V hlavnej úlohe tehla

Pri výstavbe sa použili recyklované tehly. Možno to nebol prvotný zámer, ale použitie tohto recyklovaného stavebného materiálu na tejto budove naznačilo, že tehla je dobrou alternatívou pre klientov, ktorým leží na srdci životné prostredie. Architektúra je univerzálny systém asociácií, v rámci ktorého existujú rozličné dialekty, akcenty a tematické prístupy. Je úžasné, že dom pokrytý jednoduchou tehlou sa môže stať centrom pozornosti a obstojí v debate o tom, ako súčasní architekti používajú a transformujú stavebné materiály. Vzhľadom na rôzne ťažkosti, ktorým maďarskí architekti museli pri návrhu tejto stavby čeliť, bol výber starej dobrej tehly múdrym rozhodnutím.

Projekt sa zrodil pod šťastnou hviezdou. Keďže sú investor a zhotoviteľ jedna a tá istá osoba, kvalita dostala šancu a vyhrala nad rýchlym ziskom. V Maďarsku je to skutočná rarita. Investor neprofitoval tým, že by v mene racionalizácie udusil dušu návrhu, ale tým, že si vo veciach zachoval poriadok, striktne dodržal časový harmonogram a robil prezieravé rozhodnutia. Aj keď to sú v Európe štandardy, v Maďarsku ani na Slovensku to až také bežné nie je.

Nová budova je v harmónii s neďalekou historickou budovou rotundy na ulici Barbakán. Základnou myšlienkou bolo prelínanie formálnej a priestorovej rozmanitosti starých mestských hradieb s novou a usporiadanejšou štruktúrou. Toto prepojenie je skôr nepriame, materiály sa v takejto forme nepoužívali, a predsa je ich splynutie silné a prosté. Ich rôznorodosť sa nevzťahuje len na formálnu hru, vychádza skôr zo živých povrchov a spletitých priestorových vzťahov. A to je koncept, ktorý je dostatočne silný na to, aby vytvoril dobrý dom. Architekti si boli plne vedomí daných podmienok, a preto budovu postavili bez akýchkoľvek výstrelkov. Presadiť túto myšlienku si vyžadovalo značnú dávku disciplíny v plánovacej i stavebnej etape.

Nová budova je v súlade s miestnymi architektonickými tradíciami, nesnaží sa byť manifestom a už vôbec nie prostriedkom sebarealizácie. Hladko zapadá do malomestského prostredia na okraji historického centra, pričom zachováva a podčiarkuje charakter tejto štvrti a jej mestský sloh. Aj keď je budova verná historickým tradíciám okolia, v niečom je predsa len výnimočná, čoho dôkazom je aj fakt, že sa stáva novým miestnym referenčným bodom mesta.

Koncept jasne vyplýva z kľukatého pôdorysu, celkového tvaru komplexu, textúry fasády a použitia materiálov s dôrazom na najmenší detail. Budova a jej fasáda sú v úplnom súlade, hladko splývajú do jedinej jednoliatej štruktúry. Motívy slúžiace ako akcenty nie sú iba dekoratívnymi a nápaditými prvkami, ale formálnymi a intelektuálnymi vyjadreniami štruktúry samotnej – takmer ako akcenty miestneho hovorového jazyka.

 
Riešenie fasády je pri tejto budove viac než len výber materiálu. Kameň a tehla prichádzajú o svoju prirodzenú tektonickú podstatu, pretože ich nosnosť je nižšia než moderné materiály. Súčasné trendy preferujú prefabrikované obklady, ktoré sú síce praktické, no často zabíjajú autentickosť prostredia. Architekti pristupujú k tomuto problému viacerými spôsobmi. Cságoly a Keller uložili obkladový materiál na povrch v tenkej spojitej vrstve, ktorá vyzerá takmer ako pokožka pokrývajúca ľudské telo. Táto metafora len umocňuje dojem, že budova je ako skutočný jednoliaty organizmus, mlčanlivý a neprístupný, no napriek použitiu rôznych materiálov schopný prejavovať emócie. Kombinácia kameňa, tehly a omietky nie je využitá len na povrchovú úpravu, ale je skôr prostriedkom, ktorým možno budove dať charakter a prepojiť ju s jej okolím.

Snaha o jednoduchosť foriem je dlhodobo medzinárodným trendom. Tvorivosť sa v súčasnosti skôr prejavuje v experimentovaní s materiálmi a štruktúrami, v hľadaní hraníc tektoniky a vo vynachádzaní stále dokonalejších konštrukcií. Architekti Cságoly a Keller si veľmi dobre uvedomovali, čo chcú architektúrou dosiahnuť, a preukázali výnimočný zmysel pre kreativitu.