Partner sekcie:
  • SCHELL
  • BOSCH

Quo vadis, fotovoltika?

quo vadis fotovoltika

Európske a svetové smerovanie ukázal v celej svojej šírke júnový veľtrh Intersolar. Netreba popierať, že Česko nám ukázalo negatívny príklad nezvládnutého odvetvia, čomu sa Slovensko svojsky snaží vyhnúť. Takisto je pravda, že využívanie fotovoltiky treba pozorne zvážiť z ekonomického hľadiska. Napriek tomu tu stále ostáva otázka technologického vývoja a (ne)zaostávania za ostatnými krajinami.
Čo teda konkrétne ukázal mníchovský Intersolar? A ako to vyzerá u nás?

Priestory mníchovského výstaviska jednoznačne potvrdili narastajúci význam využívania slnečnej energie, a najmä neustály a veľmi rýchly vývoj toho odvetvia. „Vo všeobecnosti možno povedať, že technológie na tomto úseku sa neuveriteľne posunuli. To, o čom sa pred niekoľkými rokmi ešte len hovorilo, je dnes realita. Každý rok sa tu zaznamenáva mimoriadny progres,“ povedal na margo veľtrhu RNDr. Marcel Šúri, PhD., predstaviteľ firmy ­GeoModel Solar, s. r. o., ktorá ponúka geografické údaje a geoinformačné služby vzťahujúce sa na akékoľvek miesto na svete s cieľom zvýšiť účinnosť a spoľahlivosť solárnych technológií. Jeho slová potvrdili aj prezentácie nosných svetových firiem pôsobiacich na úseku fotovoltiky na veľtrhu. Svoj stánok tu mala napríklad spoločnosť Juwi, ktorá momentálne buduje najväčší solárny park v Nemecku s názvom Lieberose a cieľovou hodnotou výkonu 70 MW (v súčasnosti je na úrovni 53 MW). Veľtrh nevynechala ani spoločnosť REC (Renewable Energy Corporation), ktorá funguje od roku 1986 a z pozície pioniera v tejto oblasti sa prepracovala na jedného z najväčších svetových producentov silikónových materiálov, fotovoltických modulov či ďalších komponentov a zároveň developerov na úseku fotovoltiky. Celkovo sa na veľtrhu prezentovalo asi 2 200 vystavovateľov, z čoho väčšia časť bola zameraná práve na fotovoltiku.

Rozhodne netreba opomenúť ani účasť výlučne slovenských firiem, ktoré prišli na veľtrh hájiť naše farby. Okrem už spomínanej firmy GeoModel Solar sa tu prezentovala spoločnosť Isometall s ponukou výroby vlastných zemných vrutov slúžiacich na ukotvenie stojanov a spoločnosť Kiwa s portfóliom prepäťovej ochrany.

Novinky a vízie
Okrem množstva noviniek v rámci modulov a komponentov alebo celých riešení sa na veľtrhu zreteľne odrážali úlohy, ktoré bude musieť fotovoltika v najbližšom čase nevyhnutne vyriešiť – či už pôjde o uchovávanie (skladovanie) elektrickej energie alebo manažment výroby fotovoltických elektrární v reálnom čase. Do popredia sa jednoznačne dostáva aj otázka elektromobility, ktorá priamo využíva fotovoltiku ako zdroj pohonu. Čoraz jasnejšie sa zároveň ukazuje, že fotovoltika bude mimoriadne účinným nástrojom na vybudovanie infraštruktúry a zabezpečenie základných potrieb v treťom svete. Enormný záujem o fotovoltiku je v súčasnosti v južnej Afrike, Indii, postupne sa pridáva aj Maroko, Tunisko či západná Afrika. V týchto regiónoch je obrovský hlad po elektrine, pre dané ekonomické a spoločenské prostredie treba hľadať finančné modely.

Skladovanie elektrickej energie
Vyriešiť skladovanie elektrickej energie bude jednou zo základných úloh najbližších rokov. Možných riešení je niekoľko, verejnosti je pravdepodobne známe uskladnenie prostredníctvom vodíka, ktoré sa už objavilo v automobilovom priemysle. V rámci fotovoltiky ho presadzuje napríklad firma Fronius, ktorá prišla do Mníchova so svojím návrhom. Vo všeobecnosti bráni zatiaľ masovému rozšíreniu akéhokoľvek riešenia pomer ceny technológie a dosiahnutej efektívnosti. Ak sa však táto vec vyrieši, očakáva sa (v strednodobom horizonte) nástup decentralizácie energetických sústav, pri ktorej by sa producentmi elektrickej energie mali stávať aj jednotlivé domácnosti. 

Manažment fotovoltických elektrární
Okrem skladovania elektrickej energie je nevyhnutné – najmä pri veľkých fotovoltických elektrárňach – pristúpiť k manažmentu výroby v reálnom čase. Už dnes majú striedače možnosť aktívne zasahovať do výkonu zo strany prevádzkovateľa siete, čiže môžu podľa potreby percentuálne znížiť výkon. Takto sa dá vyhnúť problému nadvýroby a následného vypnutia elektrárne. Ak teda napríklad v čase letnej špičky nastane problém s prebytkom elektriny (v pomere k aktuálnej potrebe), výroba sa jednoducho zníži na požadovanú úroveň. Vo veľkých európskych elektrárňach sa aktívny manažment stáva už realitou. Aktívny manažment výroby slnečnej elektriny však bude treba právne a technicky ošetriť na úrovni Európskej únie, jeho aplikáciou možno podľa Marcela Šúriho aj u nás integrovať do elektrickej sústavy niekoľkonásobne väčšiu kapacitu fotovoltických elektrární, než s akou sa dnes počíta. Aktívny manažment výroby bude na Slovensku obzvlášť dôležitý v období niekoľkých slnečných letných víkendov, počas ktorých môže byť výroba slnečnej elektriny vysoká, dopyt po elektrine však bude v porovnaní s pracovnými dňami nižší.

