Orientácia na energeticky úsporné riešenia je nevyhnutná

20200602 092829

Drevovláknitá izolácia je všestranne použiteľný tepelnoizolačný materiál, ktorý vďaka svojim vlastnostiam umožňuje zhotovenie energeticky hospodárnych stavieb, s minimálnymi nárokmi na vykurovanie či chladenie.

O jej vlastnostiach a možnostiach použitia sme sa porozprávali s Ing. Tomášom Lebedom, produktovým manažérom firmy JAF HOLZ, ktorý má s týmto typom izolácie osobné skúsenosti.

Aké sú základné vlastnosti drevovláknitej tepelnej izolácie, ktoré ju odlišujú od tradičných tepelnoizolačných materiálov?
Z hľadiska vykurovania či chladenia je veľmi dôležitá hustota tepelnoizolačného materiálu a merná tepelná kapacita, od ktorej sa odvíja fázový posun teplotného kmitu.

Napríklad drevovláknitá izolačná doska Steico Protect H má hustotu približne 265 kg/m3 a vďaka vysokej mernej tepelnej kapacite 2 100 J/(kg . K) je prechod tepla cez konštrukciu veľmi pomalý. V praxi to znamená, že dlhší čas trvá, kým sa stavba ochladí alebo prehreje. To vedie k menej častému kúreniu či chladeniu v interiéri.

Pre porovnanie, polystyrén vykúrite o málo menším počtom kilowatthodín, ale musíte to reálne robiť častejšie. V stavbe zateplenej drevovláknom tak spotrebujete vďaka jeho vysokej mernej tepelnej kapacite približne o tretinu menej energie. Brať pri výbere tepelnej izolácie do úvahy len súčiniteľ tepelnej vodivosti je preto veľmi krátkozraké.

Drevovlákno Steico Protect H má sučiniteľ tepelnej vodivosti napr. voči polysyrénu v priemere o necelé dve stotiny horší, keďže jeho priemerná  je na úrovni 0,048 W/(m . K). Samozrejme, že aj na tejto hodnote záleží, avšak netreba zabúdať ani na ostatné uvedené parametre.

Znamená to teda, že akumulačná schopnosť drevovláknitej tepelnej izolácie je väčšia?
Áno, pretože drevo má „nevýhodu“ v tom, že teplo v porovnaní s tradičnými tepelnoizolačnými materiálmi, akými sú polystyrén alebo minerálna vlna, akumuluje pomalšie. Ich merná tepelná kapacita sa pohybuje v priemere na úrovni 700 až 1 250 J/(kg . K), čiže je tretinová až polovičná.

Tak, ako drevo teplo pomaly akumuluje, tak mu, samozrejme, aj dlhšie trvá, kým sa zmení jeho vnútorná teplota. To znamená, ak má drevo teplotu 20 °C, výrazne dlhšie trvá, kým prijme teplotu vonkajšieho prostredia, čiže kým sa ochladí napr. na 0 °C alebo prehreje na 35 °C.

Jazykom fyziky – ide už o spomínaný jav označovaný ako fázový posun teplotného kmitu. Fázový posun teplotného kmitu konštrukcie zateplenej EPS polystyrénom je v závislosti od jeho hrúbky 4 až 8 hodín, pri väčších hrúbkach až 10 hodín.

S minerálnou izoláciou sa dokážeme dostať na 10 až 12 hodín. Fázový posun teplotného kmitu pri použití drevovláknitej tepelnej izolácie je až 16 hodín, pri väčších hrúbkach viac ako 20 hodín.

Vďaka tomu sa teplota v interiéri počas striedania vyšších teplôt cez deň a nižších v noci mení len o desatiny stupňov Celzia. Hodnota fázového posunu závisí od konkrétneho typu konštrukcie a dá sa veľmi presne spočítať.

