Keramické obklady

Keramické obklady a dlažby sú stále jedným z najbežnejších materiálov používaným na obklad stien či podláh interiérov a exteriérov. Dôvodov je niekoľko. Aby však plnili svoju funkciu, je dôležité pri návrhu a realizácii priestorov obkladaných keramikou dodržať určité zásady.

Módne trendy súčasnosti
S vývojom výrobných technológií sa menia aj módne trendy. Ešte pred niekoľkými rokmi boli najbežnejšími obkladačkami formáty 15 × 15, 20 × 20 a 20 × 25 cm, v súčasnosti sú skôr bežné väčšie formáty 25 × 40 či 36 × 50 cm. Používajú sa aj v malých kúpeľniach, pretože dokážu priestor opticky zväčšiť. V súčasnosti sú na trhu dokonca aj obkladačky s rozmermi 1 000 × 3 000 × 7 mm.

Nemožno však zabúdať ani na tradičné mozaiky, ktoré sú najmenším vyrábaným obkladovým prvkom. Ide o výrobky od rozmerov 0,7 × 0,7 k bežným 2 × 2 až 10 × 10 cm. Progresívnym prvkom sú aj dodatočné úpravy – kalibrácia a rektifikácia obkladu. V rámci týchto úprav sa výrobok oreže na presný rozmer. Kalibráciou sa dosiahne rozmerová presnosť na desatiny milimetra a rektifikáciou na stotiny. Rektifikované dlažby tak možno ukladať s minimálnou šírkou škáry 2 mm. Leštením neglazovaných dlažieb (do 0,5 % nasiakavosti) sa dosiahne vysoký zrkadlový lesk. Podľa požiadaviek zákazníka sa vysokoslinuté keramické obkladové materiály môžu rezať na požadovaný tvar vodným lúčom. Táto technológia umožňuje vytvárať nepravidelné obrazce v rôznych kombináciách, ich realizačné ceny sú však podstatne vyššie.

Výhody a nevýhody keramických obkladov
Keramické obklady a dlažby majú svoje miesto pri obkladaní rôznych priestorov. V súčasnosti dokonca nahrádzajú ubúdajúce prírodné materiály (najmä mramory), ktoré sú čoraz drahšie. Používajú sa však najmä tam, kde možno uplatniť ich výhody – voľbu nasiakavosti podľa účelu aj podľa odolnosti proti mrazu, ich umývateľnosť, rozmerovú presnosť i objemovú stálosť. O vysokej úrovni technológie výroby obkladov svedčí množstvo parametrov, charakteristických pre tieto výrobky. Pri výbere správneho typu keramického obkladu a dlažby v konkrétnych podmienkach treba poznať jeho vlastnosti a parametre uvedené v príslušných normách.

Pri výbere sa však odporúča zvážiť aj negatíva keramických obkladov, napríklad ich vysokú tepelnú vodivosť, ktorá vyvoláva pocit chladu alebo menšiu odolnosť proti padajúcim predmetom či spôsob montáže za použitia mokrého procesu, a tým neľahkú opravu (výmenu jednotlivých obkladov).

Dôležité zásady pri výbere obkladov a dlažieb
Pri výbere druhu keramického obkladu je dôležité zvoliť si ten správny do daného prostredia. Aj pri tom však dochádza k niekoľkým chybám, ktoré možno rozdeliť do dvoch základných skupín:

• chyby materiálové,
• chyby vyplývajúce z nesprávne zvolených obkladových prvkov a spôsobené pri ich kladení.

Vzhľadom na to, že výroba obkladových materiálov je v súčasnosti veľmi sofistikovaná, podiel materiálových chýb je nižší ako10 % všetkých chýb. Ostatné chyby pripadajú na nesprávnu voľbu materiálu alebo na zle použitú technológiu.

