Vplyv zmien a doplnkov vyhlášky na rozpočítavanie nákladov za dodávku tepla za rok 2024
Časopis Správa budov 
Ako ovplyvnila novela vyhlášky rozpočítavanie nákladov na vykurovanie a ohrev teplej vody?
Začiatkom roka 2023 nadobudla účinnosť vyhláška MH SR č. 503/2022 Z. z. vyhlásená 28. decembra 2022, ktorou sa ustanovuje teplota teplej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, nákladov na množstvo dodaného tepla alebo množstva tepla vyrobeného v decentralizovanom zdroji tepla a ekonomicky oprávnených nákladov na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla, s prílohami 1 a 2.
Neuplynuli ani dva celé kalendárne roky a 5. 12. 2024 bola vyhlásená vyhláška číslo 337/2024 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MH SR č. 503/2022 Z. z. Táto doplňujúca vyhláška nadobudla účinnosť 15. decembra 2024. Pôvodný návrh zmien a doplnkov obsahoval viacero podstatných a možno aj menej podstatných legislatívno-technických úprav platnej vyhlášky, ale niektoré sa do schválenej verzie novely vyhlášky nedostali.
Medzi neschválené zmeny patrila aj úprava číselného údaja minimálnej teploty teplej vody na odbernom mieste z pôvodných 45 °C na 50 °C (uvedeného v paragrafe 3 ods. 1 pôvodného znenia vyhlášky č. 503/2022 Z. z.) a taktiež úprava toho istého údaja v paragrafe 9 ods. 6 vzorca, ktorý stanovuje postup výpočtu množstva tepla spotrebovaného v cirkulačných rozvodoch v mieste prípravy teplej vody, ak nie je toto exaktne namerané.
V tejto súvislosti uvádzam, že od 12. januára 2023 je v platnosti novela zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá v paragrafe 17e ods. 2 uvádza, že teplota teplej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa je najmenej 50 °C a najviac 55 °C.
Nízka teplota teplej vody na jej výtoku môže spôsobovať riziko tvorenia a množenia zdraviu škodlivých baktérií rodu legionella, spôsobujúcich zápal pľúc a súvisiace zdravotné problémy. Rozdiel 5 °C medzi teplotou teplej vody ustanovenou zákonom NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia a novelizovanou vyhláškou MH SR č. 503/2022 Z. z. môže taktiež znamenať číselné rozdiely a tým aj nepresnosť vypočítaného údaju pri výpočte množstva tepla spotrebovaného v cirkulačných rozvodoch v mieste prípravy teplej vody.
Novela vyhlášky upravila taktiež stanovenie a rozpočítavanie základnej zložky nákladov medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v budove rozpočítavania, tak, že v novej prílohe číslo 3 stanovila výšku koeficientov, ktorými sa upravuje podlahová alebo upravená podlahová plocha bytu alebo vykurovaného nebytového priestoru.
Zo zmien a doplnkov som si na porovnanie vybral zvýšenie hodnoty podielu špecifických nákladov vykurovaného priestoru medzi maximálnou a minimálnou hodnotou a metodiku, ktorá určuje postup ich výpočtu.
V paragrafe 8 vyhlášky MH SR č. 503/2022 Z. z. sú uvedené pravidlá rozpočítavania nákladov na vykurovanie podľa určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov. V odseku 1 paragrafu 8 je uvedené, že celkové náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie za kalendárny rok sa rozdelia na spotrebnú zložku a základnú zložku, pričom podiel základnej zložky je 60 %.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu rozhodnúť o zmene podielu základnej zložky, ktorý však nemôže byť nižší ako 30 %. Odsek číslo 14 citovaného paragrafu stanovuje výpočet špecifických nákladov vykurovaného priestoru pre budovu rozpočítavania a nasledujúci odsek číslo 15 uvádza, že ak v rámci zúčtovacieho obdobia pre budovu rozpočítavania podiel špecifických nákladov vykurovaného priestoru podľa odseku 14 prekročí hodnotu (pôvode bola 2,5 a novela číslo 337/2024 Z. z. ju upravila na 2,85), upraví sa základná zložka podľa ods. 1 na najbližšie celé percento so zaokrúhlením nahor tak, aby hodnota P bola 2,85 alebo menšia.
