Všetci sa sústredia na najnižšiu cenu
Stavebná spoločnosť Metrostav Slovakia, a. s., má za sebou roky intenzívnej práce. Nový generálny riaditeľ Ing. Robert Pátek, PhD., ktorý je vo funkcii len niekoľko mesiacov, však pripúšťa, že o primeraných ziskoch sa v stavebníctve ešte stále nedá hovoriť. Intervenciu štátu do súkromných subjektov nepovažuje za náležitú a verejné zdroje navrhuje využiť napríklad pri rekonštrukcii brownfieldov.
Spoločnosť Metrostav Slovakia realizuje verejné aj súkromné zákazky. Sú podľa vás zásadné rozdiely medzi zákazkou pre verejného obstarávateľa a pre privátneho investora?
Myslím si, že sa nedá povedať, že jestvuje nejaký markantný rozdiel medzi súkromným a verejným investorom. Vždy záleží na konkrétnych podmienkach konkrétneho diela v konkrétnej súťaži. Čo sa týka lehôt splatnosti faktúr, štandardom sa stalo 30 až 60 dní. Pokiaľ sú splatnosti nastavené na dlhšie lehoty, pokladáme to už za neštandardné financovanie a rozhodujeme sa, či do tejto zákazky ísť a s akým zaistením. Oba sektory, čo považujeme za nie celkom dobré, súkromný aj verejný, sa neraz obzerajú len po najnižšej cene a veľmi ťažko sa v súťažiach presadzujú nejaké iné kritériá.
Ing. Robert Pátek, PhD. (38) Spoločnosť Metrostav Slovakia, a. s., vedie od mája 2015, je jej generálnym riaditeľom a zároveň členom predstavenstva. Študoval na Stavebnej fakulte ČVUT v Prahe so zameraním na podnikanie a riadenie v stavebníctve a absolvoval aj postgraduálne štúdium s rovnakým zameraním. Od roku 2000 pôsobil v rámci skupiny Metrostav na rôznych pozíciách. Jeho poslednou zastávanou pozíciou bola funkcia finančného riaditeľa Metrostav Slovakia, a. s., ktorú zastával od 1. 9. 2010. Celá jeho pracovná kariéra je spojená so skupinou Metrostav. Jeho profesijným zameraním je finančné a strategické riadenie spoločnosti. |
Máte skúsenosti s tým, že súkromní aj verejní investori požadujú od svojich generálnych dodávateľov plnenie záväzkov voči subdodávateľom?
V kontraktoch väčšinou táto podmienka je, stretávame sa s tým prevažne u súkromných investorov. Najneskôr pri dokončení diela obvykle dokladujeme, že sme vyplatili svojich dodávateľov. Je to náš štandard.
Kritérium najnižšej ceny je pre účastníkov tendrov bolestivé a vyraďuje firmy, ktoré produkujú kvalitu. Cítiť v stavebných prácach a výrobkoch aspoň nejaký posun smerom k požadovaniu vyššej kvality?
Moja skúsenosť je, že v mnohých prípadoch sa naozaj siaha predovšetkým po najnižšej cene. Hoci sa objavujú aj iné kritériá, ako sú časové lehoty, skoro vždy sa to končí pri najnižšej cene… Myslím si, že náš trh je v tomto smere ešte nevyspelý a je to škoda. V tendroch by sa mali brať do úvahy aj iné kritériá, napríklad, že firma dielo vôbec dostavia, že vyplatí svojich subdodávateľov. Je to výhoda aj pre samotného investora, keďže má dielo dokončené včas. Niekedy je to až nepochopiteľné, že sa všetci sústredia na najnižšiu cenu. Z môjho pohľadu je to známka nevyspelého trhu.
Smernice Rady Európskej únie upravujú zadávanie verejných zákaziek. Vyšší dôraz sa má klásť na kvalitu plnenia, odporúčajú sa nové výberové kritériá, ktoré zohľadnia aj náklady životného cyklu a podobne. Transpozičná lehota je dvojročná. Dajú sa však už teraz pri verejnom, ale aj súkromnom obstarávaní pozorovať snahy o odstránenie kritéria najnižšej ceny?
Zatiaľ to priamo nevidíme, no tešíme sa, až smernice budú v platnosti a budeme schopní presvedčiť investora kvalitou a nielen najnižšou cenou.
Aký bol pre vás rok 2014 a čo firmu čaká v najbližšom období?
Minulé tri roky sme zaznamenávali nárast výroby, ale rok 2014 bol pre nás, bohužiaľ, stratový. Nevyužili sme všetky kapacity a mali sme aj zákazky s nízkymi maržami, ktoré neboli pre nás veľmi ziskové. Výkonovo je na tom spoločnosť dobre, rastieme, je to však za cenu toho, že nedosahujeme potrebné marže.
