Snahu znížiť na Slovensku emisie CO2 a zlepšiť ochranu nášho životného prostredia podporujú konkrétnymi krokmi aj slovenskí výrobcovia cementu. V priebehu posledných desiatich rokov uskutočnili rozsiahle investície do modernizácie technológií, ktoré viedli k viac ako 17% zníženiu emisií CO2. Tým pádom slovenskí cementári splnili záväzky Kyótskeho protokolu v predstihu. Zároveň sú však presvedčení, že Slovensko by mohlo mať osoh zo zvyšovania podielu alternatívnych palív pri výrobe cementu.
Riešenie fasády Axton Residence na Bajkalskej ulici v Bratislave charakterizuje kreatívne spojenie tvaru, materiálu a farby. Farebná povrchová úprava opláštenia vertikálnych jadier tohto polyfunkčného objektu bola na Slovensku použitá po prvýkrát. V spolupráci s architektom a investorom projektu sa podarilo zvoliť nenásilný farebný odtieň, ktorý vďaka svojej jedinečnosti prepožičiava fasáde originálny výraz.
Na riešenie akustiky priestoru sa dnes často zabúda. Dochádza k tomu už pri projekte a často posledné náznaky o riešenie akustiky končia pri realizácii, prípadne pri hľadaní kde a ako ušetriť. Navyše zle riešená akustika sa nemusí prejaviť vždy okamžite, ale až s určitým časovým odstupom. Pre správnu funkciu akustickej úpravy musíme vždy vziať do úvahy, na aký účel bude priestor využívaný. Preto se nedá hovoriť ani tak o zlej alebo dobrej akustike, ako skôr o vhodne či nevhodne korešpondujúcej akustike s priestorom, respektíve s aktivitami v ňom.
V 70. rokoch 20. storočia pri masívnej výstavbe panelových domov vzniklo veľké množstvo plochých vetraných dvojplášťových striech rôznych typov. Tento typ striech sa presadil v takom veľkom množstve preto, lebo bol s ohľadom na vtedajšiu kvalitu stavebných materiálov (predovšetkým tepelných izolácií) v porovnaní s jednoplášťovými strechami menej rizikový. Vzhľadom na vysoký vek hydroizolačných vrstiev sa tieto strechy v súčasnej dobe musia vo veľkom rekonštruovať, a to nielen z hľadiska obnovy ich hydroizolačnej funkcie, ale aj ich dodatočného zateplenia.
Umením nie je navrhnúť iba peknú fasádu, ale aj funkčnú a najmä odolnú voči vplyvom životného prostredia. V súčasnosti sa pristupuje k úprave povrchov stavieb aj k výberu materiálov na ich zhotovenie vo všeobecnosti zodpovednejšie. Nezabudli sme sa však opýtať ani na trendy v povrchovej úprave fasád či interiérových stien.
„Administratívny a bytový komplex v Pécsi je ukážkou jednoduchého využitia tehly. Tehlová fasáda komplexu nie je len výkladnou skriňou slúžiacou na využitie trhového potenciálu. Je znázornením toho, ako blízko majú architekti k tomuto veľmi osobitému materiálu. Použité staré tehly umožňujú budove splynúť s okolím.“ Tak možno opísať víťazný projekt medzinárodnej súťaže Brick Award 2006, ktorý presvedčil o svojich kvalitách odbornú porotu zloženú z osobností architektúry zvučných mien. Tradičné murovacie materiály sa evidentne stále tešia obľube verejnosti aj architektov a to, že sa z nich dá postaviť progresívna architektúra, potvrdzujú mnohé z projektov, ktoré sa na súťaži zúčastnili.
Problematika murovacích prvkov a materiálov nás zaujímala s komplexného hľadiska. Chceli sme zaznamenať, čo sa deje v oblasti ich vývoja a výroby a v neposlednom rade zmapovať aktuálnu úroveň murárskeho remesla na Slovensku.
Energie, energie, energie. Neustále sa o nich píše a diskutuje. Našťastie, už nielen to. Potreba šetriť energiami sa zakotvila v smerniciach Európskej únie vo všetkých oblastiach činnosti v spoločnosti. Reálne ovplyvňujú stavebníctvo, okenné konštrukcie nevynímajúc. Od začiatku roka 2006 platí zákon o energetickej hospodárnosti budov, do praxe by mal reálne vstúpiť od roku 2008. Energetická certifikácia budov a stála snaha o minimalizovanie tepelných strát a znižovanie nákladov na vykurovanie ovplyvňuje oblasť okenných konštrukcií a doplnkov, nové riešenia. Na nasledujúce otázky o tejto tematike nám preto odpovedali zástupcovia okenárskych spoločností.
