V starej stodole na sušenie tabaku vznikol jedinenčný priestor. Za štyri dni a s minimálnym rozpočtom

V Hontianskych Trsťanoch našla stará stodola nový zmysel. Prelína sa tu remeslo, architektúra a energia miestnej komunity. Projekt nominovaný na ocenenie CE ZA AR 2025 rozširuje mapu súčasného umenia o nové významné miesto.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Ateliér HAUS a občianske združenie PRAKS spoločne navrhli a zrealizovali premenu starej stodoly na nové komunitné centrum a platformu pre súčasné umenie. Projekt financovali z úspešnej verejnej zbierky.

Dielo vzniklo počas intenzívneho, len štyri dni trvajúceho workshopu, na ktorom sa podieľala skupina študentov zo Slovenska aj z iných krajín. „Účastníci a účastníčky išli do realizácie s veľkým entuziazmom a snahou čo najviac sa naučiť o materiáloch a remeselných procesoch.

Práve to, že pre nich nešlo o rutinnú činnosť, vytváralo počas celého workshopu atmosféru dobrej nálady a spolupráce,“ povedal architekt Tomáš Ružiak. Odborné vedenie lektorov z OZ PRAKS podľa neho zabezpečilo, že práca plynulo prepájala remeselné lekcie, spoločný program a samotnú realizáciu.

Pokoj nad trámami

Pôvodná stodola, ktorá sa vďaka veľkej ploche v minulosti využívala aj na sušenie tabaku, poskytla ideálne podmienky na zriadenie nového rezidenčného centra. Hoci pôsobí interiér vizuálne celistvo, realizačný tím pracoval s jeho prirodzeným delením na prízemie a podkrovie. Tieto dve úrovne sú výrazne oddelené drevenými nosnými trámami. Vrstvenie dispozície podporilo aj nainštalovanie dočasnej podlahy z recyklovanej dlažby z miestneho kostola.

Zadanie vytvoriť ubytovanie viedlo prirodzene do podkrovia. Projektanti sa rozhodli pristupovať k pôvodnej konštrukcii nanajvýš citlivo a zásahy minimalizovali. Výsledkom je kompaktný box s pôdorysom 3 × 4 metre, uložený na dvojici trámov a prístupný rebríkom. Priestor je preklenutý subtílnou valbovou klenbou inšpirovanou jaskynnými tvarmi – odkazom na pustovnícke útočiská. Zariadenie je úmyselne utilitárne: matrac, stôl, stolička. Nič viac, nič menej.

Vŕbové prútie nosným príbehom

Najvýraznejším prvkom stavby je materiál, z ktorého je vytvorený ubytovací box – vŕbové prútie. V regióne, kde má košikárstvo bohatú tradíciu, ide o voľbu zakorenenú v lokálnej histórii aj remesle. Patrónom tohto remesla je sv. Anton Pustovník – symbolické pre projekt, ktorý nesie pustovnícky odkaz v samotnom názve.

Architekt priznáva, že práca s prútím bola náročnejšia, než sa môže zdať: „Bežne dostupné prútie by nestačilo, a tak sme oslovili odborníkov, ktorí nám pomohli s výberom vhodných druhov a dimenzií. V tejto mierke je prútie menej poddajné, ako sa zdá, a jeho tvarovanie si vyžadovalo vyššiu remeselnú zručnosť aj fyzickú silu.“

Prútie však umožnilo vytvoriť presne to, čo potrebovali: transparentnú, dýchajúcu konštrukciu, ktorá udržiava kontakt so stodolou, no poskytuje aj súkromie. Je prepletané vo vertikálnom smere, ktorý vytvára vzor kockovania – formálny odkaz na tradičné košikárstvo v tejto oblasti.

Konštrukcia stojí na jednoduchom princípe. Je to drevená podlaha položená na trámoch, oceľové pásy kompenzujú nerovnosti, zváraná oceľ tvorí nosný rám stien a klenby. Sklenené škridly rozmiestnené nad objektom zabezpečujú mäkké difúzne svetlo dopadajúce do priestoru pustovne.

Architekti nechceli ponúkať komfort hotela, ale miesto, ktoré stimuluje vnútorné sústredenie. „Koncept priestoru prináša istý stupeň diskomfortu, ktorý musí návštevník vedome prijať a prekonať,“ hovorí architekt. Úvodný ročník rezidenčného programu podľa neho jasne potvrdil, že samotná architektúra stodoly (pustovne) nie je len pasívnym pozadím, ale aktívne ovplyvňuje umeleckú tvorbu rezidentov.

Pre ateliér je zaradenie medzi nominované diela súťaže CE ZA AR 2025 viac ako len ocenenie kvality návrhu. „Vnímame túto nomináciu ako dôležitý signál podpory nezávislej kultúrnej scény a projektov, ktoré vznikajú mimo centra. Obzvlášť dnes, keď kultúra na Slovensku prechádza systematickým oslabovaním,“ dodal na záver Tomáš Ružiak.