Aké energeticky úsporné opatrenia musí urobiť verejný sektor
Hoci v rokoch 2002 až 2009 znížila Slovenská republika svoju energetickú náročnosť o 38 percent a spotreba vykazuje klesajúci trend, stále máme 3-násobne vyššiu energetickú náročnosť, ako je priemer krajín EÚ 27. Aj preto sa muselo Slovensko v tzv. akčných plánoch energetickej efektívnosti zaviazať, kde a ako zníži spotrebu energie. Avizované úsporné opatrenia sa týkajú aj ústredných orgánov štátnej správy, miest, obcí a organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré majú ísť príkladom. V aktuálnom 2. akčnom pláne platnom do roku 2013 sú tak nároky na dosiahnutie úspor vo verejnom sektore vyššie ako v minulosti.
Úspory treba preukázať hodnoverne
Splnenie záväzkov sa vyhodnocuje prostredníctvom informácií o konkrétnych opatreniach a na základe štatistických údajov o spotrebe energie. Ako uviedla riaditeľka odboru legislatívy, metodológie a vzdelávania SIEA Kvetoslava Šoltésová, zatiaľ čo doteraz Európska únia dovoľovala preukazovať úspory vo väčšej miere štatistickými ukazovateľmi, postupne by mala narastať váha konkrétnych opatrení zrealizovaných s cieľom ušetriť energiu. Aj preto je pre jednotlivé členské štáty dôležité sledovanie a monitorovanie spotreby energie a jej znižovanie vďaka konkrétnym investíciám.
S cieľom získať relevantné informácie o možnostiach uplatňovania princípov a postupov energetickej efektívnosti pri využívaní energie začala SIEA na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR prevádzkovať Monitorovací systém energetickej efektívnosti pri používaní energie. Zriadenie monitorovacieho systému vyplynulo z aproximácie európskej smernice 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a o energetických službách do právneho poriadku SR prostredníctvom zákona č. 476/2008 Z. z. o energetickej efektívnosti.
Kde a ako šetriť
Podľa zákona o energetickej efektívnosti č. 476/2008 Z. z. sú povinné do monitorovacieho systému už dva roky prispievať údajmi o spotrebe energie ústredné orgány štátnej správy a obchodné energetické spoločnosti. Od minulého roku sa povinnosť týka aj prevádzkovateľov rozvodov energie a energetických audítorov, ktorí hodnotia efektívnosť priemyselných a pôdohospodárskych prevádzok. Od roku 2014 už budú povinné zasielať súhrnné údaje o spotrebe energie aj obce a vyššie územné celky. Zmapovanie aktuálneho stavu, vyčíslenie nákladov a výsledkov už realizovaných projektov a analýzy zhromaždených údajov nemajú však slúžiť len na dokladovanie úspor, ktoré sa na Slovensku dosiahnu. Informácie by mali pomôcť štátu, ale aj súkromnému sektoru i širokej verejnosti k tomu, aby vedeli investovať do energetických projektov s primerane dlhým časom návratnosti.
Vyššie nároky na verejný sektor
V aktuálnom akčnom pláne sa Slovensko zaviazalo počas troch rokov usporiť energiu vo výške 8 362 TJ. Štátne úrady, VÚC, obce a mestá by sa na nich mali podieľať hodnotou 2 234 TJ. Tento cieľ by sa mal dosiahnuť najmä zlepšením tepelnotechnických vlastností budov, ako sú administratívne objekty, zdravotnícke a školské zariadenia, ďalej zohľadňovaním energeticky efektívnych parametrov pri verejnom obstarávaní kancelárskeho vybavenia, vozidiel a pri prevádzke vozidiel a budov. K splneniu záväzkov by mali prispieť aj mnohé projekty financované zo štrukturálnych fondov, ktoré ešte neboli zrealizované ku koncu roka 2010.
–>–>
Čo sa bude monitorovať
Výsledky plnenia akčného plánu má MH SR hodnotiť raz ročne aj na základe podkladov, ktoré mu doručia povinné osoby. Vychádzať sa nebude len zo spomínaných pravidelných výkazov o celkovej spotrebe energie vo verejnom sektore a údajov od distribučných spoločností, obchodníkov a audítorov, ale aj z údajov o konkrétnych „spotrebičoch“ energie.