Pri akých hrúbkach drevovláknitých tepelnoizolačných dosiek alebo pri akej kombinácii jednotlivých vrstiev stavebnej konštrukcie je možné dosiahnuť tieto hodnoty?
Budem vychádzať z vlastnej skúsenosti. Na zateplenie svojho rodinného dom som použil drevovláknité tepelnoizolačné dosky s hrúbkou 140 mm v kombinácii s pórobetónovým murivom Ytong s hrúbkou 300 mm.

Fázový posun teplotného kmitu tejto konštrukčnej skladby obvodovej steny je reálne na úrovni 18 hodín. To znamená, že veľmi dlho trvá, kým sa teplota z exteriéru dostane do interiéru. A ak je počas leta ranná teplota napr. okolo 20 °C, dokážete teplotu v interiéri prirodzeným vetraním ešte stále dostatočne ochladiť.

Samozrejme, ak trvajú denné teploty nad 30 °C dlhší čas – týždeň až 10 dní, začne sa prehrievať aj drevovlákno, ale reálne ste vďaka drevovláknu ušetrili 7 až 10 dní chladenia.

Nehovoriac o tom, že teplota v interiéri nikdy nedosiahne teplotu v exteriéri. V zime to funguje zase naopak. My sme vďaka drevovláknu naposledy začali s vykurovacou sezónou 1. decembra. Dovtedy postačovalo na udržanie optimálnej teploty v interiéri len pár kilowatthodín.

Ide teda o murovaný rodinný dom zateplený drevovláknitou tepelnou izoláciou?
Na zhotovenie obvodového muriva v spodnej časti domu sme použili pórobetónové tvárnice Ytong a vrchná časť sa realizovala ako drevostavba. Celý dom je zateplený drevovláknom vrátane strechy. Tým sa podarilo dosiahnuť, že pri termickej vizualizácii termokamerou sa dom javí ako jeden súvislý monolit.

Vďaka kvalitnému zatepleniu sme na vykurovanie a ohrev vody spotrebovali približne 480 m3 plynu, čo je v prepočte asi 5 150 kWh elektrickej energie. Po odpočítaní energie potrebnej na ohrev vody je to približne 4 000 kWh energie na vykurovanie za rok.

Samozrejme, dôležité je nezabúdať napr. aj na zateplenie dverí alebo okien a správne vyhotovenie konštrukčných detailov. Pointa drevovláknitej tepelnej izolácie je v tom, že dokáže skĺbiť vlastnosti dreva a izolačného materiálu.

Drevovláknitá tepelná izolácia je teda určená aj do strešných konštrukcií. Čo je dôležité zohľadniť pri zateplení strechy?
Veľmi častou chybou strešných skladieb je podobne ako pri zateplení obvodovej konštrukcie krátky fázový posun. Veľmi často sa stáva, že fázový posun teplotného kmitu strešnej konštrukcie je len 6 hodín alebo menej, a to hlavne pri starších konštrukciách.

Použitím drevovláknitej izolácie dosiahnete bez problémov 11 až 12 hodín pri porovnateľnej hrúbke izolácie (240 mm). Rozdiel v komforte bývania pod takouto strechou je markantný. Zároveň je dôležité navrhnúť strešnú skladbu tak, aby rosný bod pri teplote vzduchu nižšej ako 0 °C nevyšiel v tepelnoizolačnej vrstve.

V takomto prípade vzniká veľké riziko tvorby plesní v konštrukcii krovu. Je to preto, že izolácia si nie vždy dokáže so kondenzovanou vlhkosťou dostatočne poradiť.

Dôležité je nepodceňovať ani kvalitu parobrzdy a difúznej fólie. Samozrejmosťou by malo byť dostatočné prekrytie a prelepenie spojov jednotlivých pásov tejto fólie. O vyhotovení konštrukčných detailov nehovoriac.

Aká je štruktúra tepelnoizolačných dosiek vhodných na použitie v strechách?
Môžu sa použiť tvrdé lisované dosky Steico Therm alebo Steico Special alebo aj mäkké Steico Flex. Mäkké drevovláknité dosky sa ukladajú medzi krokvy a pod krokvy, ale máme k dispozícii aj riešenie pre zateplenie nad krokvami v podobe tvrdej izolácie.

