším rozsahom často ovplyvňujú stabilitu a kvalitatívne parametre základovej pôdy. Dôsledkom sú nevyhnutné sanačné opatrenia, ktoré majú, samozrejme, dosah aj na ekonomiku a časový postup výstavby. v súčasnosti stretnúť s množstvom opakujúcich sa chýb a porúch.