SIEA môže podľa zákona o energetickej efektívnosti vyzvať vlastníkov a správcov nevýrobných budov s úžitkovou plochou nad 1 000 m2, aby poskytli údaje v podrobnejšej štruktúre. Už v priebehu roka 2012 by sa mal detailnejšie zmapovať stav a aktivity štátnej správy vplývajúce na spotrebu energie. Zisťovať sa napríklad bude, či sú veľké budovy zateplené, koľko zateplenie stálo, z akých zdrojov pochádzali použité finančné prostriedky a aké úspory sa vďaka tomu dosiahli. Podobne sa budú sumarizovať úspory dosiahnuté vďaka nákupom nových účinnejších kotlov alebo modernejších dopravných prostriedkov. Dotazníky budú obsahovať napríklad aj otázky, či štátna správa obstarávala energeticky úspornú výpočtovú techniku s označením ENERGY STAR a koľko energie sa vďaka nákupu tejto technológie ušetrilo.
Bez konzultácií to nepôjde
Systematické monitorovanie spotreby energie nie je samozrejmou záležitosťou ani v súkromnom sektore, a tak je jasné, že zhromaždiť údaje v jednotlivých úradoch v požadovanom rozsahu s porovnateľnou výpovednou hodnotou nebude jednoduché. Aj preto budú odborní pracovníci SIEA záujemcom poskytovať telefonické alebo osobné konzultácie pri vypĺňaní dotazníkov. Otázky súvisiace s objektmi sa budú týkať nevýrobných budov s úžitkovou plochou nad 1 000 m2. Zatiaľ len pracovné návrhy zmien v európskej legislatíve naznačujú, že tento limit sa neskôr zníži a údaje bude nevyhnutné monitorovať aj v budovách verejného sektora s úžitkovou plochou nad 250 m2. „Slovenský zákon aktuálne hovorí len o monitorovaní spotreby vo veľkých budovách, ale ak si bude chcieť niekto urobiť aj pasportizáciu menších budov a vyplniť údaje v monitorovacom systéme už v roku 2012 aj za ne, bude to možné,“ uviedol Jaroslav Chocholáček zo SIEA.
Úsporné minimum
Vlastníkom, respektíve správcom veľkých nevýrobných budov, medzi ktoré patria aj budovy ústredných orgánov štátnej správy, zákon o energetickej efektívnosti prikazuje vykonať aj konkrétne úsporné opatrenia. V budovách s centrálnym vykurovaním a centrálnym rozvodom teplej vody sú povinní podľa čl. I §6, 7 najneskôr do konca roku 2013:
- zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovanú vykurovaciu sústavu a rozvody teplej vody,
- vybaviť sústavu tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu v miestnosti s trvalým pobytom osôb,
- vybaviť rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou.
Splnenie uvedených povinností možno odsunúť na neskôr iba vo výnimočnom prípade, a to vtedy, ak vlastník alebo správca verejnej budovy podá pred uplynutím stanoveného termínu na MH SR žiadosť, v ktorej preukáže, že chce v budove vykonať aj iné opatrenia, ktoré prinášajú väčšiu úsporu energie. Ministerstvo bude následne posudzovať, či žiadosti vyhovie. Odloženie povinnosti hydraulicky vyregulovať sústavu by napríklad mohlo prichádzať do úvahy vtedy, ak úrad plánuje vymeniť okná a kúpiť nový účinnejší kotol.
Postupná obnova budov
Povinnosti štátu znižovať svoju energetickú náročnosť sa splnením troch uvedených podmienok neskončia. Pripravované legislatívne zmeny v tejto súvislosti zosumarizovala Alena Ohradzanská, riaditeľka odboru stavebníctva Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ako zdôraznila, v priebehu roka 2012 by mala byť do slovenského právneho systému zapracovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov č. 2010/31/EÚ, podľa ktorej má byť verejný sektor v úsporných opatreniach vzorom. Uvádza sa v nej, že členské štáty by mali každoročne obnoviť 3 percentá zo svojich verejných budov a verejné budovy by mali pravidelne podliehať energetickej certifikácii. Momentálne je nevyhnutné certifikáciu vykonať len pri nových budovách, pri významnej obnove budov, pri ich predaji alebo prenájme.
