fasáda

Dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú riešenia detailov obvodových plášťov sú fyzikálne a teplotné procesy. Všetky zložky obvodového plášťa musia byť zrealizované tak, aby zabránili vzniku tepelných mostov a zatekaniu vody do konštrukcie. To sa dá dosiahnuť iba vhodným konštrukčným riešením, výberom materiálov, elimináciou konštrukčných chýb a vytvorením správnej vnútornej klímy. Článok poukazuje na požiadavky, ktoré sa kladú na obvodové plášte výrobných priemyselných budov pri ich obnove v zmysle platných predpisov a noriem.

Fasádny systém je súčasťou komplexného obalového plášťa budovy. Primárnou funkciou zasklených fasád je presvetlenie interiéru budovy. Pri výbere tejto konštrukcie je dôležitý jej vzhľad, materiálové a profilové riešenie, tepelnoizolačné vlastnosti, spôsob kotvenia, údržba a funkčnosť (protipožiarne opatrenia). Základom pri rozhodovaní je teda aj správna voľba profilových systémov.

Vysokotlakové dekoratívne lamináty, známe aj pod skratkou HPL, definuje norma EN 438 ako dosky, ktoré sa vyrábajú na báze termosetických živíc a ktoré sú určené do exteriérových aj interiérových priestorov. Vďaka svojim vlastnostiam môžu veľkoformátové dosky slúžiť na oplášťovanie lodžií či fasád budov. V súčasnosti výrobcovia ponúkajú dekoratívne lamináty aj v bohatom výbere povrchových vyhotovení.

Drevené fasády sa skladajú z drevených pohľadových prvkov a podkladových fólii. Výber vhodného fasádneho materiálu a systému konštrukcie závisí od funkcie drevenej fasády. Základnými požiadavkami fasády sú zamedzenie prieniku vody a vetra do ďalších vrstiev konštrukcie, pevnosť a odolnosť proti mechanickému poškodeniu, estetický vzhľad, prevetrávanie spodných vrstiev, ľahká údržba a dlhá životnosť. Okrem bežných požiadaviek však treba pri fasádnych systémoch posúdiť aj špecifické požiadavky, ktoré vyplývajú z miesta stavby, nadmorskej výšky, podnebia alebo osobitnej prevádzky budovy.

Použitie ohňovzdorných sendvičových fasádnych panelov sa stalo v posledných rokoch bežným riešením fasádnych systémov. Tento stavebný prvok je vhodný tak na realizáciu vonkajšieho opláštenia objektov, ako aj na vnútorné deliace konštrukcie, požiarne steny či stropy v priemyselnej, občianskej a komerčnej výstavbe.

Moderná architektúra vyjadruje symbiózu funkcie, estetiky, techniky a ekonómie. Obdobie striedania veku mechanickej výroby vekom informatiky, charakterizované nástupom a rozvojom mikroelektroniky, sa odráža aj v architektúre. Tá si čoraz viac vyžaduje interdisciplinárny prístup a integrované koncepcie. Cesta k ekonomicky efektívnej tepelnej ochrane budov vedie cez využívanie ekologicky čistých, obnoviteľných alternatívnych zdrojov energie. Jedným z nich je slnečné žiarenie, ktorého využitie vedie cez teóriu prirodzených fyzikálnych medzipriestorov. K najrozšírenejším praktickým aplikáciám fyzikálnej teórie medzipriestorov v súčasnom období patrí dvojitá transparentná fasáda ako jeden z variantov novej fasádnej techniky budov.

Pripadá nám samozrejmé, že sa statika nosných konštrukcií – najmä pri výškových budovách – bude riadiť výlučne technickými hľadiskami a jediné kritériá, ktoré sa okrem fyzikálnych zákonov berú do úvahy, sú požiadavky investora, technologické nároky a architektonické hľadiská. Na príklade výškovej budovy City Tower v Prahe v štvrti Pankrác, ktorá je so 109 metrami najvyššou budovou v Česku, si však môžeme ukázať, o čo je skutočnosť zložitejšia.

