Vlhnutie alebo zatekanie do spodnej stavby sa prejavuje tak v starých stavbách, ako aj v novostavbách. Kým v starých stavbách sú príčiny tohto javu skôr očakávané a odôvodniteľné, v novostavbe sú nežiaduce. Vzhľadom na úroveň súčasného poznania problematiky hydroizolačnej techniky a pri jestvujúcej materiálovej základni hydroizolačných výrobkov možno tento jav správne diagnostikovať a na základe toho aj navrhnúť a stanoviť správnu metodiku.
Výsledkom skúseností pri rozsiahlych konzerváciách zrúcanín v minulosti je v súčasnosti preferovaná rezignácia na výlučné používanie cementov (aj keď nie ich úplné vylúčenie). Pri príprave maltových zmesí sa preto čoraz viac presadzujú dnes už pomerne známe pravidlá RTAS, ICOMOS, ICCROM a APT [1], podľa ktorých by nová malta mala svojou farbou, štruktúrou, konštrukčným detailom a spôsobom nanesenia ladiť s pôvodnou maltou.
Hydroizolácia spodnej stavby je azda najcitlivejšou technológiou v zostave stavebného diela. Po ukončení stavebných prác zostáva prevažná časť hydroizolačných aplikácií trvale zakrytá pod úrovňou terénu. Akékoľvek pochybenie voda okamžite odhalí presakovaním a následné sanácie a opravy sú podstatne drahšie, ako ostatné poruchy nadzemných častí stavieb.
Celoplošnú izoláciu z tvrdenej polyuretánovej peny, ktorá sa pokladá na krokvy, môžeme použiť, ak chceme zachovať viditeľnú trámovú konštrukciu stropu. Môžeme ju použiť aj pri špeciálnych tvaroch striech, ako je valená klenba, alebo pri rekonštrukciách ňou môžeme vhodne doplniť pôvodnú medzikrokvovú izoláciu.
Dodatočné vystužovanie stavebných konštrukcií pomocou externe lepenej syntetickej výstuže (Fibre Reinforced Polymers – FRP) je neoddeliteľnou súčasťou moderného staviteľstva a využíva sa predovšetkým pri rekonštrukciách a zvyšovaní nosnosti (zaťažiteľnosti) prvkov stavebných konštrukcií. Všeobecne sa na tento účel využívajú tri typy syntetických vlákien – sklené, aramidové a uhlíkové, z ktorých sa procesom lepenia a lisovania za tepla vyrába finálny produkt. Vstupný materiál je určujúci pre charakteristické vlastnosti finálneho produktu, predovšetkým modulu pružnosti a pevnosti v ťahu.
Nevyhnutným prvkom každej stavby sú základy. Ich vhodným položením a účinnou ochranou pred nepriaznivými účinkami, ako sú poveternostné podmienky, voda či radón, bude stavba spoľahlivo znášať zaťaženie a bude odolná počas dlhých rokov. Stavebníci by preto nemali zabúdať na ochranu stavby pred týmito degradačnými účinkami a zvoliť vhodný a kvalitný typ hydroizolácie. Hydroizolácia sa totiž významným spôsobom podieľa na kvalite, využiteľnosti a životnosti celého stavebného diela.
Požiarna odolnosť zvislých konštrukcií budov je významným parametrom z hľadiska celkovej protipožiarnej ochrany budovy. Zabezpečiť stabilitu objektu a zároveň zabrániť šíreniu požiaru rozdelením priestorov možno vhodnou voľbou stavebného materiálu. Sériou skúšok sa potvrdila vhodnosť bieleho pórobetónu na navrhovanie subtílnych požiarnych deliacich priečok.
Dominantný stavebný materiál pre individuálnu výstavbu predstavujú jednovrstvové konštrukcie. Podľa niektorých výrobcov sú z hľadiska ďalšieho znižovania prestupu tepla takmer na hranici svojich možností a ďalšie zvyšovanie hrúbky stien na úkor obytnej plochy nie je ekonomické. Moderným variantom sú obvodové viacvrstvové konštrukcie s voliteľnou vrstvou tepelnej izolácie, ktorých základom sú moderné stavebné materiály ako vápennopieskové tehly a výsledkom energeticky úsporný, nízkoenergetický, alebo dokonca pasívny dom.