Aká je u vás bežná zaužívaná marža?
V prvom rade sa musí pojem marža správne definovať. My do nej počítame odvod na správnu réžiu a ziskovú prirážku. V tejto chvíli by sme boli radi, keby bola pokrytá réžia, ale nie vždy sa to darí.
Marža je pochopiteľná a netreba sa za ňu hanbiť. Aké by bolo teda akceptovateľné percento?
Primeraná marža by mala byť medzi 8 a 10 %. Tam určite ešte nie sme a nie je tam ani naša konkurencia. Pri dnešnej situácii na trhu sa takáto marža dosiahne veľmi ťažko. Stavebníctvo rozhodne v tomto rozpätí marží nefunguje.
Čo sú teda pre vás zaujímavé zákazky?
Z tých, čo máme v portfóliu, dokončujeme rekreačno-športový areál v Šamoríne, je to zákazka za 25 miliónov eur. Rozbiehame momentálne revitalizáciu CityParku Ružinov, predtým známeho ako Trinity. Je to veľký projekt, veľká výzva a tešíme sa na to. Myslím, že aj verejnosť bude milo prekvapená konečným výsledkom. V tendroch je projektov viac. Meníme aj svoje zameranie. Doteraz sme boli aktívni najmä v pozemnom staviteľstve. V tejto chvíli chceme v súlade so zameraním celej skupiny, do ktorej Metrostav Slovakia spadá, veľmi radikálne vstúpiť do dopravného staviteľstva a uchádzať sa o dôveru práve u týchto zadávateľov. Budeme veľmi aktívni aj rámci ďalšieho segmentu, ktorým je náš vlastný development. Každý rok by sme chceli začať nový projekt. Chceme sa „rozkročiť“ a postaviť na viacej nôh. Máme na papieri pripravené rastové stratégie, ktoré sa chystáme nasledovať.
Súvisí váš záujem o dopravné stavby s plánovanými investíciami Národnej diaľničnej spoločnosti?
Samozrejme, súvisí to aj s tým, že na Slovensku je stále čo budovať, a to posilňuje konkurencieschopnosť celej ekonomiky. Je to veľmi dobrý smer a radi by sme k nemu prispeli svojou kvalitou a dlhoročnými štandardmi skupiny Metrostav.
Ako vnímate nárast bytovej výstavby v Bratislave? Aké developerské projekty sú pre vás zaujímavé?
Čo sa týka našich vlastných investícií, vyberáme si stredne veľké projekty alebo aj malé, ale striktne zamerané na konkrétnu klientelu s jasne zadefinovanou cieľovou skupinou. Ak by sme zvažovali veľké projekty, tak len v rámci etapizácie. Oživeniu sa tešíme. Prináša však so sebou aj projekty, ktoré by na normálnom trhu nemali šancu uspieť – vedľa pekných projektov vidíme aj tie „rozmrazené“, ktoré nie sú podľa nás ideálne. Uvidíme však, ako si s tým poradí trh. Dopyt by podľa nás mal byť ešte minimálne rok stabilný. Veľa závisí od ochoty bánk financovať projekty a od toho, ako budú mať nastavené úrokové sadzby v hypotékach, aká bude politika ECB v ďalšom období. Uvidíme, ako dlho vydržia takéto lacné peniaze. Po roku, dvoch môže dôjsť k miernemu ochladeniu, pretože teraz sa uspokojuje dopyt naakumulovaný v rokoch 2008 až 2014. Predpokladám, že po roku, dvoch nastane na nejaké obdobie mierny pokles a potom môžeme dúfať v kontinuálny mierny rast.
Máte stabilných developerských partnerov, pre ktorých staviate, alebo sa uchádzate o rôzne typy zákaziek?
Spolupracujeme aj s opakujúcimi sa klientmi, najmä pri bytovej výstavbe. Slovensko je veľmi zložitý trh a klienti sú veľmi nároční. Aj keď máme jedného zmluvného partnera (developera), klientom je pre nás v podstate aj kupujúci každého bytu, a to nie je jednoduchý biznis. Máme vytypovaných klientov, s ktorými už nechceme spolupracovať, a rovnako máme aj takých, pre ktorých radi staviame opakovane. Veľmi dôsledne si však vyberáme.
Súvisí váš vlastný development aj so skúsenosťami, ktoré máte ako generálny dodávateľ?
Myslíme si, že stavebná spoločnosť nenesie oveľa vyššie riziko ako developer. Pokiaľ sa developerovi nedarí, banka dohliadne na zaistenie svojej pohľadávky a ako zaistený veriteľ dostane zaplatené. Ak sa developerovi nedarí, tak na konci často zostáva stavebná firma, ktorá nemusí dostať uhradené všetky pohľadávky. Preto staviame so silnými kvalitnými developermi, prípadne ideme cestou vlastnej výstavby. V budúcnosti budeme preferovať tento smer. Bytovú výstavbu by sme radi realizovali vo svojej vlastnej réžii.
