Sanรกcia steny poลกkodenej trhlinami, vlhkosลฅou a soฤพami
Galรฉria(3)

Sanรกcia steny poลกkodenej trhlinami, vlhkosลฅou a soฤพami

Partneri sekcie:

Je รบplne beลพnรฉ, ลพe opornรฉ steny sa dodatoฤne povrchovo upravujรบ torkrรฉtovanรญm. Pri nesprรกvnej technolรณgii sa vลกak mรดลพu poลกkodiลฅ, ฤo sa prejavuje trhlinami, odpadรกvanรญm povrchovej vrstvy, vรฝkvetmi a pod. Prรกve takรฝ prรญpad je predmetom tohto prรญspevku.


Technickรฝ opis opornej steny s povrchovou รบpravou

Posudzovanรก opornรก stena je sรบฤasลฅou novopostavenรฉho obchodnรฉho domu. Tรกto ลพelezobetรณnovรก stena hrubรก 600 mm z betรณnu B20 je v prieฤnom smere pri oboch jej lรญcach vystuลพenรก betonรกrskou vรฝstuลพou sย ร˜ 14 mm, zaviazanou do obojstranne rozลกรญrenรฝch zรกkladov โ€“ na kaลพdej strane o 400 mm. Pribliลพne v jednej tretine vรฝลกky od pรคty steny k jej voฤพnรฉmu koncu je na rubovej strane (t. j. na strane zeminy) stabilizovanรก konzolou vyloลพenou pribliลพne 1 m alebo 1,6 m so spodnou ochrannou vrstvou z prostรฉho betรณnu hrubou pribliลพne 100 mm. Nosnรก prieฤna vรฝstuลพ je pretiahnutรก do rozลกรญrenรฉho zรกkladu. Po dokonฤenรญ opornej steny sa povrch torkrรฉtoval, potom nasledovali omietkarskรฉ prรกce s povrchovรฝm nรกterom.

Pri realizรกcii povrchovej vrstvy sa zmes dopravovala do debnenia ฤerpadlom a potom sa zhutลˆovala ponornรฝm vibrรกtorom. Keฤลพe vonkajลกia lรญcovรก strana opornej steny nevyhovovala ani z hฤพadiska rovinnosti, ani z hฤพadiska vzhฤพadu, povrch sa upravil striekanรฝm betรณnom v dvoch vrstvรกch s meniacou sa hrรบbkou pribliลพne od 20 do 120 mm. Pรดvodnรก opornรก stena sa vybetรณnovala v predpรญsanej kvalite, ฤoho dรดkazom sรบ predloลพenรฉ atesty z odobratรฝch vzoriek, ktorรฉ potvrdili, ลพe do debnenia sa ukladal strojovo mieลกanรฝ betรณn. Medzi dokonฤenรญm opornej steny a zaฤiatkom torkrรฉtovania bola prestรกvka minimรกlne dva a pol mesiaca.

Torkrรฉtovanie prebiehalo takto:

  • Jadrovรฝ cementovรฝ postrek sa dvakrรกt kontinuรกlne strojovo striekal v celkovej hrรบbke pribliลพne do 20 mm na podklad s pripevnenou dvojitou vrstvou siete kari v obdobรญ september aลพ oktรณber. Sieลฅ kari s okami 150 ร— 150, sย ร˜ 2,5 aลพ 3 mm sa klรกdla priamo na hladkรฝ povrch vonkajลกieho lรญca opornej steny jednak bez toho, aby sa odstrรกnil separaฤnรฝ nรกter po debnenรญ z laminรกtovรฝch dielcov, jednak bez abrazรญvneho ฤistenia existujรบceho povrchu, ale aj bez diลกtanฤnej krycej vrstvy. Navyลกe okรก vรฝstuลพnรฝch sietรญ sa nevystriedali (vรฝstuลพnรฉ prรบty oboch sietรญ sa navzรกjom kryli), takลพe betรณn sa nanรกลกal bez akรฉhokoฤพvek vystuลพenia na vzdialenosลฅ pribliลพne 150 mm.
  • Po nastriekanรญ vrstvy postreku sa po technologickej prestรกvke maximรกlne tri dni aplikovala druhรก vrstva hrubรก pribliลพne od 20 do 80 mm (niekde aj viac), ktorรก mala vzhฤพadom na nadmernรบ hrรบbku sklon skฤบzavaลฅ z povrchu, ฤo sprevรกdzalo vytvรกranie trhlรญn. Po zaschnutรญ sa poลกkodenรฉ miesta zrezali do roviny a vzniknutรฉ dutiny siahajรบce aลพ k podkladovej vrstve sa opakovane ruฤne zaฤistili.
  • Na rozdiel od pรดvodnej zmesi, strojovo spracovanej a dovรกลพanej na stavenisko, sa na zaฤistenie povrchu pouลพila zmes vyrobenรก na mieste zo sklรกrskeho piesku z okolia, ktorรก sa od pรดvodnej zmesi lรญลกila nielen zloลพenรญm, ale aj objemovรฝmi zmenami. V rozdielnom okolitom stvrdnutom prostredรญ sa potom vzhฤพadom na svoje vlastnosti sprรกvala ako plomba. Keฤลพe sa navyลกe striekanรฝ betรณn realizoval bez dilataฤnรฝch ลกkรกr, je logickรฉ, ลพe sa na povrchu opรคลฅ objavili trhliny.

Tento technologickรฝ postup spรดsobil, ลพe viac ako 50 percent celkovej plochy naruลกili trhliny alebo dokonca odpadlo, takลพe nasledujรบca stavebnรก firma mala tรบto situรกciu zachrรกniลฅ ฤalลกou opravou vyrovnรกvacou vรกpennocementovou hrubou omietkou. Vzhฤพadom na kvalitu podkladu a premenlivรบ hrรบbku sa tรกto zรกkladnรก vyrovnรกvacia omietka opravovala cementovou maltou asi z 30 percent celkovej plochy.

Medzi koneฤnรฝm zaฤistenรญm striekanรฉho betรณnu a vyrovnรกvacou omietkou bola prestรกvka minimรกlne jeden tรฝลพdeลˆ (asi desaลฅ dnรญ). To znamenรก, ลพe krycia omietka sa tak mohla nanรกลกaลฅ v druhej polovici oktรณbra aลพ zaฤiatkom novembra. Pouลพitรฝ povrchovรฝ nรกter je paropriepustnรฝ, odolnรฝ proti poveternostnรฝm vplyvom a plesniam a mรก dobrรบ adhรฉziu.

Zistenรฉ nedostatky

Opornรก stena mรก tieto nedostatky:

  • na vonkajลกom lรญci presvitรก sieลฅ puklรญn pod krycรญm nรกterom, a to na vnรบtornej ploche aj na okrajoch, napr. pod hornรฝm krycรญm plechom. Na niektorรฝch miestach je povrch bez krycieho nรกteru, nad spevnenou plochou terรฉnu opadรกva aj omietka;
  • najhorลกie to vyzerรก na styku s prรญstupovou komunikรกciou, ktorรก je bez lemujรบceho soklรญka. Tu sรบ zrejmรฉ nielen svetlรฉ mapy od vykryลกtalizovanรฝch solรญ, ale nรกter aj s podkladovou omietkou je veฤพmi vydutรฝ a miestami odpadnutรก ฤasลฅ zachรกdza aลพ do hฤบbky 40 mm;
  • pri poklepanรญ na lรญcovรบ vrstvu na niekoฤพkรฝch miestach moลพno poฤuลฅ dunivรฝ zvuk, ktorรฝ je dรดkazom toho, ลพe pod povrchom sa nachรกdzajรบ dutiny.