To by som odporučil pri obytnom podkroví, kde nemusí byť počas letných dní ani 12-hodinový fázový posun dostatočný. Predstavte si, že už o 5.30 ráno dosahuje teplota na strešnej krytine 40 °C, o 9.00 to už môže byť viac ako 70 až 80 °C v závislosti od farby krytiny.

Pri 12-hodinovom fázovom posune by to znamenalo, že by sa izolácia ohriala na vonkajšiu teplotu o 21.00 h a do rána by sa už nestihla vychladiť.

Pri nadkrokvovej izolácii s použitím drevovláknitej tepelnej izolácie Steico Special alebo Steico Therm, ktorá sa prichytáva do podkladového roštu alebo do krokiev, dokážete predĺžiť fázový posun teplotného kmitu na 17 a viac hodín. Pri takomto fázovom posune by teplota v interiéri začala stúpať v noci, keď nastáva opačný moment. V zimných mesiacoch sa priestor pomalšie ochladí.

Tepelný odpor drevovláknitej dosky je pritom porovnateľný s tepelným odporom minerálnej vlny pri rovnakej hrúbke. Avšak ako som povedal, nie je to len o tepelnom odpore. Aj pri strešnej konštrukcii určite platí, že čím kvalitnejší materiál použijete, tým bude spotreba energie nižšia.

Je okrem zateplenia obvodovej konštrukcie a strechy vhodné použiť drevovláknité dosky aj na zateplenie spodnej stavby či podlahy?
Na zateplenie základov či spodnej stavby proti zemnej vlhkosti nie sú drevovláknité dosky primárne určené. Tu si veľmi dobre splní svoju funkciu napr. extrudovaný polystyrén, ktorý môže byť trvalo vystavený vlhkosti. V súčasnosti však Steico vyvíja produkt s povrchovou ochrannou vrstvou na báze asfaltu.

Na zhotovenie podlahových vrstiev je možné použiť, samozrejme, aj drevovláknité dosky. Sú vhodné tak do liatych, ako aj suchých podláh. Drevovlákno je veľmi dobre kompatibilné aj s asfaltovými pásmi, takže nehrozí degradácia hrúbky dosky.

Zároveň sa vďaka už spomínanému fázovému posunu teplotného kmitu povrchová teplota podlahy, v ktorej sa použili drevovláknité dosky, pohybuje aj v zime na úrovni 18 a viac °C. Pri podlahe napr. s polystyrénom táto teplota môže pokojne klesnúť na 14 °C.

Drevovlákno je veľmi vhodné použiť aj pod podlahové vykurovanie, ideálne v kombinácii s keramickou dlažbou. Ako nášľapnú vrstvu podlahy možno použiť aj plávajúcu či drevenú podlahu. Treba si však uvedomiť, že laminát má pomerne slušný tepelný odpor, teda trvá dlhšie, kým sa zohreje.

Podobne je na tom aj drevo. Jeho „nevýhodou“ je spomínaná vysoká merná tepelná kapacita. To je dôvod, prečo mu dlhšie trvá, kým podlaha teplo naakumuluje a odovzdá ďalej.

Za určitých okolností je realizovateľné takmer všetko, ale ak sa nechcete neustále zaoberať zvyšovaním cien za energie, mali by ste sa orientovať skôr na energeticky úsporné riešenia.

Investor by mal jednoznačne rozmýšľať tak, aby sa neocitol v energetickej pasci. Preto by mali byť prevádzkové náklady domu minimálne. Čo drevovláknitá izolácia umožňuje. Výhodou kvalitne zatepleného domu sú potom nižšie požiadavky na výkon vykurovacieho alebo chladiaceho zariadenia či rekuperačnej jednotky.

Aká hrúbka tepelnej izolácie je potrebná, aby sa splnili požiadavky stanovené pre budovy na ultranízkoenergetickej úrovni alebo s takmer nulovou potrebou energie?
Ľudia sa mylne domnievajú, že na tepelnotechnické vlastnosti stavby má najväčší vplyv iba tepelná izolácia. Nie je to však tak. Požiadavky na tepelné izolácie sa vyvíjajú v čase a v závislosti od meniacich sa požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti budov.