NBS prognózuje nárast zamestnanosti v slovenskom stavebníctve. Dotýka sa to aj Metrostavu? O aké profesie má Metrostav predovšetkým záujem?
Sústreďujeme sa na absolventov škôl a jadro firmy by sme si radi budovali vlastnou výchovou. Na trhu budeme určite hľadať ľudí na pozície obchodných a projektových manažérov, prípravárov, ďalej konkrétnych ľudí s konkrétnym odporúčaním a konkrétnym zacielením. Vysoká škola dá absolventovi základný rozhľad, zamestnanec sa však formuje až pracovnou skúsenosťou, hoci nemôžem povedať, že by bolo na vysokých školách niečo zlé. Človek k nám príde s nejakým základom a až životnými skúsenosťami nadobudne potrebné schopnosti. Absolventa vždy vyberáme na konkrétnu pozíciu, podľa individuálnych preferencií, ako je výroba, obchod či ekonomika. Zamestnancom dávame úlohy v rámci vybranej pozície a testujeme ich schopnosti. Vždy sa snažíme využiť silnú stránku ich osobnosti a vďaka tomu ich vieme nasmerovať v ďalšej kariére. Fluktuácia je u nás nízka, tím máme stabilný. Stavebníctvo sa nedá dlhodobo zvládať bez vlastných kapacít, takže budeme zvyšovať aj robotnícke pozície, zvlášť v HSV prácach.
Svoje projekty realizujete prevažne vlastnými kapacitami alebo spolupracujete s ďalšími spoločnosťami?
Máme vlastných „dvorných“ dodávateľov, s ktorými na stavbách pravidelne spolupracujeme. Poznáme sa a máme osvedčený systém práce. Vlastné kapacity, najmä v hlavnej stavebnej výrobe, využívame najmä tam, kde nám zlyhá nejaký partner a potrebujeme ho nahradiť – aby sme predišli problémom a neomeškali sa. Ide najmä o železobetonárov, murárov a podobne. Technológie nakupujeme.
Ako sa vám darí obnovovať svoj strojný park, prípadne doškoľovať personál, keď v mnohých projektoch marže nepokrývajú ani vašu réžiu?
Nie je to jednoduchá situácia, veľa vecí tohto typu sme museli do istej, no bezpečnej miery obmedziť: napr. obnovu parkov, predĺžili sme cykly obmeny vozidiel, školenia poskytujeme len tie, ktoré sú pre firmu a jej ľudí nevyhnutné. Z dlhodobého pohľadu však firma takto nemôže fungovať. Sme si toho plne vedomí a momentálne do týchto oblastí začíname viac investovať.
Koľko rokov dokáže takto firma uťahovať opasok, aby ju to nepoškodilo a bola schopná realizovať svoje zákazky?
To je dobrá otázka. Sme si vedomí toho, že ideálne by bolo, ak by firma nič nemusela pozastavovať.
Slovenským stavebným trhom zatriasli reštrukturalizácie veľkých stavebných spoločností. Došlo v tejto súvislosti aj k nejakým pozitívnym zmenám?
Pozitívne na tom je to, že firmy si uvedomili, že nemôžu ceny zrážať donekonečna. Myslím si, že na trhu máme éru, keď niekto išiel do zákazky vyložene pod náklady, už za sebou. Bohužiaľ, vôbec nemám radosť zo situácie, ktorá nastala v mnohých stavebných spoločnostiach. Nevnímam to ako vyslovené očistenie trhu, bol to skôr nevyhnutný dôsledok politiky, ktorá tu bola. Pre hospodárstvo, ekonomiku, štát aj pre ľudí je dobré, ak sa ekonomika vyvíja s normálnym rastom, žiadne radikálne skoky rastu či krízy. Boli sme svedkami veľkej krízy. Zvlášť v Českej republike sme zažili, že ešte aj štát šliapol na brzdu – tým, že prestal investovať, krízu ešte viac prehĺbil. Tu na Slovensku nastala situácia, že sa podávali ponuky i za 50 % vyvolávacích cien. V roku 2008 sme stavali za 100 a dva roky neskôr staviame za 50 %? Je to normálne? Kde sa tých 50 % stratilo? Znížili sa skutočne ceny o 50 %, alebo žeby firmy predtým pracovali s 50 % maržami? To určite nebola pravda. K poklesu cien iste došlo, nie však na polovičné hodnoty.
Išli firmy do zákazky už s tým, že vedeli, že niekomu nezaplatia?