Rozpočítanie nákladov sa následne vykoná s takto upravenou základnou zložkou. Doterajšie skúsenosti pri rozpočítavaní nákladov za dodávku tepla na vykurovanie (konkrétne za kalendárny rok 2023) podľa pôvodného znenia už zmenenej a doplnenej vyhlášky MH SR č. 503/2024 Z. z. preukázali, že bolo potrebné upravovať percentuálnu hodnotu pôvodne schválenej základnej zložky vlastníkmi bytov tak, aby podiel špecifických nákladov v maximálnej a minimálnej hodnote neprekročil hodnotu 2,5.
Aký môže byť vplyv zmien a doplnkov na rozpočítavanie nákladov podľa vyhlášky MH SR č. 337/2024 Z. z., podľa ktorej budú rozpočítavané náklady za kalendárny rok 2024 v podmienkach Stavebného bytového družstva, Zelená 1, Banská Bystrica, to uvádzam v nasledujúcich kapitolách.
Rozpočítavanie nákladov za rok 2023
Rozpočítavanie vzniknutých nákladov za dodané teplo na vykurovanie za kalendárny rok 2023 vykonali na základe platných zmlúv štyri spoločnosti poskytujúce príslušné energetické služby pre viac ako 200 bytových domov pod správou SBD Banská Bystrica. Bytové domy sa nachádzajú prevažne na sídliskách v Banskej Bystrici (mestské časti Sásová, Radvaň, Fončorda a Podlavice), ale výkon správy pre bytové domy zabezpečujeme aj v prímestských častiach a v neďalekých obciach.
Z podkladov do rozpočítavania nákladov za dodávku tepla na vykurovanie za rok 2023 bolo zrejmé, že platne schválený podiel základnej zložky na povolenej minimálnej úrovni 30 % má 103 bytových domov, 40 % základnú zložku si schválilo 53 bytových domov a 50 % základnú zložku si zvolilo 22 bytových domov. Vyhláškou stanovenú a odporúčanú 60 % základnú zložku si schválili vlastníci bytov a spoločných priestorov v 26 bytových domoch, podiel základnej zložky nákladov od 65 do 70% si schválili v troch bytových domoch.
Aj napriek tomu, že bytové domy sa dodatočne zateplili a obnovili, hydraulicky vyregulovali, vlastníci bytov a NP si pri rozpočítavaní nákladov schválili použitie hodnôt korekčných koeficientov, ktoré zohľadňujú nepriaznivú polohu a orientáciu jednotlivých miestností v budove rozpočítavania.
V nasledujúcom grafe číslo 1 uvádzam výšku odsúhlaseného podielu základnej zložky nákladov v jednotlivých bytových domoch v zmysle zákona NR SR číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení. Z grafu (obr. 1) je zrejmé, že vlastníci bytov a spoločných priestorov v Banskej Bystrici si odsúhlasili podiel základnej zložky nákladov na vykurovanie na úrovni 30 %, čo je viac ako polovica zo všetkých bytových domov.
Týmto rozhodnutím vyjadrili presvedčenie, že v rozpočítavaní nákladov sa spravodlivo zohľadní skutočná spotreba tepla v množstve nameranom pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov.
Pri rozpočítavaní nákladov za dodávku tepla na vykurovanie za rok 2023 sa zistilo, že podiely hodnôt maximálnych a minimálnych špecifických nákladov vykurovaných bytov a nebytových priestorov v jednotlivých bytových domoch prekročili pôvodnou vyhláškou č. 503/2022 Z. z. stanovený podiel s hodnotou maximálne 2,5.
Z dôvodu prekročenia stanovenej hodnoty 2,5 museli byť upravované pôvodne vlastníkmi bytov schválené podiely základnej zložky na najbližšie celé percento nahor tak, aby sa podiel maximálnych a minimálnych nákladov rovnal číslu 2,5 alebo bol menší. V grafe číslo 2 (obr. 2) uvádzam prehľad počtu budov rozpočítavania zaradených do zvoleného percentuálneho rozsahu upravených základných zložiek.
Pri porovnaní číselných hodnôt som zistil, že v 17 bytových domoch nebolo potrebné zmeniť pôvodne schválenú hodnotu základnej zložky nákladov vlastníkmi bytov. V ostatných 190 bytových domoch sa musela prepočítať hodnota základnej zložky tak, aby sa dosiahol podiel špecifických nákladov do hodnoty 2,5. Najvyššia hodnota prepočítanej základnej zložky bola 82 % – zaznamenali sme ju v jednom bytovom dome s 98 bytovými jednotkami a jedným nebytovým priestorom.