V praxi sa stretávame s rozličnými dopytmi. Niekedy aj nezmyselnými, keď projektant navrhne veľmi malú hrúbku muriva a prehnane veľkú hrúbku tepelnej izolácie. Pri murovaných domoch má však podľa môjho názoru zmysel použiť tepelnú izoláciu s hrúbkou 140 mm, prípadne 160 mm.

Pri ďalšom navyšovaní hrúbky je benefit v podobe lepších tepelnoizolačných vlastností malý. Do väčších hrúbok tepelnej izolácie sa mnohokrát neoplatí investovať z hľadiska návratnosti.

Drevovláknité tepelnoizolačné dosky ako napr. Steico Protect dry, ktoré sa vyrábajú suchým spôsobom bez vody s menšou hustotou, možno vyrobiť aj vo väčšej hrúbke – 240 až 280 mm.

Treba si však uvedomiť, že čím je tepelná izolácia hrubšia, tým sa zvyšuje aj statické zaťaženie stavby. Z tohto hľadiska je lepšie navrhnúť hrubšie murivo. Hrúbka izolácie by sa mala v každom prípade presne spočítať v závislosti od vlastností použitých materiálov.

Určite je preto namieste brať do úvahy ekonomiku stavebnej konštrukcie počas jej životnosti a energetickú náročnosť, ktorú od nej požadujeme. A to aj v prípade drevostavby, kde je väčšia hrúbka tepelnej izolácie opodstatnená.

Izolácie, ktoré sa v súčasnosti používajú na zateplenie či už drevostavieb, alebo murovaných stavieb, sú väčšinou bez pera a drážky. Čo je trošku nevýhoda, lebo nemáte zaručenú presnosť vzájomných spojov. Medzi jednotlivými doskami môžu vznikať mikroškáry, ktoré sú mnohokrát väčšie ako 2 mm.

Tie montážnici často vyplnia penou, lepidlom alebo kúskami izolácie, pričom v týchto miestach neraz vznikajú netesnosti, tepelné mosty. V tepelných mostoch kondenzuje vlhkosť a tak sa stávajú bránou na únik tepelnej energie.

Aká je návratnosť investície do drevovláknitej tepelnej izolácie, je porovnateľná s minerálnou vlnou?
Pri jednopodlažnom rodinnom dome s pôdorysnou plochou 11 × 17 m bola táto návratnosť 3,5 roka. Rozdiel v cene v čase, keď sme dom realizovali, teda pred piatimi rokmi, bol v porovnaní s minerálnou vlnou menej ako 3 000 €. A už dnes môžem povedať, že táto investícia sa nám naozaj oplatila.

Vo všeobecnosti je cena drevovláknitej tepelnej izolácie Steico počas celého roka stabilná. Pri tradičných tepelnoizolačných materiáloch môžu ceny kolísať v závislosti od vyťaženosti kapacít výrobných liniek.

Tak sa napríklad stalo, že v roku 2019 bola v istom momente cena drevovláknitej izolácie dokonca na úrovni ceny minerálnej vlny. V súčasnosti je približne o 1/4 tento materiál drahší. Myslím si však, že za túto cenu má drevovláknitá tepelná izolácia čo ponúknuť.

Zákazník, ktorý sa s týmto riešením stotožní, získa vďaka vysokej hustote, výbornej tepelnej vodivosti, mernej tepelnej kapacite a veľmi nízkemu difúznemu odporu funkčný prírodný energeticky hospodárny izolačný materiál.

Tvrdíte, že ide o prírodný, ekologický materiál. Aká surovina sa teda používa na výrobu drevovláknitej tepelnej izolácie?
Základnou surovinou je drevná hmota získaná z borovice lesnej. Dôležité je povedať, že nejde o výrub voľne rastúcich borovíc, ale o borovice, ktoré sa pestujú na plantážach či umelo zalesnených územiach poľských pahorkatín.

