Tlmenie krokového hluku

Stavebná akustika využíva v boji proti šíreniu hluku vlastnosť stavebných konštrukcií, ktorá sa nazýva nepriezvučnosť. Nepriezvučnosť stavebnej konštrukcie je jej schopnosť prepúšťať zvuk do chráneného piestoru v menšej miere.

Podľa spôsobu prenosu zvuku sa rozlišuje vzduchová nepriezvučnosť (akustická energia sa šíri zo vzduchu cez stavebné konštrukcie opäť do vzduchu) a kroková (akustická energia sa šíri priamo z rozkmitanej stavebnej konštrukcie).

Kroková nepriezvučnosť

Pochôdzne stavebné konštrukcie (podlahy, stropy, strechy) majú chránený priestor izolovať tak proti hluku šíriacemu sa vzduchom, ako aj proti hluku spôsobenému mechanickými impulzmi (chôdzou, pádom alebo posunom predmetov a pod.).

Tieto impulzy vytvárajú v stavebnej konštrukcii ohybové vlny, ktoré ju uvádzajú do difúzneho chvenia a stavebná konštrukcia tak vyžaruje do vzduchu v chránenom priestore tzv. krokový hluk. Kroková nepriezvučnosť je schopnosť brániť šíreniu takto vznikajúceho zvuku.

Normatívne hodnoty váženého priemeru hladiny akustického tlaku krokového zvuku sa pohybujú v rozpätí od 38 do 63 dB v závislosti od typu budovy, miestnosti a zdroja hluku (STN 73 0532: 2013: Akustika).

Základný princíp tlmenia hluku

Rozhodujúci vplyv na akustickú účinnosť celej plávajúcej podlahy má kroková izolácia, t. j. pružná zvuková a tepelnoizolačná vrstva. Z akustického hľadiska platí, čím mäkšia kroková izolácia, tým nižšia dynamická tuhosť a lepší krokový útlm.

Žiaľ, na druhej strane platí, čím mäkšia kroková izolácia, tým väčšia deformácia a zároveň nižšia zaťažiteľnosť. Z tohto dôvodu je potrebné hľadať v širokom sortimente krokových izolácií na konkrétnu podlahu optimálnu kombináciu akustickej účinnosti a prijateľného stlačenia daného typom roznášacej dosky (ťažké podlahy znášajú väčšie stlačenie ako ľahké).

Na dosiahnutie prijateľnej deformácie sa dosky na krokový útlm vyrábajú v hrúbkach do 50 mm. V prípade potreby väčšej hrúbky sa neodporúča napr. položiť dve dosky na seba, pretože výsledný krokový útlm by sa už v podstate nezlepšil, iba by narástlo nežiaduce stlačenie s možnosťou poruchy podlahy.

Ak je potrebná väčšia hrúbka izolačnej vrstvy ako 50 mm, je vhodné kombinovať mäkkú krokovú izoláciu s hrúbkou max. 50 mm a pevný izolačný materiál s nízkym stlačením, najčastejšie expandovaný polystyrén EPS 100. Tak sa zabezpečí požadovaný krokový útlm a prijateľné stlačenie celej podlahy.

Častou otázkou je, či sa má doplnková izolácia klásť nad alebo pod dosky krokovej izolácie. Zvyčajne sa mäkká izolácia ukladá naspodok, pretože dobre vyrovná prípadné nerovnosti v podklade (výstupky sa do nej vtlačia). Pri uložení pevných dosiek EPS 100 na nerovný podklad by pod nimi zostali nežiaduce medzery s postupným dosadaním.

Účinné riešenia proti krokovému hluku

Najúčinnejším riešením proti krokovému hluku je realizácia plávajúcej podlahy s akustickou podložkou s hrúbkou 20 až 40 mm. Podľa hmotnosti roznášacej dosky sa rozdeľujú plávajúce podlahy na ťažké s betónovým alebo anhydritovým poterom a ľahké plávajúce podlahy s doplnením krokovej podložky o jednu až tri roznášacie OSB dosky alebo dosky zo sadrovlákna.

Pre ťažké plávajúce podlahy sú pritom v porovnaní s ľahkými plávajúcimi podlahami charakteristické vysoké hodnoty vzduchovej a krokovej nepriezvučnosti, a preto sú na tento účel najvhodnejším riešením. Vhodným akustickým materiálom do akustických plávajúcich podláh sú tvrdené dosky na báze čadičovej a sklenej vlny, ale aj elastifikovaný penový polystyrén.

Maximálne stlačenie týchto dosiek by malo byť pri správnej aplikácii 2 až 5 mm. Čím je pevnosť podlahových dosiek vyššia, tým je vo väčšine prípadov ich schopnosť tlmiť krokový hluk nižšia. V projektovej dokumentácii a počas realizácie by sa z tohto dôvodu mala nájsť správna rovnováha medzi pevnosťou a akustickou schopnosťou.

Okrem štandardnej plávajúcej podlahy je možné zhotoviť aj variant s podlahovým vykurovaním. Na to sa väčšinou využívajú polystyrénové tvarovky, do ktorých sa kladú vykurovacie hadice, a potom sa celá konštrukcia spevní vrstvou anhydritového poteru.

Elastifikovaný polystyrén

Elastifikácia je technologická úprava EPS, ktorá umožňuje vyrábať penový polystyrén s vopred zvolenou pružnosťou (vyjadrenou dynamickou tuhosťou). Spôsobov elastifikácie je veľa. V princípe sa polystyrénové bloky stláčajú pomocou mechanického lisu približne na 1/3 svojej pôvodnej hrúbky.

Po uvoľnení tlaku sa vrátia približne do 4/5 pôvodnej hrúbky. Týmto spôsobom sa poruší štruktúra buniek, čo umožňuje vytvárať vysokoizolačné akustické konštrukcie. Vyrába sa v dvoch variantoch:
– Elastifikovaný polystyrén ISOVER EPS Floor 4000 je určený do ťažkých plávajúcich podláh s normatívnym prevádzkovým zaťažením max. 4 kN/m² (400 kg/m²). Ide o podlahy v prednáškových sálach, školských triedach, knižniciach, obchodných domoch, kanceláriách, bytoch a pod.
– Elastifikovaný polystyrén ISOVER EPS Floor 5000 je určený do ťažkých plávajúcich podláh s normatívnym prevádzkovým zaťažením max. 5 kN/m² (500 kg/m²). Ide o podlahy na tribúnach vrátane chodieb, ktoré k nim vedú, v archívoch, na javiskách divadiel a pod.

Ťažké plávajúce podlahy s elastifikovaným polystyrénom

Plávajúca podlaha je vlastne roznášacia mechanicky tuhá doska, ktorá je uložená na materiáli s nízkou dynamickou tuhosťou, ktorý zabezpečí vysokú akustickú účinnosť. Tuhá doska musí byť akusticky (pružne) oddelená zároveň od všetkých ďalších pevných konštrukcií (steny, rúry, vykurovanie a pod.), ktoré by inak tvorili akustické mosty a významne znižovali akustický účinok. Pri účinnej akustickej izolácii je rovnako ako pri účinnej tepelnej izolácii veľmi dôležité správne riešenie všetkých podstatných detailov.