Základom dobrého výsledku je správna orientácia už pri nákupe tovaru. Na zistenie, o aký druh výrobku ide, slúžia označenia výrobkov a deklarovanie ich vlastností. Na rubovej strane väčšiny obkladových výrobkov sú uvedené všetky dôležité údaje:

• krajina pôvodu,
• výrobca, adresa, logo, príp. ďalšie kontakty,
• popis obkladových prvkov – zatriedenie do skupiny podľa normy (I, II, III), mrazuvzdornosť a pod.,
• katalógové číslo (názov obkladového prvku či výrobnej série),
• tonalita (odtieň),
• deklarovaný a menovitý rozmer,
• deklarované technické vlastnosti – oteruvzdornosť PEI, obrusnosť, protišmykovosť a pod.
• trieda akosti,
• množstvo kusov na jednotku plochy (ks/m²).

Mnohí predajcovia si u výrobcov nechávajú baliť tovar do kartónov s vlastným logom. V tom prípade môže byť množstvo údajov obmedzené a ich uvádzanie zjednodušené. To však často býva hlavným dôvodom nákupu tovaru s inými vlastnosťami, ako sú deklarované na obale.

Každý výrobca by mal svoje produkty špecificky označovať už na kartóne alebo v priloženom katalógu a kupujúci by sa mal s obsahom týchto údajov  podrobne oboznámiť. Katalógy obsahujú okrem všeobecných aj ďalšie špecifické informácie, týkajúce sa legislatívnych požiadaviek na výrobky, ako sú vyhlásenie o zhode podľa zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, technické požiadavkách na výrobky,  príp. získanie značky CE, výsledky protokolov z akreditovaných skúšobní a tiež údaje o výrobcovi, či má certifikát ISO 9001:2000, ktorým sa deklaruje systém riadenia kvality vo výrobe a obchode. Pre prípadnú reklamáciu je nevyhnutné ponechať si všetky obaly od obkladov, aby boli k dispozícii uvedené základné identifikačné údaje, t. j. vlastnosti, ktoré deklaruje výrobca. Takisto je dôležité mať doklady o objednaní a predaji tovaru.

Pri nákupe by mal predajca predložiť osvedčenia výrobcu a vyhlásenie o zhode výrobkov s normami. V prípade, že požiadavky na výrobok nie sú určené normou, výrobok musí mať spracované stavebno-technické osvedčenie (STO), ktoré vydáva autorizovaný subjekt. Zväčša sa vzťahuje na celý systém, napríklad na izolácie balkónov, terás. Nestačí mať teda k dispozícii certifikáty na jednotlivé materiály, pretože systém musí byť posúdený ako celok.

Overovanie vlastností keramických obkladov a dlažieb
Pri správnej aplikácii keramických obkladov a dlažieb je dôležité sledovať najmä parametre, ktoré vyjadrujú úžitkové vlastnosti a vhodnosť použitia v danom priestore.

Odolnosť voči oteru – udáva odolnosť proti povrchovému opotrebovaniu. Opotrebovanie glazovaného povrchu sa určuje v stupňoch PEI, a to od PEI 1 až po PEI 5. Tento údaj sa často zamieňa s tvrdosťou, čo je nesprávne. Orientačné použitie glazovaných dlaždíc je uvedené v tab. 1.

Tab. 1

Protišmykovosť – vyjadruje hodnotu uhla, pri ktorom kráčajúca osoba začne pociťovať zneistenie pri chôdzi na šikmej ploche. Má hodnotu R10 až R13. Všeobecne platí, že skupina výrobkov označených hodnotou R10 spĺňa nižšie nároky ako skupina R13. Vhodnosť použitia keramických dlažieb podľa hodnoty protišmykovosti je uvedená v tab. 2.

Tab. 2

Protišmykovosť môže byť vyjadrená aj hodnotami A, B, C, ktoré vyjadrujú protišmykovosť pri chôdzi bez obuvi (tab. 3).

Tab. 3

Pri nerovnom povrchu keramickej dlažby s vysokým koeficientom trenia sa protišmykovosť vyjadruje tiež dynamickým ­koeficientom trenia (tab. 4).

