Iluminรกcia budov historickรฉho centra Bratislavy
Galรฉria(9)

Iluminรกcia budov historickรฉho centra Bratislavy

Partneri sekcie:

Bratislava je hlavnรฝm aย najฤพudnatejลกรญm mestom Slovenska aย sรญdlom Bratislavskรฉho samosprรกvneho kraja. ฤŒoraz viac sa stรกva aj centrom turistiky stredoeurรณpskeho priestoru, preto je dรดleลพitรฉ nechaลฅ vyniknรบลฅ jej atmosfรฉru. Jednรฝmยญ zย prostriedkov na dosiahnutie oฤakรกvanรฉho efektu mรดลพe byลฅ iluminรกcia budov.

Bratislava patrรญ medzi najmladลกie hlavnรฉ mestรก Eurรณpy โ€“ pod tรฝmto nรกzvom existuje iba od 20. rokov minulรฉho storoฤia. Vย ฤasoch, keฤ sa nazรฝvala Preลกporkom (Pressburg, Pozsony), bola jednรฝm zย najdรดleลพitejลกรญch miest Rakรบsko-uhorskej monarchie. Poloha na brehu Dunaja aย kriลพovatke starรฝch obchodnรฝch ciest priamo vย srdci Eurรณpy predurฤila Bratislavu staลฅ sa miestom stretรกvania mnohรฝch kultรบr. ลฝili tu Kelti, Rimania, Slovania… Za zlatรฉ obdobie sa pritom povaลพuje obdobie vlรกdy Mรกrie Terรฉzie. Tรกto panovnรญฤka bola za uhorskรบ krรกฤพovnรบ korunovanรก vย Katedrรกle sv. Martina vย Preลกporku โ€“ tak ako ฤalลกรญch 10 krรกฤพov aย 9 krรกฤพovskรฝch manลพeliek poฤas skoro 300 rokov, keฤ bol Preลกporok fakticky hlavnรฝm mestom Uhorska.

Aby sa aj histรณria mesta zachovala, mnohรฉ objekty historickรฉho centra zdobรญ vhodnรก iluminรกcia. Oddelenie svetelnej techniky Fakulty elektrotechniky aย informatiky (FEI) STU mรก dlhodobรฉ skรบsenosti sย iluminรกciou vรฝznamnรฝch bratislavskรฝch budov. Participovalo na nรกvrhu osvetlenia Dรณmu sv. Martina ฤi Hlavnรฉho nรกmestia aย podobne. Vย rรกmci diplomovรฝch prรกc inลพinierskeho ลกtรบdia na FEI STU vย Bratislave vznikli ฤalลกie dva zaujรญmavรฉ projekty, aย to Koncepcia veฤernรฉho obrazu mesta (Bratislavy) tvorenรก svetelnou technikou aย druhรฝ projekt Iluminรกcia historickรฉho centra Bratislavy,ย  ktorรฝ vznikol vย รบzkej spoluprรกci sย Fakultou architektรบry STU (Ing.ย arch. Polomovรก, PhD.). Opis jeho rieลกenia prinรกลกame vย nasledujรบcich riadkoch.
ย ย ย 
Historickรฉ sรบvislosti iluminรกcie
Na iluminรกciu sa vybrala Michalskรก ulica, ktorรก je jednou zย najstarลกรญch ulรญc mesta, aย jej okolie. Michalskรก ulica vznikla na diaฤพkovej ceste vedรบcej zย Moravy kย dunajskรฉmu brodu โ€“ vย blรญzkosti nej sa ฤพudia usadzovali eลกte pred vznikom mesta. Od 13. storoฤia tvorila jednu zย hlavnรฝch osรญ Bratislavy. Po vybudovanรญ mestskรฉho opevnenia vย 14. storoฤรญ sa na jej konci postavila brรกna, chrรกniaca vstup do mesta, podฤพa ktorej dostala ulica svoje meno aย zachovala si ho dodnes.