Zakonฤenie vonkajลกieho povrchu nad terรฉnom s degradรกciou povrchovej ฤasti Deลกtrukcia povrchu zasahujรบca aลพ do hฤบbky 40 mm
Zakonฤenie vonkajลกieho povrchu nad terรฉnom s degradรกciou povrchovej ฤasti ย Deลกtrukcia povrchu zasahujรบca aลพ do hฤบbky 40 mm

ย 

Prรญฤina a charakter porรบch

Prรญฤinou poลกkodenia omietky sรบ okrem chemickรฝch procesov, smerujรบcich najmรค k zvyลกovaniu rozpustnosti spojiva omietky (pรดsobenie kyslรฝch plynov vo vzduchu), predovลกetkรฝm cyklickรฉ objemovรฉ zmeny v pรณrovitej ลกtruktรบre omietky alebo jej podkladu. Takmer vลกetky korรณzne procesy sรบ spojenรฉ s prรญtomnosลฅou vody v pรณroch.

Ako sme uลพ uviedli na zaฤiatku, realizaฤnรก firma spรดsobila vรฝraznรฉ technologickรฉ chyby tรฝm, ลพe striekanรฝ betรณn nanรกลกala nielen bez toho, aby z povrchu opornej steny odstrรกnila separaฤnรฝ nรกter, ale aj bez abrazรญvneho ฤistenia alebo ฤistenia tlakovou vodou, ฤรญm sa vรกลพne naruลกila adhรฉzia prรญdavnej betรณnovej vrstvy.

ฤŽalลกรญm nedostatkom je pripevnenie dvojitej vrstvy siete kari bez vystriedania รดk a navyลกe bez kontaktnej a ochrannej diลกtanฤnej vrstvy. Pri nanรกลกanรญ novej vrstvy na starรฝ betรณn vznikรก totiลพ realkalizรกcia najvrchnejลกej vrstvy betรณnu, pretoลพe pรดvodnรฝ vyschnutรฝ betรณn dlhลกรญ ฤas odoberรก novej vrstve striekanรฉho betรณnu ฤasลฅ zmesovej vody, ktorรก je veฤพmi alkalickรก a vnikรก do naruลกenej vrstvy. Pri tom vลกak vznikajรบ neลพiaduce rozdielne objemovรฉ zmeny medzi starรฝm a novรฝm betรณnom, ฤo treba reลกpektovaลฅ. Trhliny tak vplyvom zmraลกลฅovania vznikajรบ vtedy, keฤ

  • je vzdialenosลฅ medzi vรฝstuลพnรฝmi prรบtmi siete kari prรญliลก veฤพkรก,
  • sa striekanรฝ betรณn nanรกลกa v hrubej vrstve,
  • nie sรบ vรคฤลกie torkrรฉtovanรฉ plochy dilatovanรฉ.

V naลกom prรญpade sa pri torkrรฉtovanรญ prejavili vลกetky negatรญvne vplyvy. Zmena v zloลพenรญ nanรกลกanej zmesi, ฤi uลพ v rozdielnej ลกtruktรบre plniva a jeho granulometrii, alebo v spรดsobe mieลกania a nanรกลกania, je v rozpore s technologickรฝmi zรกsadami prรญpravy betรณnu. Nemoลพno sa ฤudovaลฅ, ลพe povrch striekanรฉho betรณnu pod dodatoฤnou vyrovnรกvacou omietkou mal aลพ toฤพko trhlรญn, ลพe sa vrchnรก cementovรก omietka striekanรฉho betรณnu musela odstrรกniลฅ aลพ po podklad. Takรฝ podklad potom nemรดลพe zaruฤiลฅ ani celistvosลฅ koneฤnej zatretej vรกpennocementovej omietky najmรค preto, ลพe nemoลพno eliminovaลฅ nadmernรบ vlhkosลฅ podkladu pred jej nanรกลกanรญm.