Tab. 4

Ďalšie sledované vlastnosti
Nasiakavosť a mrazuvzdornosť. Údaje o nasiakavosti a mrazuvzdornosti by mali byť uvedené na obale tovaru. Mrazuvzdorné sú výrobky s nasiakavosťou do 3 %, a najmä s nasiakavosťou do 0,5 %. Výrobky s nasiakavosťou 3 až 6 % sú síce mrazuvzdorné, ale pri ich použití je vhodné riadiť sa všetkými odporúčaniami výrobcu.

Hĺbková obrusnosť. Schopnosť neglazovaného výrobku odolávať abrazívnym vplyvom chôdze, ktoré sa prejavujú na povrchu.

Geometria keramických obkladov. Vyjadrenie dĺžky strán, ich priamosť, hrúbka obkladových materiálov. Kvalita povrchu sa charakterizuje rovinnosťou (niekedy sa označuje ako planarita) a farebnosťou.

Modularita. Odvodená je od základných modulov M = 10 cm, M = 20 cm, M = 30 cm atď. a ich násobkov. Nemodulárny rozmer znamená, že rozmery nie sú odvodené zo základného modulu M. Prvky rôznych modulov sa nedajú kombinovať, pretože tak nie je možné zaistiť plynulý priebeh škár.

Farebné rozdiely. Farby a farebné pigmenty používané v keramických mate­riáloch sú stále a nevykazujú znaky starnutia. Vplyvom technológie alebo pre chybnú dekoráciu môžu však vykazovať farebné odchýlky, osobitne pri glazovaných výrobkoch. Presné vyhodnotenie sa vykonáva podľa príslušnej normy. Určité rozdiely odtieňov aj farby sú však žiadané pri niektorých druhoch výrobkov, najmä neglazovaných, kde hrajú hlavnú úlohu prírodné pigmenty a oxidy železa obsiahnuté v základnej surovine.

Chemická odolnosť. Pri použití keramických materiálov, osobitne v agresívnom prostredí, je veľmi dôležitá aj ich chemická odolnosť. Normy určujú (okrem iného) aj kvalitu povrchu, (trhlinky v črepe obkladu, trhliny v glazúre, nenaglazované miesta, jamky, vpichy, chyby v dekore, výpalky železa, otlčené hrany a rohy, prach v glazúre) čo je prijateľné a čo nie. Neprijateľné sú napríklad otlčené hrany a rohy alebo veľké praskliny v črepe.

Ukladanie keramických obkladov
Pred začatím ukladania je nevyhnutné overiť si kvalitu podkladu. V prípade, že nevyhovuje, treba si ho upraviť. Kvalita podkladu musí zodpovedať norme STN 74 4505 Podlahy. Určujúcim faktorom trvanlivosti viacvrstvových konštrukcií je pevnosť v priľnavosti jednotlivých vrstiev, dostatočná pevnosť, únosnosť a tvarová stabilita podkladu. Zvláštnu pozornosť treba venovať vlhkosti a zvyškovej vlhkosti podkladu. Vlhkosť podkladu pri ukladaní ďalších vrstiev by nemala byť vyššia ako 4 %.

Pripraviť kvalitné podklady na ukladanie keramických obkladov možno pomocou penetrácie, vyrovnávacích alebo škárovacích hmôt a ďalších materiálov. Nemožno však zabúdať na správnu geometriu stien (rovinnosť plôch a kolmosť), ktorá je základnou podmienkou pri príprave podkladu na obkladanie technikou floating – buttering, t. j. tenkovrstvového lepenia keramických alebo kamenných obkladov. Podľa normy STN 74 4505 Podlahy – spoločné ustanovenia môžu byť odchýlky iba ±2 mm (merané latou na vzdialenosť dvoch metrov). Každá nerovnosť podkladu zvyšuje náklady na lepiace hmoty, prácnosť a zároveň do určitej miery znižuje kvalitu i produktivitu práce. Z toho dôvodu sa odporúča vždy dodržať technologické termíny.