Keďže ide o nemeckú firmu s ekologickým zmýšľaním, každý strom má dokonca svoj čip, ktorý ho monitoruje. Preto nie je možné vyrúbať čokoľvek a kedykoľvek. Výrub je prísne riadený a nesmie sa vyťať viac stromov, ako dorástlo.

V súčasnosti má Steico dokonca „problém“, že im dorastá viac stromov, ako sú schopní využiť. Vďaka tomu sa firma Steico podieľa na príraste podielu lesa pôdneho fondu Poľska. Vyrúbu sa stromy s priemerom kmeňa približne 15 cm.

Získaná drevná hmota sa po vyrúbaní stromov rozomelie na vlákna, ktoré sa pod vplyvom vzduchu, predpísanej teploty a tlaku zlisujú. Spojivo na báze prírodných živíc, ktoré má držať vlákna, tvorí len 0,6 % objemu materiálu. Ide teda o úplne prírodný materiál bez použitia chemických lepidiel.

Aké sú ďalšie ekologické hľadiská, ktoré sa uplatňujú v rámci výrobného procesu?
Pri výrobe vzniká, samozrejme, odpad v podobe biomasy. Tento drevný odpad využívajú vo vlastnej elektrárni, ktorá zásobuje výrobu. V niektorých obdobiach dokonca dodávajú elektrickú energiu aj do okolitých obcí.

Závislosť od externého elektrického zdroja by bola pri veľkých výrobných závodoch podobných Steicu logicky veľmi nehospodárna. Odpad sa ďalej využíva na výrobu fúkanej drevovláknitej izolácie Steico Zell. Okrem toho sa na výrobu niektorých typov izolácií používa recyklovaný novinový alebo kancelársky papier.

Je možné drevovláknitú tepelnú izoláciu recyklovať?
Keďže ide o drevné vlákno, bez pridania priemyselných ťažkých lepidiel môže sa použiť do kompostu. Spojivo na prírodnej báze tvorí len 0,6 % celkového objemu materiálu, a tak ho môžete bez problémov zrecyklovať.

Na aké aplikácie je vhodná spomínaná fúkaná izolácia?
Fúkanú izoláciu možno použiť troma spôsobmi. Aplikuje sa do stien montovaných stavieb s rámovou konštrukciou opláštenou doskami OSB alebo sadrovláknitými či DHF doskami, najčastejšie však medzi stropné trámce a medzi krokvy.

Má rovnaké vlastnosti ako mäkká drevovláknitá izolácia, ale v porovnaní s mäkkou izoláciou, keďže sa fúka v objeme 40 a viac kg/m3, nie je prítomné sadanie. Izolácia sa fúka tak, aby v konštrukcii vznikol určitý tlak. Fúkaná izolácia si z tohto dôvodu vyžaduje použitie pevnejšej parobrzdy.

Do drevovláknitej tepelnej izolácie nepridávajú žiadne retardéry horenia. Aká je teda jej horľavosť?
Drevo má skvelú vlastnosť, výborne horí. Ak by sme mali hovoriť o triede reakcie na oheň, patrí drevovláknitá izolácia do kategórie E. Avšak, čo málokto o dreve vie, je, že síce horí, ale po prehorení určitej povrchovej vrstvy, sa proces horenia výrazne spomalí. Vrchná vrstva zuhoľnatie a nemá v podstate ďalej čo horieť.

To je hlavný dôvod, prečo je drevo v porovnaní napr. s oceľou paradoxne „odolnejšie“. Pri vystavení ocele teplote vyššej ako 600 °C, oceľ stráca svoje statické vlastnosti a pri teplote vyššej ako 1 000 °C sa značne deformuje. Pri dreve sa začína po odhorení približne 4 až 5 cm čas horenia výrazne predlžovať.