Posilneniu kontrolného a riadiaceho systému elektrických sietí sa venuje veľká pozornosť aj v Nemecku, ktoré bude v prípade odstavenia jadrovej energie využívať obnoviteľné zdroje v oveľa väčšej miere.

Predikcia solárnej energie
Solárna energia sa vo všeobecnosti považuje za málo predikovateľnú, čiže so zlou možnosťou odhadu podávaného výkonu. Marcel Šúri však oponuje: „V súčasnosti už pracujeme s takými meteorologickými modelmi a satelitnými technológiami, ktoré umožňujú predpovedať parametre počasia s vysokou presnosťou. Medzi základnými parametrami je, samozrejme, slnečné žiarenie, ktoré je palivom pre elektrárne. Vo viacerých štátoch Európy aj severnej Ameriky sa dostávajú na trh systémy, ktoré umožňujú predikovať výrobu – či už na úrovni jednotlivej elektrárne, alebo súboru elektrární zapojených do distribučnej (prenosovej) sústavy.“ 

Čo hovoria tieto modely o Slovensku? „Naša krajina má podmienky na to, aby si mohla dovoliť zvýšiť kapacity slnečných elektrární v rámci energetického mixu. Samozrejme, treba doplniť manažment prenosovej a distribučnej siete, čo však v súčasnosti nie je z informatického a dátového hľadiska žiaden problém. Možno teda úplne pokojne povedať, že na Slovensku by sme dokázali manažovať väčšie kapacity slnečných elektrární, než aké máme dnes,“ vysvetľuje Marcel Šúri. Príkladom môže byť pre nás Bavorsko, kde je už dnes v letných mesiacoch v sieti 15 až 20 % elektrickej energie zo slnka.

Elektromobilita
Elektromobilita je významnou témou pre obnoviteľné zdroje energie, a teda aj fotovoltiku. Na mníchovskom výstavisku sa dalo vidieť niekoľko fotovoltických carportov, ktoré predstavujú ideálnu kombináciu elektromobilu so zdrojom energie. Očakáva sa, že v rámci jedného takéhoto zariadenia so solárnymi panelmi na streche bude v budúcnosti pri nižších cenách možné nabiť elektromobil na celoročné jazdenie do rozsahu 20 000 km bez výrazných obmedzení pre používateľov. Bez tankovania a platenia za palivo sa tak budú vyžadovať iba počiatočné investície do zakúpenia elektromobilu, výstavby carportu a zadováženia potrebnej technológie. Výstavba carportu je už dnes otázkou bežných technológií, finančná náročnosť by však v tejto chvíli znamenala ešte neúmerne drahé nabíjanie auta.

Ako to vyzerá na Slovensku
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanovil od 1. júla tohto roka novú výkupnú cenu pre strešné alebo fasádne inštalácie, ktorá znamená až 33-percentný pokles na 259,1 €/MWh. Navyše, nová vyhláška ÚRSO z 19. júla avizuje ďalší pokles výkupných cien zo solárnej energie o takmer 25 % na celkových 194,5 €/MWh, platný od 1. januára 2012. Minimálne tento rok v prípade ďalšieho poklesu cien globálnych komponentov, ktorý sa očakáva, môžu byť strešné inštalácie stále ešte zaujímavé. Systémy, ktoré nie sú integrované do budovy (na „zelených“ plochách), sa u nás už nepodporujú vôbec, na tomto úseku sa teda fotovoltika zastavila úplne. Podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) by sa však mohla vrátiť aspoň na inak nevyužiteľné plochy – tzv. brownfieldy, ktoré by stačilo jasne definovať. Ako ukazujú zahraničné príklady, medzi ideálne plochy na takéto využitie patria staré kontaminované plochy, násypy pri diaľniciach, smetiská alebo bývalé bane, ktorých je na Slovensku veľa a neposkytujú žiadne iné možnosti využitia. Hovorí Martin Toman zo SAPI: „Do novely zákona o podpore OZE, ktorá sa pripravuje na jeseň, by sme chceli opätovne presadiť aspoň čiastočné otvorenie slovenského trhu na úseku fotovoltických inštalácií na brownfieldoch. V Nemecku sme videli, že takéto inak nevyužiteľné plochy sa masívne využívajú na výrobu elektrickej energie. Ich rozlohu na Slovensku možno ťažko presne odhadnúť, je však isté, že každý okres má takúto plochu. Ďalej by sme sa chceli zamerať na udržateľnosť strešných a fasádnych inštalácií, v ktorých je perspektíva, a nezaostať vo vývoji.“

Takže quo vadis, fotovoltika?
Vo svetovom meradle je odpoveď jasne pozitívna. U nás sa uvidí, čo prinesú najbližšie mesiace, najmä ministrom Miškovom avizovaný úplne nový systém podpory využívajúci reverzné aukcie, ktoré má Ministerstvo hospodárstva SR predložiť koncom októbra. Medvediu službu celému odvetviu na Slovensku urobili aj nekalé praktiky, ktorými sa tu niekoľko jednotlivcov snažilo získať v termíne vyššiu výkupnú cenu platnú do konca júna. Otázkou položenou v úvode sa preto určite bude treba vážne zaoberať. 

Pripravila Silvia Friedlová
Foto: Martin Toman

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.