Lepidlá a tmely – lepiace hmoty
Rozhodnúť, aký druh lepiacej hmoty treba zvoliť, je niekedy ťažké. V Slovenskej republike, rovnako ako v Európe, platí harmonizovaná norma STN EN 12004:2003: Malty a lepidlá na obkladové prvky. Touto normou sa predpisuje terminológia vzťahujúca sa na výrobky, pracovné metódy a aplikačné vlastnosti mált a lepidiel pre keramické obkladové prvky.

Vlastnosti lepiacich mált a lepidiel priamo ovplyvňuje aj druh použitého plniva. Podľa chemického zloženia spojiva sa lepiace hmoty delia do troch skupín:

• cementová malta C – zmes hydraulických spojív, kameniva a organických prísad, ktorá sa bezprostredne pred použitím miesi s vodou alebo s kvapalnou zložkou,

• disperzné lepidlo D – zmes organických spojív vo forme vodnej polymérnej disperzie, organických prísad a minerálnych plnív, pripravená na použitie,

• lepidlo z tvrdnúcich živíc (tzv. reakčné) R – jedno- alebo viaczložková zmes syntetickej živice, minerálnych plnív a organických prísad, ktorá sa vytvrdzuje chemickou reakciou.

Každý druh sa môže vyskytovať v rôznej triede, označenej niektorou z týchto skratiek:
1 – malta alebo lepidlo na bežné použitie,
2 – malta alebo lepidlo na náročnejšie aplikácie,
F – rýchlotvrdnúca malta,
T – malta alebo lepidlo so zníženou kĺzavosťou,
E – malta alebo lepidlo s predĺženou lehotou použiteľnosti,

Príklady označenia cementových mált
C1 – normálna cementová malta (napr. na lepenie nasiakavých obkladov a dlažieb na bežné použitie, na stabilný vnútorný minerálny podklad),
C1T – normálna cementová malta so zníženou kĺzavosťou (napr. na lepenie obkladov a dlažieb na kritické podklady ako podlahové kúrenie a sádrokartón),
C2TE – cementová malta vylepšená doplnkovými vlastnosťami, zníženou kĺzavosťou a predĺženým časom tuhnutia (napr. na lepenie slinutých – nenasiakavých dlažieb v interiéri i exteriéri, na balkónoch a terasách).
Keďže kombinácií môže byť niekoľko, ide iba o základné príklady označenia cementových mált. Označovanie je možné iba kombináciou uvedených symbolov podľa normy STN EN 12004/2003.
Lepidlá, cementové a škárovacie malty sa podľa nameranej hodnoty priečnej deformácie zaraďujú do dvoch tried:
S1 – deformovateľné malty, lepidlá a škárovacie malty s priečnou deformáciou ≥ 2,5 mm a < 5 mm,
S2 – vysokodeformovateľné malty, lepidlá a škárovacie malty s priečnou deformáciou ≥ 5 mm.

Druhy škárovacích mált a lepidiel na keramické obkladové prvky
CG – cementová škárovacia malta,
RG – škárovacia malta alebo lepidlo z tvrdnúcich živíc,

Cementové škárovacie malty sa môžu vyskytovať v rôznych triedach na základe rozdelenia podľa doplnkových charakteristík.

Pri týchto triedach sa používa označenie:
1 – normálna škárovacia malta,
2 – vylepšená škárovacia malta (príp. doplnkové charakteristiky označené ako W – znížená nasiakavosť vo vode, Ar – vysoká odolnosť proti oteru).

Príklady označenia škárovacích hmôt:
CG1    bežná škárovacia malta,
CG2Ar    vylepšená škárovacia malta s vysokou odolnosťou proti oteru.

Kvalita práce obsiahnutá v norme 
Kvalitu obkladačských prác ovplyvňuje i množstvo iných faktorov, ako napríklad použitie kvalitného náradia či pomocných materiálov.

PhDr. Eduard Justa
Foto: archív autora 

Autor je odborným expertom Cechu obkladačov a autorom niekoľkých publikácií s témou obkladov. 

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.