V podstate ide o to, že oheň má k dispozícii menej kyslíka, ktorý je pre proces horenia dôležitý. Podobné je to aj pri drevovláknitej izolácii. V zahraničí sa vďaka tejto vlastnosti využíva drevovláknitá izolácia aj na zatepľovanie budov s piatimi až šiestimi podlažiami.

Aká je odolnosť drevovláknitej izolácie proti hubám, plesniam, prípadne drobným škodcom a hlodavcom?
Drevovláknitá izolácia je veľmi suchá, čo hubám a plesniam vôbec nevyhovuje. Problém by mohol nastať, ak by rosný bod pri teplote vzduchu 10 °C vychádzal v tepelnej izolácii.

V dôsledku kondenzácie vodnej pary by drevené trámce mohli zhniť. Tu by však nešlo ani tak o problém samotnej tepelnej izolácie, ako skôr o hrubú chybu projektanta pri navrhovaní nosnej konštrukcie alebo realizátora pri zhotovení stavby.

Verím však, že takéto časy máme už za sebou. Drevovlákno nevyhovuje ani drobným škodcom. To isté platí aj pre hlodavce. Drevolákno nepatrí medzi pochúťky, ktoré by vyhľadávali.

Tu je zároveň dobrou správou pre majiteľov domácich miláčikov, ako sú myši, potkany, morčatá či zajace, že drevovláknitá izolácia je 100 % stráviteľná, keďže ide o prírodný materiál. Máme to odskúšané.

Aké veľké riziko predstavuje poškodená elektroinštalácia pre drevostavbu, resp. drevovláknitú izoláciu?
Ľudia sa tohto problému často obávajú, majú strach pred požiarom v dôsledku elektrického skratu. Tu však treba povedať, že v súčasnosti je povinná inštalácia prúdových chráničov, ktoré pri vzniku poruchového prúdu v chránenej časti zariadenia samočinne odpoja zariadenie od elektrickej siete.

Tým sa predchádza vzniku elektrického skratu v konštrukcii. Rizikovou skupinou sú v tejto súvislosti staré domy. Zároveň elektroinštalácie nie je možné viesť na povrchu tepelnoizolačnej vrstvy.

Pri montovaných drevostavbách so stĺpikovou konštrukciou sa elektroinštalácie vedú v inštalačných predstenách. Isté riziko tu predstavuje opláštenie doskami OSB, ktoré výborne horia, pretože obsahujú pomerne veľké množstvo horľavých lepidiel.

Pri podcenení prúdových chráničov by v tomto prípade mohol požiar nastať, hoci pri skrate inštalácie vedenej v drevovlákne je riziko požiaru veľmi malé. Pri prúdových chráničoch je však možnosť vyhorenia naozaj veľmi nízka.

Aké materiály je teda vhodné použiť na opláštenie stavby?
Z interiérovej strany predstavuje lepšie riešenie použitie sadrovláknitých dosiek s triedou reakcie na oheň A2. Z exteriérovej strany možno na difúzne otvorenú stavbu použiť tzv. DHF dosku.

Dosky OSB nie sú pri takomto type stavieb vhodné, keďže ich difúzny odpor je na úrovni 120 až 180 v závislosti od hrúbky, použitej štiepky, výrobcu a pod. DHF doska je drevoláknitá doska s hrúbkou väčšinou 15 mm. Jej faktor difúzneho odporu je 5.

Vďaka tomu môže vlhkosť cez ňu plynulo prechádzať. Na DHF dosku sa môže potom klásť tepelná izolácia Steico Protect alebo Steico Therm. Buď v jednej vrstve, alebo v kombinácii hrubšej a tenšej vrstvy, napr. 40 a 100 mm. V tenšej vrstve potom možno viesť napríklad elektroinštalácie.

V čom sa odlišuje aplikácia drevovláknitej tepelnej izolácie od tradičných tepelnoizolačných materiálov?
Povedal by som, že aplikácia je o čosi jednoduchšia. Povrch drevovláknitých dosiek je pevný a homogénny, čo zjednodušuje aplikáciu finálnych fasádnych vrstiev. Pod omietku postačuje naniesť len jednu vrstvu penetračného náteru.