Ak moลพno pri opornej stene predpokladaลฅ pomerne suchรฝ podklad v dรดsledku dlhลกieho ฤasovรฉho odstupu v priaznivom roฤnom obdobรญ (v letnรฝch mesiacoch, nanajvรฝลก na zaฤiatku jesene), tรกto รบvaha uลพ nemusรญ platiลฅ pre ฤasovรฝ รบsek realizรกcie vyrovnรกvacej omietky, pretoลพe koncom oktรณbra a zaฤiatkom novembra sa zvyฤajne vyskytujรบ hmly alebo je poฤasie skรดr daลพdivรฉ a podklad horลกie vysychรก. Prรญtomnosลฅ vlhkosti ovplyvลˆuje priฤพnavosลฅ aj objemovรฉ zmeny koneฤnej omietky. Okrem vlhkรฉho podkladu striekanรฉho betรณnu sa mรดลพe vlhkosลฅ do spodnej ฤasti omietky dostaลฅ:

  • kapilรกrnou vzlรญnavosลฅou cez kontaktnรฝ spoj torkrรฉtovej vrstvy a omietky s terรฉnom,
  • netesnosลฅou kontaktnej zรณny medzi zรกkladom a opornou stenou,
  • vo forme odstrekujรบcej vody z tvrdรฉho povrchu komunikaฤnรฝch plรดch.

Prรกve v oblasti nad prรญstupovou komunikรกciou je deลกtrukcia omietky najhorลกia a sprevรกdza ju kryลกtalizรกcia solรญ, ktorรฉ pรดsobia vo forme vรฝkvetov alebo mรดลพu byลฅ sรบฤasลฅou kapilรกrnej, prรญpadne povrchovej vody, ak je napr. v zimnom obdobรญ prรญstupovรก komunikรกcia solenรก.

Objekt sa vraj nachรกdza na spodnom okraji bรฝvalรฝch polรญ, kde vลกetka voda kontaminovanรก hnojivami prenikรก do jeho podzรกkladia. Hnojivรก obsahujรบ soli dusiฤnanov, ktorรฉ v rozpustnom stave kryลกtalizujรบ v povrchovej stene po odparenรญ vody. Kryลกtalizaฤnรฝ tlak mรดลพe byลฅ takรฝ veฤพkรฝ, ลพe materiรกl mu nie je schopnรฝ odolรกvaลฅ. Je pravda, ลพe kryลกtalizaฤnรฝ tlak solรญ mรดลพe spรดsobiลฅ deลกtrukciu materiรกlu, ale jeho prรญtomnosลฅ v podzรกkladรญ moลพno spochybniลฅ. Vzhฤพadom na:

  • ฤasovรฝ odstup, keฤ sa pรดvodne sรบkromnรฝ pozemok vyuลพรญval na poฤพnohospodรกrske รบฤely, a obdobie, keฤ sa stavba stavala (minimรกlne 14 mesiacov),
  • zรกkladovรบ pรดdu s koeficientom filtrรกcie okolo 10-2 aลพ 10-3, svedฤiacim o jej priepustnosti,
  • zanedbateฤพnรบ kapilรกrnu vzlรญnavosลฅ veฤพmi dobre zhutnenej (doloลพenรฉ kontrolnรฝmi atestmi) kontaktnej zรณny minimรกlne z betรณnu triedy B20 medzi zรกkladom a opornou stenou, moลพno tento predpoklad vyvrรกtiลฅ. Navyลกe by sa to istรฉ prejavilo pri prieskume hydrogeologickรฝch podmienok, ktorรฝ sa zaiste pri takej veฤพkej stavbe, ako je obchodnรฝ dom, realizoval.

