Strecha v rukách zručných remeselníkov
Čitatelia odborných časopisov sú v súčasnosti zahltení článkami, ktoré prinášajú množstvo informácií o strešných materiáloch. Keď je autorom firemný pracovník alebo odborník na reklamu, čitateľ sa zväčša dozvedá o produktoch príslušnej firmy v superlatívoch. Ak na články reaguje nezávislý odborník, často prináša kritiku strešných konštrukcií či materiálov. O konečnom výsledku diela však rozhoduje odbornosť, profesionalita a remeselné umenie celého realizačného tímu. Tým sa dostávame k tomu základnému – remeslu. Práve preto chceme v nasledujúcom článku obrátiť pozornosť na príklady strešných konštrukcií, v ktorých sa odzrkadľuje skutočná zručnosť pokrývačov.
Bridlicová strešná krytina
Prvou ukážkou skutočného pokrývačského remesla môže byť strecha bývalého evanjelického kostola, v ktorom sa v súčasnosti nachádza archív. Strecha potrebovala kompletnú rekonštrukciu krovu a krytiny.
Drevený krov a jeho oprava tradičnými spôsobmi by si zaslúžil dokonca samostatný článok, my sa však zameriame na prácu pokrývačov. Na pôvodnej streche plnila svoju funkciu po desiatky rokov roky bridlica, ktorá sa v minulosti v Sliezsku používala najviac. Pri rekonštrukcii sa použil ten istý materiál. Z celkového pohľadu je zrejmé (obr. 1), že ide o zložitú strešnú konštrukciu. Strešný plášť vo všeobecnosti – krov, debnenie, poistná izolácia a strešná krytina – nepreukazuje žiadne zmeny.
Pritom najčastejším prehreškom pri realizácii opráv historických striech je okrem zmeny strešnej krytiny aj zmena spôsobu krytia či výber tvaru kameňov. V tomto prípade možno badať zmenu v oplechovaní. Obr. 2 zachytáva pôvodnú krytinu, jej tvar a oplechovanie, zatiaľ čo na obr. 3 už vidieť danú časť strechy po výmene krytiny. Strecha sa javí na oboch snímkach takmer identicky, avšak pri pozornom sledovaní možno rozpoznať určité odlišnosti.
Vyskladať úžľabie pomocou strešnej krytiny, v tomto prípade bridlice, nie je jednoduchou záležitosťou. V plnej miere sa tu predpokladá nielen znalosť základného remesla, to znamená opracovanie jednotlivých kameňov, ale rovnako aj určitých zásad a pravidiel vyhotovovania striech. A to najmä v súvislosti s voľbou smeru kladenia krytiny. Keď však kladenie úžľabia vezme do rúk kvalitný pokrývač, odzrkadlí sa to aj na výsledku – hotové úžľabie s presnými linkami a rovnako presnými, akoby jednoliatymi kameňmi (obr. 4 a 6). Profesionálny remeselný prístup sa prejavuje aj na dlhých hranách, kde sa musí sledovať nadväznosť kameňov na rovnú líniu z ľavej, ako aj z pravej strany (obr. 5).
 |
 |
| Obr. 2 |
Obr. 3 |
 |
 |
| Obr. 4 |
Obr. 5 |
Krytina z glazovanej bobrovky
Druhá ukážka skutočne vrcholného remeselného poňatia strešnej krytiny znovu demonštruje uplatnenie tradičnej krytiny, používanej už niekoľko tisícročí. Reč je o pálenej krytine – glazovanej bobrovke. Aj v tomto prípade išlo o opravu strechy bez zmien strešných vrstiev – debnenia, poistnej hydroizolácie, latovania a strešnej krytiny. Pri podobných typoch striech spočíva krása práve v tvarovej zložitosti. Obr. 7 znázorňuje stav strešnej krytiny pred opravou. Pokrýval ju plech. Zložitým pátraním v archívoch a pamätiach sa zistilo, že pôvodnú krytinu predstavovala pálená škridla bobrovka, čo rozhodlo o jej opätovnom použití pri obnove.
Podobne ako v prípade bridlicovej strešnej krytiny aj tu platí, že pokiaľ je to len trochu možné, strecha má mať minimálne množstvo oplechovania. Každá skladaná krytina vytvára ochranu interiéru pred nepriaznivými prírodnými podmienkami, a to jej uložením s určitým presahom, čím sa zabráni prieniku vody do interiéru. Od spôsobu uloženia sa odvíja aj jej názov – skladaná krytina. Je všeobecne známe, že žiadna skladaná krytina nie je odolná proti hydrostatickému tlaku vody, preto treba ctiť všetky pravidlá určovania jej sklonu. Obr. 8 znázorňuje ukážkovú montáž škridiel v úžľabí oblého tvaru, kde možno zreteľne vidieť presnosť ich kladenia.
Na streche sa však vyskytujú aj ďalšie prvky, ktoré sa vyskytujú v tom najjednoduchšom riešení – pomocou plechu. Aby sa dosiahol napríklad efekt, ktorý je na obr. 9 – ochranná strieška nad poloblúkovým strešným oknom (tzv. volským okom) – treba strechu a kladenie škridiel nielen presne rozmerať, ale si aj predstaviť a namaľovať daný tvar. Ako prvé sa totiž zhotovuje latovanie, ktoré samo osebe musí byť presné. Podobne bezchybne sa musí postupovať aj pri zhotovení strešnej krytiny v okolí okrúhleho presvetlenia (obr. 10). V tomto prípade sa síce bez plechu nemožno zaobísť, napriek tomu ho treba použiť len v najnutnejšom množstve. Obr. 11 je dôkazom estetického výrazu opravenej strechy pri porovnaní s obr. 7, kde je zachytený pôvodný stav.
 |
 |
| Obr. 8 |
Obr. 9 |
 |
 |
| Obr. 10 |
Obr. 11 |
Použitie drážkovanej pálenej škridly
Ďalšou krytinou je drážkovaná pálená škridla. Aj pri použití tohto materiálu možno znížiť podiel plechu na nevyhnutnú mieru. Nedá sa však zhotoviť tzv. vyskladané úžľabie. Z toho vyplýva, že pri strechách neplatí argumentácia obchodníka, že len s jeho krytinou možno zhotoviť každú strechu. Výber strešnej krytiny treba okrem iných kritérií prispôsobiť aj tvaru strechy. Vyžaduje si to určitú presnosť a predvídavosť remeselníka.
Zhotovenie strešnej krytiny na streche s rozdielnymi sklonmi predpokladá najmä uplatnenie porekadla Dvakrát meraj a raz rež. Z tohto pohľadu treba hodnotiť prácu pokrývača a zároveň (13 a 14), predovšetkým vďaka profesionálnemu riešeniu prechodu manzardovej časti strechy na šikmú. Tento prechod sa prispôsobil príslušnej škridle, ale súčasne pomohol k riadnemu odvetraniu celej strechy. To bolo v tomto prípade veľmi dôležité, pretože predchádzajúca krytina a spôsob vyhotovenia odvetrania strechy to neumožňovali. Na záver teda môžeme skonštatovať, že zhotoviť strechu s dlhou životnosťou a súčasne s vysokou estetickou hodnotou je v podstate jednoduchou záležitosťou, pretože to chce „len“ výber správnej strešnej krytiny, dôkladnú prípravu a na prvom mieste dobrého remeselníka.
 |
 |
| Obr. 13 | Obr. 14 |
Ing. Antonín Parys
Autor pôsobí v expertnej a znaleckej kancelárii pre strechy a strešné materiály.
Recenzoval prof. Ing. Jozef Oláh, PhD., ktorý pôsobí na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