Porovnanie nákladov som vykonal na radovom šesťvchodovom a sedemposchodovom bytovom dome s 84 bytmi a jedným vykurovaným nebytovým priestorom v suteréne slúžiacom na podnikanie. Celý dom je vertikálne rovnomerne rozdelený na dve vykurovacie sekcie. Zvolil som si sekciu Javornícka 39, 41, 43, v ktorej je 42 bytov s rovnakou podlahovou plochou (68,14 m2) a nebytový priestor s podlahovou plochou 30,5 m2.
Vlastníci bytov si odsúhlasili podiel základnej a spotrebnej zložky v pomere 50 % k 50 % a použitie polohových koeficientov v zmysle prílohy č. 1 vyhlášky 503/2022 Z. z. Pri rozpočítavaní nákladov za rok 2023 podľa pomeru 50 % ZZ k 50 % SZ mal podiel Nmax a Nmin hodnotu 7,62. Podiel základnej zložky na dosiahnutie hodnoty do 2,5 sa musel zmeniť z pôvodných 50 % na 82 %.
V grafe číslo 3 (obr. 3) uvádzam prehľad nákladov spojených s dodávkou tepla na vykurovanie všetkých 42 bytov a v jednom nebytovom priestore použitím schváleného podielu (50 % k 50 %) a prepočítaného podielu (82 % k 18 %). Z grafu vyplýva, že maximálne náklady sa zistili pri výške základnej zložky 50 % v byte číslo 49.
Nebytový priestor uvedený v grafe celkom vpravo mal v poradí piate najvyššie náklady, ale podlahová plocha tohto priestoru bola len 30,5 m2 a práve preto sa jeho maximálne náklady použili pri stanovení podielu Nmax a Nmin. Najnižšie náklady sa zistili v byte číslo 66, ktorý mal z PRVN nulový odpočet. Maximálne náklady sa zistili v byte číslo 49 (855,62 €), nebytový priestor mal vyúčtovaných 711,80 € a minimálne náklady (208,38 €) sa vyúčtovali bytu číslo 66.
Pri pomere 82 % k 18 % sa náklady vyrovnali, pričom byt číslo 49 mal vypočítané náklady 574,74 € a náklady bytu číslo 66 predstavovali 341,74 €. Nebytový priestor mal vypočítané náklady vo výške 375,63 €, pričom má podlahovú plochu len 30,5 m2, a s počtom 4 653 jednotiek z PRVN mal len o 33,89 € vyššie náklady ako byt číslo 66 s nulovou spotrebou.
Taký bol pohľad na rozpočítavanie nákladov za dodávku tepla na vykurovanie za kalendárny rok 2023 a vykonané zmeny pomeru základnej a spotrebnej zložky preto, aby boli v súlade s vyhláškou MH SR č. 503/2022 Z. z. Vyhláška č. 337/2024 Z. z. čiastočne zmenila a doplnila pôvodnú vyhlášku, a preto sa pripravované rozpočítavanie nákladov za rok 2024 muselo realizovať podľa prijatých zmien a doplnkov.
Ako by sa realizovalo rozpočítavanie nákladov vo vytypovanom bytovom dome za rok 2024, keby už bola účinná novela č. 337/2024 Z. z., porovnávam v nasledujúcom texte.
Úprava podielu základnej zložky podľa novely vyhlášky
Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica ako správca bytových domov zorganizovalo viacero pracovných stretnutí a školení, na ktoré pozvalo zástupcov vlastníkov bytov z bytových domov. Hlavnou témou stretnutí bolo oboznámenie s novou legislatívou v oblasti merania a rozpočítavania tepla, vysvetlenie zmien zavedených doplnkom vyhlášky MH SR č. 503/2022 Z. z. a ich vplyvu na výšku nákladov jednotlivých vlastníkov bytov.
V prednáškach zaznelo, akým spôsobom zmení nová vyhláška pomer spotrebnej a základnej zložky v konečnom rozúčtovaní nákladov použitím maximálneho podielu špecifických nákladov a aký vplyv bude mať nová metodika na stanovenie mesačných zálohových platieb.
Vplyv rozdielu medzi doterajšou metodikou pravidiel rozpočítavania množstva tepla na vykurovanie a rozpočítavania nákladov za rok 2024, keď platí novelizácia vyhlášky, sa pokúsim transparentne uviesť taktiež na vykurovacej sekcii bytového domu Javornícka ulica 39, 41, 43 v Banskej Bystrici.