Prรญฤinou preukรกzateฤพnรฝch neesteticky pรดsobiacich bielych mรกp sรบ vรฝkvety, vznikajรบce vylรบhovanรญm solรญ z podkladu, ale pri รบฤinku vlhkosti. Pri betรณne je chemickรก podstata tvorby vรฝkvetov takรก, ลพe pri chemickej reakcii cementu vznikรก voฤพnรฝ hydroxid vรกpenatรฝ, ktorรฝ je, hoci v malej miere, rozpustnรฝ vo vode. Preto sa mรดลพe dostรกvaลฅ na povrch betรณnu uลพ so zmesovou vodou, pri stvrdnutom betรณne รบฤinkom vody. Na povrchu betรณnu reaguje hydroxid vรกpenatรฝ s oxidom uhliฤitรฝm obsiahnutรฝm vo vzduchu za vzniku uhliฤitanu vรกpenatรฉho, nerozpustnรฉho vo vode. Hydroxid vรกpenatรฝ nevynรกลกa na povrch betรณnu voda obsiahnutรก v ลˆom, ale vzlรญna kapilรกrami naplnenรฝmi vodou. Kyslรฉ plyny zo zneฤistenรฉho atmosfรฉrickรฉho prostredia mรดลพu takisto prispieลฅ k degradรกcii omietky v dรดsledku zvรฝลกenia rozpustnosti jej spojiva najmรค vtedy, ak je prรญtomnรก vlhkosลฅ v jej pรณroch.

Dรดvody vรฝmeny poลกkodenej vyrovnรกvacej krycej vrstvy za sanaฤnรบ omietku

Z analรฝzy porรบch spomรญnanรฝch v predchรกdzajรบcej ฤasti vyplรฝva, ลพe ลพivotnosลฅ omietok sa predฤบลพi, ak sa odstrรกnia prรญฤiny ich poลกkodzovania (zniลพovanie mnoลพstva exhalรกtov v ovzduลกรญ nemoลพno vรดbec ovplyvniลฅ, prenikaniu vlhkosti moลพno zabrรกniลฅ ฤiastoฤne) alebo sa na omietky aplikujรบ materiรกly s takรฝmi vlastnosลฅami, ktorรฉ im zabezpeฤia lepลกiu odolnosลฅ proti tรฝmto vplyvom. Prรกve pomocou sanaฤnรฝch omietok moลพno rieลกiลฅ obnovu omietok na vlhkom, resp. zasolenom podklade. Sanaฤnรก omietka sa od beลพnej lรญลกi najmรค veฤพkou pรณrovitosลฅou a tรฝm aj menลกou objemovou hmotnosลฅou, ale aj niลพลกรญm koeficientom tepelnej vodivosti. Jej pรณry sรบ v porovnanรญ s beลพnรฝmi omietkami podstatne vรคฤลกie (s polomerom nad 100 ยตm) a steny pรณrov sรบ navyลกe hydrofobizovanรฉ. Tรฝm sa obmedzรญ neลพiaduci kapilรกrny pohyb vlhkosti a rozpustenรฉ soli sa mรดลพu v takรฝch veฤพkรฝch pรณroch usadzovaลฅ bez toho, aby hrozilo bezprostrednรฉ nebezpeฤenstvo rozruลกenia omietky (kryลกtalizaฤnรก zรณna sa posรบva do jej vnรบtra). Na takto vzniknutรบ suchรบ povrchovรบ vrstvu bez vรฝkvetov solรญ moลพno aplikovaลฅ vhodnรฝ nรกterovรฝ systรฉm s nรญzkym difรบznym odporom pre vodnรบ paru.

Ak sa na povrchu striekanรฉho betรณnu objavia po jeho stvrdnutรญ trhliny, nestaฤรญ len nahradiลฅ vyrovnรกvaciu omietku sanaฤnou, ale na povrch striekanรฉho betรณnu treba pred nanesenรญm novej sanaฤnej omietky daลฅ jemnรฉ vรฝstuลพnรฉ pletivo, aby sa trhliny z podkladu neprenรกลกali do novej omietky.

