Vegetačné strechy

Pre úspech takého technicky náročného diela, akým sú vegetačné strechy, je veľmi dôležité dbať na výber správnej technológie hydroizolácie, na návrh správneho zloženia vrstiev a doriešiť všetky strešné detaily.

V prvom rade je spoľahlivosť hydroizolácie, v tomto prípade, lepšie povedané, povlakovej krytiny, ktorá musí znášať mimoriadne náročné podmienky. Musí byť odolná proti prerastaniu koreňov, biologickým rozkladným procesom, zostať trvalo pružná na desiatky rokov, dobre znášať zaťaženie, ktoré často býva niekoľko sto kilogramov na štvorcový meter a odolávať klzným silám zaťažení a pohybom zamŕzajúcej pôdy. Týmto podmienkam vyhovuje napríklad termoplastická fólia na báze mPVC, vystužená sklenými vláknami. Výhodou je, ak sa na klampiarske oplechovanie použijú poplastované plechy s rovnakým materiálom na povrchu, z akého je fólia. Tak sa môžu vykonávať aj náročnejšie riešenia, napríklad pri napojeniach na oplechovanie, lebo fólia sa nataví priamo na klampiarske oplechovania a vznikne tak dokonalá jednoliata plocha. Termoplastické fólie sa totiž nelepia, ale stavia tak, že obidve spájané vrstvy sa vzdušným agregátom nahrejú a vzájomne sa stavia, čím vznikne jednoliata hmota a takýto spoj je pevnejší ako fólia v ploche.

V zásade rozlišujeme vegetačné strechy extenzívne – s nižšou vegetáciou – a intenzívne – s vegetáciou vyššieho vzrastu. Hrúbka vegetačnej vrstvy sa pohybuje od 10 cm až do jedného až dvoch metrov, podľa typu vegetácie, ktorá sa navrhuje. Najčastejšie sa používajú extenzívne vegetačné strechy s hrúbkou substrátu 10 až 25 cm. Takáto vrstva substrátu príliš nezaťažuje nosnú konštrukciu a jej váha je porovnateľná s betónovou vrstvou a s dlaždicami, ktoré sa na terasy bežne dávajú.

Obr. 1 Druhy vegetačných striech (klikni pre väčšie zobrazenie)
čast A – extenzívna strecha so substrátom od hrúbky 10 cm, časť B – hrúbka substrátu 25 až 30 cm, časť C – použitie drenážnoakumulačnej tvarovky z polystyrénu, čast D – intenzívna vegetácia

V minulosti sa stávali chyby v navrhovaní extenzívnych striech najmä tým, že pod substrát sa položila drenážna vrstva zo štrku. Štrk ako drenáž síce spoľahlivo odvádzal prebytočnú dažďovú vodu, ale množstvo nasiaknutej vody v substráte nestačilo na prežitie rastlín do nasledujúceho dažďa. Preto sa teraz na extenzívnych strechách používajú akumulačnodrenážne tvarovky, ktoré v priehlbniach zachytávajú časť zrážkovej vody, ktorá sa potom spätne dostáva k rastlinám. Prebytočná voda sa cez otvory prepadáva dole na hydroizoláciu, odkiaľ sa zo strechy odvádza. Okrem tvaroviek možno použiť aj iné nasiakavé materiály, ktoré môžu plniť hydroakumulačnú funkciu. Tieto materiály by mali byť kompaktné, trvanlivé a mali by odolávať záhradníckym prácam. Nevyhovujúce sú napríklad vrstvy z minerálnych rohoží, ktoré sú mechanicky málo odolné a časom sa stávajú súčasťou substrátu. Nad tvarovku sa kladie filtračná rohož, ktorá zabraňuje zanášaniu kalíškov v tvarovkách prenikajúcim substrátom. Minimálna hrúbka substrátu pre trávnik je pri použití hydroakumulačných tvaroviek 10 cm po uľahnutí, pretože trávnik pri menších hrúbkach vysychá. Pri hrúbke 10 cm odporúčame vybudovať automatický závlahový systém.

Pri väčšej hrúbke substrátu možno upustiť od akumulačnodrenážnych vrstiev, pretože substrát pohltí dostatok dažďových vôd a v podstate funguje rovnako ako v prírodných podmienkach. Ak je požiadavka mať na streche aj vyrastené stromy, treba rátať s vysokým zaťažením stropnej konštrukcie mokrou zeminou v príslušnej hrúbke. Skladba takejto strechy sa však odlišuje nielen hrúbkou substrátu, ale aj ostatnými kladenými vrstvami. Musíme napríklad počítať s pohybom mechanizmov a povlakovú krytinu chrániť pred mechanickým poškodením betónovou mazaninou v hrúbke 5 až 10 cm.