Nemyslím, že to bol hlavný cieľ. Tak sa dlhodobo biznis robiť nedá, to je krátkodobá záležitosť. Firmy mohli očakávať, že kríza nepotrvá tak dlho, vzali zákazku, aby preklenuli nejaké obdobie, vraveli si, že tú stratu doženú nejakou inou zákazkou. Vo finále si to odniesli živnostníci, ktorí to odpracovali a nemali s tým nič spoločné. Malo sa skôr zabrániť takému veľkému ekonomickému výkyvu.
Keď hovoríte zabrániť, máte na mysli intervenciu štátu?
Myslím, že štát a verejný sektor by mali sledovať vlny trhu. Pokiaľ chce štát niečo regulovať, hoci ja som proti akejkoľvek regulácii, mal by regulovať práve tieto výkyvy. V období hojnosti by mal štát šetriť, v období krízy by mal investovať. Toto zrejme dostatočne včas a intenzívne nenastalo. Nemalo sa ani pripustiť, že vyvolávacia cena zo 100 % klesne na 50 % očakávaných nákladov na investíciu.
Ako vnímate ozdravovanie spoločností v reštrukturalizácii pomocou neštandardnej intervencie štátu a štátnych zákaziek?
Úlohou štátu je z môjho pohľadu starať sa predovšetkým o legislatívne prostredie, umožniť vymožiteľnosť práva a nárokov. Napríklad nový stavebný zákon z dielne Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR hodnotíme veľmi pozitívne.
Čo sa týka vašich developerských plánov, zaujímate sa aj o iné mestá na Slovensku?
Sledujeme Košice, kde sme posudzovali niekoľko projektov a zvažovali sme investíciu. Primárne sa v bytovej výstavbe zameriavame na Bratislavu. Sledujeme aj vývoj nájomného bývania, vyhodnocujeme rôzne projekty. Ak prichádza do úvahy bytová výstavba mimo Bratislavy, tak najmä formou nájomného bývania. Rastúci dopyt zo strany obcí si plne uvedomujeme.
Sú pre vás obnovy bytového fondu, rekonštrukcie budov a revitalizácie brownfieldov tiež atraktívne stavebné zákazky?
Obnova bytového fondu je zameraná skôr na obnovu fasád, a to sú skôr malé zákazky. Segment rekonštrukcií budov nás zaujíma viac, tam máme skúsenosti, máme čo ponúknuť a môžeme ponúknuť nadštandardné služby. To isté platí o brownfieldoch. Zo spoločenského hľadiska je to určite dobrý smer, pozdáva sa mi to viac, než zaberať kvalitnú poľnohospodársku pôdu. Namieste je určite aj podpora verejného sektora, aby sa brownfieldy využívali náležitým spôsobom.
Brownfield si však vždy vyžaduje vyššiu investíciu…
Je to, samozrejme, o tom, že ak si vyberieme danú lokalitu práve pre jej mimoriadneho genia loci, tak sme pripravení do toho aj investovať. Toto je však oblasť, kde z dlhodobého spoločenského hľadiska vidím priestor na podporu z verejných zdrojov.
Celkovo ceny stavebných prác v minulom roku vzrástli o 1,3 %. Očakávate v tomto roku vyšší nárast, respektíve, aké percentuálne zvýšenie cien stavebných prác a materiálov by podľa vás bolo namieste?
Myslím, že cenová úroveň, ktorú máme z rokov 2013 – 2014, je až nemiestne nízka. Určite sa ceny zvýšia. Nedokážeme dnes odhadnúť správne percento, no na druhej strane by nebol vhodný ani enormný nárast. Primeraná miera rastu je tak do 2 %.
Na Slovensku patríte medzi väčšie stavebné spoločnosti. Ako sa vám darí udržiavať si svoj trhový podiel?
Tak, ako som spomínal, z hľadiska výkonnosti sme v posledných rokoch rástli. Firemná rastová stratégia hovorí o expanzii, naším cieľom je poskytovať služby pre všetky segmenty. Štandardy zaužívané v Čechách chceme priniesť aj na slovenský trh. Pozícia našej značky na slovenskom trhu však stále zatiaľ nie je podľa našich predstáv. Radi by sme ju posilnili. Plánujeme ísť do oveľa väčšieho množstva súťaží a do všetkých segmentov, viac slovenský Metrostav prezentovať prostredníctvom jeho hodnôt a skúseností, ako aj skúseností materskej spoločnosti.
Plánujete rásť z vlastných zdrojov?
Na veľkých projektoch budeme spolupracovať aj s českým Metrostavom, silnou a stabilnou firmou. Len samostatný rast nie je našou víziou.
text: Mária Nováková
foto: Dano Veselský