Vzhฤพadom na odstrekujรบcu vodu a vlhkosลฅ obsiahnutรบ v podkladovom betรณne moลพno na styku s terรฉnom pouลพiลฅ difรบznu liลกtu, ktorรบ moลพno umiestniลฅ namiesto sokla alebo nad nรญm. Dvojdielna difรบzna liลกta โ€“ exteriรฉrovรก s oznaฤenรญm DLD-e 70/14, vyrobenรก zo ลกpeciรกlneho PVC, dovoฤพuje vlhkosti difundovaลฅ do okolitรฉho voฤพnรฉho priestoru na zรกklade vzduchovรฝch kanรกlikov. Tรกto difรบzna liลกta mรก nad otvormi priebeลพnรฉ strieลกky, ktorรฉ dodatoฤne chrรกnia otvory v liลกte proti zatekaniu vody stekajรบcej po fasรกde aj proti zrรกลพkovej vode pod uhlom aลพ do 45o. Rozmery liลกty sรบ 70 ร— 14 ร— 2 500 mm, veฤพkosลฅ otvorov je 4 ร— 50 mm.

Nรกvrh sanรกcie

Nรกvrh sanรกcie zahล•ลˆa tieto procesy:

  • strhnutie krycej vyrovnรกvacej omietky aลพ na torkrรฉtovรฝ podklad,
  • mechanickรฉ odstrรกnenie nielen zvyลกnรฝch ฤastรญc po omietke, ale aj hladkรฉho separaฤnรฉho nรกteru na podklade,
  • napustenie odkrytรฉho a zdrsnenรฉho podkladu hydrofobizรฉrom (tekutinou s hydrofobizaฤnรฝmi vlastnosลฅami spevลˆujรบcou podklad),
  • niektorรฝ zo sanaฤnรฝch systรฉmov s vรฝstuลพnou sieลฅou,
  • realizรกcia sokla z keramickรฝch, resp. kamennรฝch pรกsikov,
  • silikรกtovรฝ alebo disperznรฝ nรกter s ekvivalentnou difรบznou hrรบbkou Dย โ‰ˆ 0,1, ktorรฝ je veฤพmi priepustnรฝ.

Zรกver

Zo spomรญnanรฝch skutoฤnostรญ je zrejmรฉ, ลพe prรญฤinami poลกkodenรฉho povrchu opornej steny je vlhkosลฅ a objemovรฉ zmeny podkladovรฝch vrstiev nรกteru spรดsobenรฉ nesprรกvnym technologickรฝm postupom. Hoci presnรบ identifikรกciu vzniknutรฝch chรฝb nemoลพno ลกpecifikovaลฅ pre nedostatok dรดkazov, z analรฝzy vyplรฝva, ลพe najvรคฤลกรญ podiel viny mala firma vykonรกvajรบca striekanรฝ betรณn. Chybou firmy realizujรบcej kryciu vyrovnรกvaciu omietku je zanedbanie kontroly stavu vlhkosti v torkrรฉtovom podklade. Vzhฤพadom na to, ลพe kapilรกrna vzlรญnavosลฅ nepรณrovitรฝm betรณnom je zanedbateฤพnรก, mohla sa miera deลกtrukcie povrchovej omietky ฤiastoฤne znรญลพiลฅ aj realizรกciou keramickรฉho soklรญka nad prรญstupovou komunikรกciou.

doc. Ing. Vรกclav Kupilรญk, CSc.,
Stavebnรก fakulta ฤŒVUT Praha

Doc. Ing. Vรกclav Kupilรญk, CSc.
(1946), po ukonฤenรญ ลกtรบdia na Stavebnej fakulte ฤŒVUT v Prahe v roku 1969 obhรกjil v roku 1992 habilitaฤnรบ prรกcu pre odbor pozemnรฉ stavby. Je sรบdnym znalcom pre stavby obytnรฉ a rรดzne โ€“ ลกpecializรกcia poruchy a rekonลกtrukcie. Pedagogickej ฤinnosti sa venuje viac neลพ 35 rokov.

Literatรบra
[1] Kupilรญk, V.: Znaleckรฝ posudok ฤ. 13/03.