Sรบฤasลฅou obrannej funkcie Michalskej brรกny je aj charakteristickรฉ zakrivenie ulice pri jej vyรบstenรญ do Nรกmestia Slovenskรฉho nรกrodnรฉho povstania. Vย jednom zย domov sa zachovala barokovรก lekรกreลˆ Uย ฤŒervenรฉho raka, dnes Mรบzeum farmรกcie. Vรฝchodnรฝ rad Michalskej ulice tvoria typickรฉ meลกtianske domy, ktorรฉ tu vznikali prestavbami gotickรฝch objektov vย 16. aลพ 18. storoฤรญ. Oย stredovekom pรดvode svedฤรญ naprรญklad trojdielna sedรญlia vย prejazde domu sย popisnรฝm ฤรญslom 12 zย 15. storoฤia, zaklenutom renesanฤnou hrebienkovou klenbou vย ฤase, keฤ sa renesanฤne upravovali aj susednรฉ domy.

Renesanฤnรฉ kamennรฉ portรกly sa zachovali aj vo vedฤพajลกom dome ฤ. 20 sย nรกroลพnรฝm artiklom. Vย dome ฤ. 12 sa na zaฤiatku 19. storoฤia nachรกdzala Weberova tlaฤiareลˆ, neskรดr vย rokoch 1843 aลพ 1850 patril tento dom slovenskรฉmu publicistovi J. Palkoviฤovi. Vย dome ฤ. 10, susediacom sย Kaplnkou sv. Katarรญny, sa pri reลกtaurรกtorskรฝch prรกcach odkryli fragmenty vรฝzdoby interiรฉrov zย prelomu 18. aย 19. storoฤia. Kompletne sa zachovala maliarska vรฝzdoba miestnostรญ na druhom poschodรญ. Nachรกdzajรบ sa tu aj ฤalลกie budovy, ktorรฉ patria medzi kultรบrne pamiatky โ€“ ako naprรญklad Jesenรกkov palรกc patriaci kย prvรฝm vrcholne barokovรฝm palรกcom vย Bratislave.

Keฤลพe na Michalskej ulici (aย vย jej blรญzkom okolรญ) je veฤพa kultรบrnych pamiatok, bolo treba starostlivo zvรกลพiลฅ vhodnรฉ kritรฉrium na vรฝber objektov, ktorรฉ by sa mali iluminovaลฅ. Kritรฉrium vรฝberu objektov pritom muselo vychรกdzaลฅ zย hierarchie historickรฉho, umeleckรฉho aย urbanistickรฉho vรฝznamu. Podฤพa tohto kritรฉria sa vybrali objekty:

  • Michalskรก veลพa aย brรกna โ€“ zย urbanistickรฉho hฤพadiska ide oย mestskรบ dominantu, zย historickรฉho hฤพadiska je to jedinรก zachovanรก mestskรก brรกna opevnenia,
  • Segnerova kรบria โ€“ vรฝznamnรก pre svoju historickรบ aย umeleckรบ hodnotu, keฤลพe sa tam zachovala ฤistรก renesanฤnรก fasรกda,
  • Kaplnka sv. Katarรญny โ€“ mรก historickรบ hodnotu ako najstarลกia gotickรก kaplnka vย Bratislave,
  • Palรกc Uhorskej krรกฤพovskej komory, dneลกnรก Univerzitnรก kniลพnica โ€“ mรก nielen historickรฝ, ale aj architektonickรฝ vรฝznam pre svoju dominantnosลฅ,
  • fresky โ€“ historickรฉ maฤพby, ktorรฉ sa zachovali na Bielej ulici,
  • Mirbachov palรกc โ€“ klenot rokokovej architektรบry.

Pri nรกvrhu osvetlenia danรฝch objektov bolo okrem uvedenรฝch skutoฤnostรญ potrebnรฉ vziaลฅ do รบvahy aj vplyv verejnรฉho osvetlenia (na tieto budovy), ktorรฉ sa realizuje prostrednรญctvom svietidiel (historickรฝch lucerien) sย vysokotlakovรฝmi sodรญkovรฝmi vรฝbojkami. Nepochybne, na veฤernรฝ obraz Michalskej ulice majรบ vplyv aj vรฝklady aย osvetlenรฉ, resp. svietiace reklamy, ktorรฉ sรบ umiestnenรฉ na budovรกch, alebo prรญpadnรก doฤasnรก vianoฤnรก vรฝzdoba (obr. 1).