Okno je najčastejšie používaným transparentným systémom obalových konštrukcií budov. Svojimi funkciami sa výraznou mierou podieľa na tvorbe optimálneho vnútorného prostredia a rozhodujúcou mierou na energetických stratách objektov. Okenné konštrukcie sú nielen významné konštrukčné prvky, ale aj výrazové prostriedky v architektúre. Patria medzi najdôležitejšie členiace elementy fasády, pričom určujú formát, estetický dojem a hodnotu fasády. Správne fungujúce okno musí spĺňať viac funkcií. Primárnymi funkciami okna sú prirodzené denné osvetlenie a insolácia interiérov, prirodzené vetranie interiérov, únikovosť pred požiarom alebo pred iným nebezpečenstvom. Okrem týchto primárnych funkcií má okno aj ďalšie funkcie vyplývajúce z fyzikálnych požiadaviek a mechanickej celistvosti obvodovej steny.
Stavebné konštrukcie dnes musia spĺňať veľké množstvo požiadaviek súčasne (tepelno-technických, akustických, statických atď.), ktoré sú často protichodné. Súčasným trendom je odľahčovanie stavebných konštrukcií využívaním murovacích prvkov s nižšou objemovou hmotnosťou a zavádzanie suchých technologických postupov. Táto skutočnosť, vyplývajúca napríklad z tepelno-technických a statických nárokov, nepriaznivo ovplyvňuje akustické parametre konštrukcie závislé od jej plošnej hmotnosti.
Čitatelia odborných časopisov sú v súčasnosti zahltení článkami, ktoré prinášajú množstvo informácií o strešných materiáloch. Keď je autorom firemný pracovník alebo odborník na reklamu, čitateľ sa zväčša dozvedá o produktoch príslušnej firmy v superlatívoch. Ak na články reaguje nezávislý odborník, často prináša kritiku strešných konštrukcií či materiálov. O konečnom výsledku diela však rozhoduje odbornosť, profesionalita a remeselné umenie celého realizačného tímu. Tým sa dostávame k tomu základnému – remeslu. Práve preto chceme v nasledujúcom článku obrátiť pozornosť na príklady strešných konštrukcií, v ktorých sa odzrkadľuje skutočná zručnosť pokrývačov.
V histórii stavebníctva pri vývoji nových stavebných hmôt a pri nových požiadavkách na konštrukčné riešenia nevyhnutne prichádzalo k obmene stavieb. Zomknutosť ľudských sídiel vyžadovala priestor pre novú výstavbu, čo viedlo k odstraňovaniu stavieb prekážajúcich novej výstavbe.
Neúnosné teplo či podchladené izby sú extrémy, ktoré sú neprípustné pre komfortné bývanie. Domov bude miestom na regeneráciu duševných a fyzických síl, iba ak v ňom bude prúdiť kvalitný vzduch. Pri výbere stavebného materiálu je preto dôležité zohľadniť nielen energetické úspory, ale aj mikroklimatické parametre.
Obytné podkrovie možno zaradiť medzi nadčasové prvky architektúry. Dizajn interiéru síce podlieha módnym trendom, ale konštrukcia a materiály strechy musia spĺňať presné pravidlá. Preto sme sa opýtali odborníkov na základné rozdiely medzi vlastnosťami šikmých striech určených pre obytné a neobytné podkrovia. Zaujímal nás aj názor na technické zabezpečenie striech v súvislosti so stále viac aktuálnymi výčinmi počasia na Slovensku.
Šikmá strecha ako zavŕšenie budovy by mala byť zárukou ochrany jej obyvateľov. Správna skladba strešného plášťa, zvolená s ohľadom na funkčné požiadavky a dispozíciu budovy, by však nikdy nebola úplne dostatočná bez dôslednej realizácie a spracovania detailov.