V škandinávskych krajinách sa s obľubou používajú zatrávnené šikmé strechy. Hrúbka substrátu pôsobí ako prídavná tepelná izolácia a na povrchu strechy zotrváva sneh. Tieto faktory zlepšujú tepelnoizolačnú funkčnosť strechy počas severských zím. Treba však riadne prispôsobiť statiku nosnej konštrukcie šikmej strechy o zaťaženie mokrým substrátom a zabezpečiť opory v konštrukcii proti zosúvaniu substrátu. Tieto výstupky zároveň tvoria miesto na zadržiavanie časti dažďových vôd. Množstvo a fixovanie výstupkov navrhne statik, ako aj zaťaženie strechy. Samotný substrát je vhodné ešte vystužiť georohožou z umelých vláken, ktorá drží substrát aj v samotnej ploche dostatočne kompaktne. V dolnej časti šikmej strechy treba vytvoriť drenáž na odvodnenie, ktorá sa vyvedie do zvislých odpadových rúr. I na týchto strechách je najvhodnejšie použiť odolné vystužené a pružné termoplastické fólie, ktoré majú spoľahlivé spojenie jednotlivých pásov vzájomným stavením hmôt. Dôležitá je najmä bezúdržbovosť a tým aj bezporuchovosť takýchto striech, pretože pri poruche krytiny treba odstrániť všetku vegetáciu.

Obr. 2 Šikmá vegetačná strecha	Obr. 3 Ukončenie vegetačnej strechy pri atike plochej strechy
Obr. 4 Vegetačná strecha nad pôvodnou krytinou	Obr. 5 Vegetačná strecha nad obytným priestorom. Na základe tepelnotechnického výpočtu možno zvážiť, že aj mokrý substrát predstavuje čiastočné zateplenie.
1 – drevený záklop, 2 – dvakrát povlaková krytina, 3 – geotextília, 4 – povlaková krytina z termoplastu, 5 – drenážno-odvodňovacia rohož, 6 – drenážno-odvodňovacia tvarovka, 7 – filtračná tkanina, 8 – substrát, 9 – rastlinný materiál, 10 – odkvapový plech z hrubo poplastovaného kovu, 11 – okrajová štrková vrstva, 12 – parozábrana z ťažkého asfaltovaného pásu, 13 – drevený záklop, 14 – záveterná odkvapová lišta, 15 – zaťažovacia vrstva z triedeného štrku, 16 – tepelná izolácia z extrudovaného polystyrénu, 17 – parozábrana z fólie, 18 – filtračná tkanina, 19 – tepelná izolácia zo strešného polystyrénu, 20 – vodorovná nosná konštrukcia

Vegetačné strechy na veľkých plochách musia mať po okrajoch štrkovú vrstvu, pretože zamŕzajúci mokrý substrát by mohol na konštrukciu stavby pôsobiť deštruktívne. Tieto polia slúžia aj ako protipožiarna zóna, kde sa prípadný šíriaci požiar zastaví. Zároveň treba doriešiť aj zateplenie múru, aby tam nevznikal tepelný most a aby sa dodržala minimálna 15-centimetrová výška ukončenia izolácie nad posledným povrchom vegetačnej strechy.

Takisto odvodnenie striech si vyžaduje špeciálne detaily, kde treba zabrániť vnikaniu splavovaného substrátu do kanalizačného systému, ale zároveň vytvoriť optimálne podmienky na odtekanie vody. Vytvárajú sa špeciálne komory nad vpustmi, ktoré umožňujú revíziu samotnej kanalizácie a zároveň po obalení filtračnou rohožou zabraňujú aj vtekaniu drobných čiastočiek substrátu do odtokového vpustu.

Tieto riešenia sa musia v projekte vegetačnej strechy vždy podrobne zdokumentovať. Nemožno to nechávať na doriešenie počas výstavby. To sa vždy vypomstí na kvalite prác i celého diela.

Spevnené plochy  na vegetačnej streche treba takisto správne konštrukčne doriešiť. Napríklad ak sa použila zámková dlažba, položená na betónovej platni, obruby dlažby nemusia byť vždy len betónové, ale v tomto prípade sa môže použiť napríklad platňa z plastu kotvená zboku do betónového poteru. Samotný betónový poter však musí mať na spodnej strane priepustnú drenážnu tvarovku, ktorá umožňuje odvod vody presiaknutej z betónovej vrstvy. Inak by dochádzalo k vymŕzaniu a deštrukcii betónu vplyvom mrazov. To sa v praxi často vyskytuje a mnohí sa čudujú, že sa im dlažby rozpadajú.