Prรญklad iluminรกcie si ukรกลพeme na Kaplnke sv. Katarรญny. Ide oย jednoduchรบ gotickรบ kaplnku, postavenรบ ako sรบฤasลฅ cisterciรกnskeho klรกลกtora, vysvรคtenรบ vย roku 1325. Vย roku 1311 ju dal cisterciรกn Frantiลกek de Columba, kaplรกn pรกpeลพskรฉho legรกta,ย  postaviลฅ ako jednoloฤovรบ kaplnku. Stรกla na pozemku, ktorรฝ vlastnil cistrerciรกnsky klรกลกtor Vย Heiligenkreuzi aย patrila cisterciรกnom aลพ do zaฤiatku 16. storoฤia. Rozsiahle nรกklady na รบdrลพbu aย veฤพkรก vzdialenosลฅ od klรกลกtora vย Heiligenkreuzi vลกak viedli jeho opรกta kย tomu, ลพe kaplnku neskรดr prenajal mestu aย vย roku 1552 mu ju napriek protestom bratislavskej kapituly predal.

Vย 17. storoฤรญ kaplnku zavreli aย jej inventรกr rozpredali. Uchรกdzali sa oย ลˆu urลกulรญnky, ale vย roku 1676 ju dostali do sprรกvy kapucรญni. Zriadili vย nej novรฝ oltรกr sย kazateฤพnicou aย vย รบpravรกch interiรฉru pokraฤovali aj vย 18. storoฤรญ. Vย roku 1743 vytvoril bratislavskรฝ sochรกr A. Hรผter plastiky sv. Antona aย sv. Frantiลกka, hainburgskรฝ sochรกr M. Vallaster novรฝ oltรกr aย lavice. Okolo roku 1840 bolo vytvorenรฉ novรฉ prieฤelie kaplnky vย klasicizujรบcom slohu. Kaplnka mรก pomerne jednoduchรบ architektรบru, obdฤบลพnikovรฝ priestor sย polygonรกlnym uzรกverom aย krรญลพovรฉ erbovรฉ klenby, dneลกnรก fasรกda nie je pรดvodnรก.

Obr. 2: Kaplnka sv. Katarรญny vo veฤernom pohฤพade Obr. 3: Kaplnka sv. Katarรญny cez deลˆ

Analรฝza sรบฤasnรฉho stavu aย nรกvrh osvetlenia
Kaplnka sv. Katarรญny nemรก vlastnรฉ exteriรฉrovรฉ osvetlenie. Ako moลพno vidieลฅ na obr. 2, vย jej susedstve sa zย jednej strany nachรกdza budova, na ktorej je umiestnenรก osvietenรก reklamnรก tabuฤพa aย zย druhej strany budova, kde je umiestnenรฉ verejnรฉ osvetlenie. Hodnoty nameranรฝch jasov sa pohybujรบ vย rozpรคtรญ 0,5 aลพ 3,2 cd/m2. Ideovรฝ nรกvrh pre objekt sa spracoval vย dvoch variantoch:

Variant 1
Pri osvetฤพovanรญ Kaplnky sv. Katarรญny sa zobralo do รบvahy, ลพe je umiestnenรก vย rade domov aย nie je samostatnรฝm objektom; osvetฤพuje sa teda len jej prieฤelie. Sรบฤasne sa vย tomto variante navrhuje iluminรกcia sย osobitnรฝm reลพimom. Do 21.00 hod. by malo fungovaลฅ interiรฉrovรฉ osvetlenie okien, rรญmsy aย barokovรฝch detailov nachรกdzajรบcich sa vย hornej ฤasti budovy; po 21.00 hod. sa bude iluminรกcia rieลกiลฅ fasรกdnym systรฉmom sย vyuลพitรญm pilasterov aย ponechanรญm osvetlenia rรญmsovej ฤasti.

Hodnoty jasov vย jednotlivรฝch ฤastiach osvetlenia sa budรบ lรญลกiลฅ, vย hornej ฤasti sa na zachovanie โ€žrรญmsovej kontinuityโ€œ so Segnerovou kรบriou volรญ 4 aลพ 5 cd/m2. Vย dolnej ฤasti pri osvetlenรญ pilasterov postaฤรญ hodnota jasu 2 aลพ 3 cd/m2. Zelenkavรบ farbu fasรกdy najlepลกie ukรกลพe svetelnรฝ zdroj sย teplรฝm bielym svetlom (3ย 000 K).

Obr. 6: Iluminovanรก Kaplnka sv. Katarรญny pri variante 1 โ€“ osvetlenie do 21.00 hod. Obr. 7: Iluminovanรก Kaplnka sv. Katarรญny pri variante 1 โ€“ osvetlenie po 21.00 hod.