Tu je potrebné upozorniť, že použitý penetračný náter a finálna povrchová úprava by mali byť difúzne otvorené. Systémovým riešením k našim tepelnoizolačným doskám sú penetračné nátery alebo finálne povrchové úpravy napríklad od firmy STO.

Vďaka odolnosti drevovláknitej tepelnej izolácie proti vlhkosti je možné jej spracovanie aj napr. počas dažďa či pri vysokých teplotách. Pero a drážka zároveň bránia zatečeniu vody do stavby. Dosky sa kladú rovnako ako pri minerálnej vlne na vzájomnú preväzbu zospodu nahor.

Aký spôsob kotvenia drevovláknitých tepelnoizolačných dosiek je vhodné použiť?
Kotvenie dosiek je štandardné, podobné ako pri minerálnej vlne. Na kotvenie sa používajú kotvy s oceľovým alebo plastovým tŕňom.

Ak sa na zateplenie obvodovej steny použije Steico Protect, je dôležité dodávateľa kotiev informovať o tom, že ide o tepelnú izoláciu s vyššou hustotou (až do 265 kg/m3). Toto platí v prípade murovanej stavby. Pri drevostavbe sa izolácia uchytáva sponkovaním.

Čím je špecifické zhotovenie obvodovej konštrukcie v mieste otvorových výplní?
Hlavný rozdiel je v tom, či ide o vsadenú alebo predsadenú montáž okien. Pri predsadenej montáži je potrebné zhotoviť predsadený rám napr. z purenitovej dosky, ktorá má nosnosť 5 až 7 t/m, teda dostatočnú na to, aby preniesla zaťaženie od otvorovej výplne.

Pri vsadenom variante sa podobne ako pri murovanej obvodovej konštrukcii vkladá v mieste parapetu tepelná izolácia Steico Therm s hrúbkou 40 mm a s hustotou 160 kg/m3. Okná by mali mať teplý rámik.

Aké náročné je spracovanie drevovláknitej izolácie na stavbe, sú potrebné špeciálne pracovné pomôcky?
Podobne ako pri minerálnej vlne sa počas práce s drevovláknitou tepelnou izoláciou odporúča použiť respirátor. Aj napriek tomu, že drevovlákno neobsahuje žiadne čiastočky, ktoré by dráždili dýchacie cesty. Z tohto dôvodu je tento typ izolácie vhodný aj pre alergikov.

Nástroje, ktoré sa budú používať na rezanie materiálu, by mali byť vhodné na rezanie drevovlákna. Nejde o nič špecifické alebo drahé. Ide o úplne bežné materiály, ktoré sú bez problémov dostupné. Použitie nevhodného náradia by nielenže zvýšilo prácnosť, ale zároveň by sa mohlo zničiť.

Aký servis poskytujete svojim klientom?
Spokojnosť zákazníka je na prvom mieste. Preto sa snažíme všetkým klientom, či už ide o malého stavebníka, alebo väčšiu firmu, poskytovať maximálny servis v podobe komplexného riešenia navrhnutého na mieru. Klientov priamo navštevujeme a jednotlivé požiadavky podrobne konzultujeme.

Samozrejme, vieme klientom poradiť, aj ak plánujú zhotovenie stavby svojpomocne. Úplným laikom by som však skôr odporučil, aby si stavbu dali realizovať profesionálnou firmou. Ako členovia Zväzu spracovateľov dreva SR odporúčame len montážne firmy, ktoré sú seriózne.

Ak máme o niekom akékoľvek pochybnosti, neodporučíme ho. Ide predsa aj o naše dobré meno. Pre montáže firmy organizujeme pravidelné školenia buď tu na Slovensku, alebo v rámci Steico akadémie priamo vo výrobnom závode v Poľsku. Klienti tu môžu skonzultovať aj špecifické technické riešenia.

Rozhovor pripravila: Andrea Dingová, FOTO : JAF HOLZ Slovakia, s. r. o.

KategórieZateplenieZnačky