Koľko hláv, toľko názorov. Téma uplatnenia obvodových plášťov v architektúre určite nenechala chladných šiestich naslovovzatých odborníkov, ktorí sa s nami podelili o svoje odborné poznatky a postrehy. Názory na problematiku sa rôznia vzhľadom na odbornú špecializáciu respondentov, ale menovateľ ostáva spoločný – kvalita života, ktorá je súčinom estetických, technických, ekologických či ekonomických vlastností komponentov, vytvárajúcich náš každodenný priestor.

„Horizontálny rozmer sme dobyli – je tu pre nás, ale vertikálny rozmer je stále voľný.“ Aj takto možno parafrázovať priekopníka vertikálnych záhrad, francúzskeho botanika Patricka Blanca. Jeho tvorba je odpoveďou na výzvu nájsť nové, unikátne cesty ochrany kultúrneho prostredia v ére ohromujúcich možností ľudskej aktivity. Život modernej spoločnosti sa čoraz viac sústreďuje na mestá, takže sa postupne vytrácajú väzby človeka s prírodou. Novodobý fenomén vertikálneho sveta architektúry – hydroponické technológie „zelených“ fasád – sa stáva stále reálnejším smerovaním kvality bývania mestských obyvateľov v budúcnosti.

Špičková technológia sa stretáva s funkčnými a zrozumiteľnými dispozíciami, esteticky príťažlivé tvary s farebným akcentom sú podporené ušľachtilými materiálmi. A čo je na tomto mieste dôležité, na fasáde Bratislavskej vysokej školy práva sa použili systémy, ktoré charakterizujú dnešnú dobu a význam stavby. Túto vydarenú rekonštrukciu si všimla aj porota v súťaži Stavba roka 2007 a udelila jej Cenu primátora hlavného mesta SR Bratislavy.

Jednou z možných volieb pri návrhu obvodového plášťa budovy sú dvojvrstvové obvodové steny s prevetrávanou vzduchovou medzerou. Ide o konštrukciu, ktorá je na Slovensku pomerne málo rozšírená. Vďaka širokej ponuke lícových tehál možno vytvoriť zaujímavé fasády, a preto táto konštrukcia postupne získava na obľube. Pri kvalitnom návrhu a zhotovení je výsledkom spoľahlivá konštrukcia s vysokou životnosťou a nízkymi nárokmi na údržbu.

Výrobná hala Hlohovec je objektom spoločnosti DELIS s.r.o., ktorá je súčasťou koncernu Georgia Pacific, svetového výrobcu papierových produktov. Pôdorysná plocha haly je takmer 4 300 m2 a pozostáva zo zateplených výrobných častí, nezatepleného skladu a administratívnej prístavby. Spoločnosť Lindab spracovala technický návrh, kladačské plány, riešenie technických detailov a nadväzností. Rôzne úrovne výšok jednotlivých častí objektu a farebné členenie opláštenia vytvárajú zladený halový komplex.

Jedným z materiálov, ktorý možno použiť ako výplň fasád, je plast. Je to materiál na báze polymérov podobných živiciam a môže slúžiť ako transparentná alebo netransparentná výplň napr. pri utesnených obkladoch. Svoje uplatnenie tu nachádzajú najmä polyester vystužený sklenými vláknami a polykarbonát.

Pri návrhu budovy Capricornhaus, ktorú sme vám už predstavili, architekti budovu znova rozložili a hľadali nadbytočnosti. Pre ekonomiku a vyššiu kvalitu stavania definovali čo možno najviac rovnakých elementov budovy. Potom až do posledného detailu spracovali fasádny modul v mierke 1 : 1. Zaujímavosťou je, že takéto digitálne stavanie slúži ako nástroj jednoduchšej prevádzky budovy. Kedže je všetko dôsledne uložené v počítači, môže sa pokaziť napr. aj teplotný senzor. Teoreticky sa dá celá budova spravovať počítačom aj z opačného konca zemegule. Pozrime sa preto bližšie na detaily fasády, ktorá oplýva inteligenciou.

Základnou časťou fasádnych systémov sú transparentné výplne – sklá. Na tento účel sa používajú ploché sklá, ktoré sú spracované do izolačného dvoj- či viacvrstvového skleného systému. Keďže tvoria obalovú konštrukciu budov, musia spĺňať isté špecifické tepelnotechnické, akustické, protipožiarne či bezpečnostné požiadavky.