Ako som už uviedol, za rok 2023 dostali vlastníci bytov vo vchodoch Javornícka 39, 41, 43 a nájomca nebytového priestoru rozpočítavanie nákladov za dodávku tepla na vykurovanie s vypočítaným pomerom základnej a spotrebnej zložky 82 % k 18 %. Rozpočítavanie nákladov dodávky tepla za rok 2024 už musí byť v súlade s novelou vyhlášky MH SR č. 503/2022 Z. z., konkrétne podiel maximálnych a minimálnych nákladov sa zmenil z hodnoty 2,5 na 2,85.
Predpokladal som, že náklady za rok 2024 budú rovnaké, prípadne nižšie ako za rok 2023, a preto som si dovolil použiť na výpočet nákladov hodnoty z roku 2023. Tento predpoklad a postup som zvolil podľa skutočne zisteného počtu dennostupňov vypočítaných z priemernej hodnoty teploty vzduchu v Banskej Bystrici.
Za rok 2023 sa vypočítalo celkom 3 409 dennostupňov a za rok 2024 bolo len 3 102 dennostupňov, čo je o 9,01 % menej. Keďže v čase prípravy tohto článku som ešte nepoznal maximálnu cenu tepla za rok 2024 od jej dodávateľa, použil som jej cenu za rok 2023.
Nie je mi známe, aký motív a cieľ mala zmena hodnoty podielu z pôvodných 2,5 na nových 2,85. Zvýšením uvedeného podielu sa reálne znížil percentuálny podiel základnej zložky prepočítaných nákladov a v rozpočítavaní nákladov sa v konečnom dôsledku prakticky nič podstatné nezmenilo.
Ak v bytovom dome, prípadne vo vykurovacej sekcii, dôjde počas zúčtovacieho obdobia k situácii, že niektorý byt sa nebude riadne užívať (v našom prípade sa nebude vykurovať), napríklad z dôvodu dedenia, prestavby alebo iných prekážok na strane majiteľa, bude sa pri rozpočítavaní nákladov považovať za byt s minimálnymi nákladmi.
Rovnako sa vo vykurovacej sekcii nájdu byty alebo nebytové priestory, ktoré nerešpektujú hospodárnosť dodávky tepla na vykurovanie a podľa odpočtov indikovaných jednotiek majú ich počet mnohokrát niekoľkonásobne väčší ako ostatné byty. Táto situácia je možná jednoducho preto, lebo najvyššie vyúčtované náklady sú niekedy považované za odpočítateľnú položku v daňovom priznaní.
Pri posudzovaní spotrieb tepla je taktiež potrebné počítať s energetickou chudobou, pretože nie každý konečný spotrebiteľ tepla má finančné prostriedky na zaplatenie dodávky tepelnej energie, čím znižuje alebo úplne obmedzuje vnútornú teplotu vo svojom byte.
Zavedenie maximálnej hodnoty podielu maximálnych a minimálnych nákladov na hodnotu 2,85 spôsobilo pri rozpočítavaní dodávky tepla na vykurovanie zvýšenie nákladov práve pre vlastníkov bytov spadajúcich do kategórie energetickej chudoby. Ako by sa prejavila zmena podielu špecifických nákladov vo vykurovacej sekcii Javornícka 39, 41, 43 v zmysle novely a doplnku vyhlášky č. 337/2024 Z. z., to uvádzam v grafe číslo 4 (obr. 4).
Z grafu je zrejmé porovnanie vyúčtovaných nákladov pre všetky doteraz uvádzané pomery základnej a spotrebnej zložky pre byty a nebytový priestor vo vytypovanom bytovom dome.
Prvý údaj predstavujú náklady rozpočítané v pomere 50 % k 50 %, uprostred sú upravené náklady podľa pomeru 82 % k 18 % a vpravo sú uvedené náklady, pre ktoré sa použil pomer 80 % k 20 %, ktorý vyhovel požiadavke podielu špecifických nákladov do hodnoty 2,85. Ako som už uviedol, zmena hodnoty podielu špecifických nákladov, t. j. jeho zvýšenie o 14 %, reálne nemala žiadny praktický význam.
Pri tomto použitom pomere by byt číslo 49 zaplatil o 17,56 € viac, byt číslo 66 by zaplatil o 8,34 € menej a nebytovému priestoru by sa vyúčtovalo o 21,01 € viac v porovnaní s vyúčtovanými nákladmi s použitím pomeru 82 % k 18 %. Na záver tejto kapitoly si ešte dovolím uviesť zistenie, že použitím maximálneho nákladu vypočítaného z nebytového priestoru, ktorý zapríčinil zmenu pomeru z 50 % k 50 % na 80 % k 20 %, sa znížia jeho konečné náklady o 44,3 %, zatiaľ čo bytu s minimálnymi nákladmi sa zvýšia o 60 %.