V roku 2011 bol energetický certifikát vypracovaný pre 10 771 budov. Z toho bolo 304 školských zariadení, 37 nemocníc, 50 budov určených na šport. Vyplýva to z údajov uvedených na stránke www.inforeg.sk, kde sú zhromaždené vydané certifikáty. Zoznam odborne spôsobilých osôb, ktoré môžu certifikáciu vykonávať, je prístupný na stránke www.sksi.sk.
Pravidelná kontrola kotlov
Ďalším zákonom nariadeným spôsobom znižovania energetickej náročnosti je pravidelná kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov. Počas kontroly kotlov overujú oprávnené osoby, či je kvalita spaľovania paliva a jeho premeny na teplo dostatočná. Účinnosť kotlov uvedená na štítku platí pre nové zariadenia. Vekom a opotrebovaním zariadení sa, prirodzene, znižuje. Vďaka kontrole sa môžu vlastníci kotlov dozvedieť, či ich prevádzkujú efektívne. Ak odborník zistí nedostatky, nedostanú pokutu, ale majú k dispozícii informácie, ako môžu prípadné nedostatky odstrániť. Je len na nich, či takéto odporúčania aj skutočne aplikujú.
Pokuty sa udeľujú len za to, ak si kotol nedajú skontrolovať v termínoch, ktoré sa stanovujú v zákone č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov. Termíny pravidelných kontrol sú odstupňované podľa druhu paliva a výkonu kotlov.
Iba jeden úrad
Čím je zariadenie väčšie, tým je interval kontroly kratší. Do konca roku 2010 mali byť skontrolované všetky kotly na tuhé palivo a zemný plyn s menovitým výkonom nad 100 kW staršie ako dva až tri roky. „Napriek tomu, že ústredné orgány štátnej správy a organizácie nimi riadené prevádzkujú vyše 300 budov, spomedzi kontrol kotlov zrealizovaných roku 2010 bola v štátnom úrade vykonaná len jedna,“ uviedol Pavol Kosa zo SIEA.
Koncom roka 2011 uplynul termín kontroly stredne veľkých zariadení s výkonom od 33 do 100 kW na tuhé palivo. Podľa Pavla Kosu sa tak malo vlani skontrolovať podstatne viac zariadení ako rok pred tým. Mnohé z nich môžu byť práve vo vlastníctve štátu. „Väčšinou sú to veľmi staré a nehospodárne inštalácie v budovách patriacich armáde, obciam alebo školám v oblastiach, ktoré nie sú ešte plynofikované,“ uviedol s tým, že teraz ich väčšinou nahrádzajú kotly na biomasu. Do konca roku 2013 by mali byť skontrolované aj kotly na plyn s týmto výkonom.
Kontrolórov je dostatok
Za nevykonanie kontroly kotlov hrozí vlastníkom kotlov pokuta maximálne 1 600 €. Vyberať ju môžu na základe aktuálneho zákona obce, v územnom obvode ktorých sa kotol nachádza. V priebehu roka 2012 by mala byť pripravená novelizácia príslušného zákona, podľa ktorej bude kontrolu splnenia týchto povinností vykonávať Štátna energetická inšpekcia. Jozef Chudej z Ministerstva hospodárstva SR v tejto súvislosti uviedol, že európska smernica, na základe ktorej sa novelizácia zákona pripravuje, zároveň odporúča sprísniť požiadavky na úroveň práce oprávnených osôb. Vyššie nároky by sa mali klásť najmä na mieru užitočnosti informácií, ktoré poskytujú vlastníkom kotlov. „Kontrolór často odhalí závažné nedostatky spôsobujúce zbytočne vysokú spotrebu paliva, ktoré možno odstrániť za málo peňazí,“ podotkol Pavol Kosa. Ceny za výkon kontroly kotlov podobne ako ceny za vykonanie certifikácie budov nie sú regulované, stanovujú sa trhom.
Špecialistov s odbornou spôsobilosťou vykonávať kontrolu kotlov je dostatok. Z 207 vyskúšaných záujemcov získalo doklady o úspešnom absolvovaní skúšky 168 ľudí. Pravidelnú kontrolu kotlov a vykurovacích sústav vykonávajú prostredníctvom oprávnených osôb.
TEXT: Mgr. Sylvia Pálková
FOTO: SIEA
Mgr. Sylvia Pálková je manažérkou komunikácie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.