Variant 2

Druhรฝ variant je jednoduchลกรญ, spoฤรญva vย celoploลกnom osvietenรญ fasรกdy pomocou jedinรฉho svietidla, ktorรฉ smeruje do stredu vrchnej ฤasti budovy, kde sa nachรกdza vetracรญ otvor. Hodnoty jasov postupne klesajรบ smerom od stredu budovy kย okrajom โ€“ od hodnoty 5 cd/m2 nadol. Takisto ako vย prvom prรญpade mรก svetelnรฝ zdroj nรกhradnรบ teplotu chromatickosti 3ย 000 K. Tento variant moลพno skombinovaลฅ aj sย doฤasnรฝm osvetlenรญm interiรฉru.

Projekt je kompletne pripravenรฝ vย prostredรญ DIALuxยญ, ktorรฝ umoลพลˆuje efektnรบ vizualizรกciu objektov aย ich iluminรกcie. Nรกvrh osvetlenia poฤรญta sย kvalitnรฝmi svietidlami od vรฝznamnรฝch vรฝrobcov svetelnej techniky. Projekt obsahuje pre kaลพdรฝ variant rozmiestnenie aย smerovanie svietidiel. Na obr. 4 je znรกzornenรฉ rozmiestnenie aย smerovanie svietidiel vย hornej ฤasti budovy kaplnky podฤพa variantu 1. Na obr. 5 je pohฤพad na Kaplnku sv. Katarรญny vizualizovanรบ vย prostredรญ DIALux. Zย obrรกzku je zrejmรฉ, ako reรกlne vystihuje vizualizรกcia skutoฤnosลฅ.

Obr. 6 aย 7 znรกzorลˆujรบ iluminovanรบ Kaplnku sv. Katarรญny pri variante 1 โ€“ obr. 6 ukazuje osvetlenie do 21.00 hod., obr. 7 ukazuje osvetlenie po 21.00 hod. Na obr. 8 je iluminovanรก Kaplnka sv. Katarรญny pri variante 2.

Sรบฤasลฅou nรกvrhu je aj podrobnรก ekonomickรก analรฝza, ktorรก sa na tomto mieste pre obmedzenรฝ priestor neuvรกdza. FEI STU ponรบkne celรฝ projekt iluminรกcie spolu sย koncepciou veฤernรฉho obrazu Bratislavy Magistrรกtu Bratislavy na realizรกciu.

Obr. 4: Rozmiestnenie aย smerovanie svietidiel vย hornej ฤasti budovy kaplnky podฤพa variantu 1 Obr. 5: Pohฤพad na Kaplnku sv. Katarรญny vizualizovanรบ vย programe DIALux

prof.ย Ing.ย Alfonz Smola, PhD., Ing.ย Michal Majerskรฝ

A. Smola pรดsobรญ ako riaditeฤพ Znaleckรฉho รบstavu elektrotechniky aย informatiky Fakulty elektrotechniky aย informatiky STU vย Bratislave. M. Majerskรฝ pรดsobรญยญ na tejto fakulte.

Foto a obrรกzky: archรญv autorov

Literatรบra
1. Holฤรญk, ล ., Rusina, I.: Umenie Bratislavy. Bratislava: Tatran, 1987.
2. Krasลˆan, F., Smola, A.: Iluminรกcia Kostola sv. Jakuba starลกieho vย Trnave. In: EE, roฤ. 10, 2004, mimoriadne ฤรญslo, s. 157 โ€“ 160.
3. Lacika, I., Tomฤรญk, V.: Tvoja Bratislava. Bratislava: Mladรฉ letรก, 1992.
4. Lengyelova, T., Mrva, I.: Historickรฝ kalendรกr โ€“ Slovensko. Bratislava: Perfekt, 1990.
5. Smola, A., Krasลˆan, F. aย kol.: Mestskรฉ opevnenie vย Trnave โ€“ Bernolรกkovaย  brรกna โ€“ Nรกvrh iluminรกcie. Bratislava, 2002.
6. Smola, A., Polomovรก, B., Krasลˆan, F.: Nรกvrh koncepcie iluminรกcie hlavnรฉho mesta SR โ€“ Bratislavy. Bratislava: 2002. 59 s.
7. ล piesz, A.: Bratislava vย stredoveku. Bratislava: Perfekt, 2001.
8. ล tefanoviฤovรก, T. aย kol.: Najstarลกie dejiny Bratislavy. Bratislava: Elรกn, 1993.


ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise TZB HAUSTECHNIK.