V kombinovaných oknách na báze dreva hliníka sa navzájom dopĺňajú výhodné vlastnosti drevených a hliníkových okien. Drevo veľmi dobre izoluje teplo, ale okná zhotovené z tohto materiálu si vyžadujú stálu kontrolu a obnovu najmä vonkajšej povrchovej úpravy. Kombinované okná na báze dreva a hliníka majú nosnú vnútornú konštrukciu z dreva, na ktorú sa zvonka nasadí hliníkový profil poskytujúci ochranu proti poveternostným vplyvom, vďaka čomu nie sú problémy s údržbou náteru na drevených oknách.
Urobiť si na svojej terase či streche peknú záhradu nielen s trávnikom, ale i so skalkou, možno aj s kríkmi a so stromami. To je riešenie, ktoré nám ponúkajú vegetačné strechy. Často však odradia pre svoju finančnú náročnosť, ale majú aj určité výhody. Treba si však uvedomiť, že práve zeleň spôsobuje premenu oxidu uhličitého na kyslík, ďalej sa znižuje prašnosť, zlepšuje zvuková izolácia a zvyšuje tepelná izolácia, s čím súvisí znižovanie nákladov na teplo.
V súčasnosti ešte neexistuje žiadny exaktný spôsob, ako zistiť presné miesto poškodenia hydroizolačného povlaku. Ide najmä o systémy, ktoré sú obložené podkladovými a ochrannými textíliami, ktoré fungujú ako drenáž. Tu prakticky nie je možné zistiť, kde došlo k poškodeniu, a treba postupovať na základe znalostí a skúseností. V nasledujúcom príspevku vám prinášame niekoľko zaujímavých príkladov porúch vodotesných izolácií spodnej stavby a odporúčania ako im predchádzať.
Košice získali moderný terminál, ktorý zodpovedá všetkým medzinárodným štandardom. Štandardom zasklenia dokonca prevýši mnohé svetové letiská. Odborníci ohodnotili novostavbu letiskového terminálu pre cestujúcich v Košiciach cenou Stavba roka 2005. V hodnotení poroty sa okrem iného uvádzalo, že „je neprehliadnuteľným pokusom priblížiť sa v prostredí vysoko sofistikovaných technológií k súčasným trendom na regionálnej, ale veľmi dynamicky sa rozvíjajúcej úrovni“. A to aj technológií zasklenia. Nové letiská v Istanbule, Bruseli ani najmodernejšie európske letisko Heathrow Airport Terminal 5 v Anglicku nedosahujú v oblasti zasklenia také parametre ako príletová hala nového terminálu Letiska Košice.
Vodotesnosť betónu sa v minulosti požadovala predovšetkým pri vodohospodárskych stavbách, no v posledných rokoch sa rozšírila aj na konštrukcie, ktoré sú vystavené účinkom podzemnej vody. Ide napríklad o podzemné časti pozemných stavieb, podzemné garáže a tunely. Dlhoročné skúsenosti s používaním vodotesného betónu v kombinácii s konštruktívnymi opatreniami viedli ku koncepcii vodotesných stavieb, kde betón okrem nosnej funkcie svojou vodotesnosťou zabezpečuje aj izoláciu proti vode. V minulosti boli tieto konštrukcie chránené povrchovými hydroizoláciami na báze bitúmenov alebo polymérov. Keďže sa v súčasnosti tieto izolácie vynechávajú, nazývajú sa biele vane.
V súčasnej dobe sa kladú stále vyššie nároky na kvalitu vnútorného prostredia. Prirodzené denné svetlo je pravdepodobne jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú prostredie vo vnútri objektov. Osvetlenie vnútorných pracovných priestorov musí zabezpečovať zrakovú pohodu a zrakový výkon. Pri dosiahnutí správnych parametrov osvetlenia dokážu pracovníci podávať optimálny výkon, čo priamo súvisí s vysokou produktivitou práce, a tým aj s návratnosťou vložených investícií do presvetlenia strešných plášťov objektov.
Slovensko je krajina s pomerne členitým reliéfom a výraznými klimatickými vplyvmi, ktoré preveria mnohé strechy už krátko po realizácii. Aby sa predišlo možným poruchám zapríčineným pôsobením vetra a extrémneho snehového zaťaženia, je dôležité dodržiavať zásady správneho návrhu a realizácie striech.