Alternatívna metóda stanovenia kritérií a výpočtu Nmax a Nmin
Cieľom môjho príspevku o porovnaní pôvodnej a novej legislatívy rozpočítavania nákladov na vykurovanie podľa určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov bolo poukázať okrem iných skutočností aj na potrebu objektívneho a správneho stanovenia vykurovaných priestorov v budove rozpočítavania, ktoré budú použité pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty špecifických nákladov.
Podľa paragrafu 8, ods. 13 vyhlášky MH SR č. 503/2022 Z. z. v znení doplnku č. 337/2024 Z. z. sa špecifické náklady počítajú pre jednotlivé byty a nebytové priestory v budove rozpočítavania. Už v minulých kapitolách tohto príspevku som vyslovil pochybnosti o správnosti vytvorenia jednej skupiny vykurovaných priestorov, do ktorej sa zlúčili byty a vykurované spoločné priestory.
Ak sa zamyslíme nad kritériami, ktoré tieto dva priestory spájajú, a rozdielmi, pre ktoré ich nie je možné porovnávať. Podľa môjho názoru v tejto situácii prevládajú a sú podstatnejšie práve rozdiely. Majú síce rovnaké napojenie na vykurovaciu sústavu, hydraulické vyregulovanie a používanie PRVN na vykurovacích telesách, ale podstatne sa líšia termínom a časom dodávky tepla, účelom používania a spôsobom využívania a nastavenia vnútornej teploty.
Medzi odborníkmi z oblasti tepelnej energetiky prevláda názor, že byty v bytovom dome, v ktorom je zriadený aj vykurovaný nebytový priestor, naň jednoducho doplácajú, pretože v mnohých prípadoch spôsobuje vysoký podiel špecifických nákladov, ktorý sa musí znížiť prepočítaním a určením novej hodnoty podielu základnej zložky v konečnom rozpočítavaní nákladov.
Túto skutočnosť som avizoval aj pri vykurovacej sekcii Javornícka 39, 41, 43, v ktorej vykurovaný nebytový priestor zapríčinil zmenu pomeru ZZ a SZ z hodnoty 50 % k 50 % na hodnotu 82 % k 18 %. Nie som a ani nebudem kompetentný na presadzovanie správneho spôsobu určenia a výpočtu maximálnej a minimálnej hodnoty špecifického nákladu, ale pokúsim sa porovnávať porovnávateľné, teda všetkých 42 bytov vo vykurovacej sekcii. S nebytovým priestorom by som pri výpočte neuvažoval a jednoducho by som ho vylúčil z určovania špecifického nákladu.
V prepočte špecifických nákladov zo všetkých 42 bytov vykurovacej sekcie pri pomere ZZ k SZ som zistil, že Nmax je za byt číslo 49 (12,56 €/m2) a Nmin je za byt číslo 66 (3,06 €/m2). Ich podiel je 4,10, teda o 64 % viac ako stanovená hodnota 2,5 a o 43,9 % viac ako 2,85, t. j. hodnota po uplatnení novely vyhlášky.
Ak by sa podľa uvedených údajov stanovila nová hodnota podielu základnej zložky, tak by táto bola 68 % k 32 % v znení pôvodnej vyhlášky a 63 % k 37 % v znení novely vyhlášky. Nové hodnoty podielu špecifických nákladov by boli 2,462, resp. 2,824. V grafe číslo 5 (obr. 5) uvádzam porovnanie nových nákladov.
Graf na obr. 5 jednoznačne preukazuje nezanedbateľné rozdiely nákladov jednotlivých bytov, ako aj nebytového priestoru, za dodávku tepla na vykurovanie pri rôznych pomeroch základnej a spotrebnej zložky v bytovom dome na Javorníckej ulici číslo 39, 41, 43 v Banskej Bystrici. V súčasnosti platná legislatíva pravidiel rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie znevýhodňuje vlastníkov bytov, ktorí regulujú vykurovanie svojho bytu tak, aby zbytočne neplytvali teplom.
Následne pri realizácii rozpočítavania vyfakturovaných nákladov dôsledkom stanovenia podielu maximálnych a minimálnych nákladov dochádza k ich úpravám tak, že maximálne náklady sú znižované a, naopak, minimálne náklady sa bytom pripočítavajú zvyšovaním percentuálneho podielu základnej zložky.
Ako som preukázal vo svojej prezentácii, podlahová plocha bytov alebo nebytových priestorov zohráva pri výpočte podielu špecifických nákladov dôležitú úlohu, pretože najmä prenajímané nebytové priestory sú prevažne určované ako priestory s maximálnou hodnotou a spôsobujú výraznú zmenu právoplatne odsúhlasených pomerov základnej a spotrebnej zložky vlastníkmi bytov.
Porovnanie nákladov za dodávku tepla vytypovaných bytov
V poslednom grafe číslo 6 (obr. 6) som sa zameral na detailné porovnanie nákladov za dodávku tepla na vykurovanie vo vykurovacej sekcii bytového domu na Javorníckej ulici číslo 39, 41, 43. Zo všetkých 42 bytov som si vybral päť bytov, ktorým by sa za rok 2024 podľa novely vyhlášky MH SR č. 503/2022 Z. z. vypočítali minimálne náklady, a taktiež päť bytov, ktoré by dosiahli maximálne náklady.
Údaje v ľavej časti grafu predstavujú náklady vypočítané použitím postupu určeného novelou vyhlášky a v pravej časti sú náklady, ktoré sa bytom vypočítali použitím podielu špecifických nákladov mimo údajov z nebytových priestorov. Teda porovnával som dosiahnutú maximálnu a minimálnu spotrebu vo všetkých bytoch s rovnakou podlahovou plochou.
Opakovane pripomínam, že to boli byty číslo 49 (max) a číslo 66 (min). Graf aj číselné hodnoty nákladov poukazujú na podľa mňa neoprávnené použitie údajov maximálnej spotreby tepla vypočítanej v nebytovom priestore a na ich použitie pri zmene pomeru základnej a spotrebnej zložky.
Zhodnotenie a záver
Dodávka tepla na vykurovanie, jej meranie a rozpočítavanie medzi konečných spotrebiteľov predstavujú veľmi delikátnu a nepredvídateľnú energetickú disciplínu. Keďže do jej posudzovania vstupuje množstvo technických údajov a iných nemenej podstatných zistení, určite nebolo a nie je jednoduché vybrať a použiť tie najvýstižnejšie, ktoré by zaručili aspoň ako-tak objektívne údaje vyúčtovania konečných nákladov pre vlastníkov bytov a nájomcov nebytových priestorov.
Z môjho príspevku vyplýva, že použitie údajov z bytov a nebytových priestorov v sumárnom rozpočítavaní nákladov znevýhodňuje najmä vlastníkov bytov. V grafe číslo 6 som uviedol náklady desiatich vytypovaných bytov a jedného nebytového priestoru pri použití a pri vylúčení použitia údajov z nebytového priestoru pri stanovovaní podielu špecifických nákladov. Z číselných údajov vyplýva, že rozdiely v nákladoch sú od –70,85 € (pre byt číslo 66 s minimálnymi nákladmi) až po +149,21 € (pre byt číslo 49 s maximálnymi nákladmi).
V budove rozpočítavania sa nachádza aj jeden nebytový priestor s výmerou podlahovej plochy 30,5 m2 a so zistenou spotrebou 4 653 indikovaných jednotiek: pri alternatívnom návrhu určenia špecifických nákladov by mal doplatiť sumu 178,59 €, ktorá sa pôvodne rozpočítala na všetky byty.
Platná vyhláška o pravidlách rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie primerane nezohľadňuje spôsob a charakter používania vykurovaných bytov, spoločných priestorov a nebytových priestorov. Ak sú do rozpočítavania zahrnuté aj nebytové priestory, dokonca aj tie, ktoré majú vstup priamo z exteriéru, bezpochyby dochádza k významnému znevýhodňovaniu vlastníkov bytov, najmä tých, ktorí svoju spotrebu tepla dôkladne regulujú.
Toto konštatovanie potvrdzuje aj zistenie, že v 99 % bytových domov, v ktorých sa nachádza vykurovaný nebytový priestor, sa pôvodne odsúhlasená základná zložka od 30 % do 50 % z celkových vykurovacích nákladov za rok 2023 zmenila na pomer od 65 % do 80 % len preto, lebo pri výpočte podielu špecifických nákladov sa použili parametre a spotreby z nebytového priestoru.
TEXT A GRAFY: Jozef Buzaši, prvý podpredseda predstavenstva Stavebného bytového družstva Banská Bystrica
