ASB Stavebníctvo Stránka 324

Stavebníctvo

Partneri sekcie:

Mesto Bánovce nad Bebravou začiatkom minulého roka úspešne ukončilo 1. etapu komplexnej rekonštrukcie verejného osvetlenia. Tá sa svojím rozsahom zaradila medzi najväčšie projekty svojho druhu na Slovensku a v rámci využitia dostupných dotácií predstavovala vskutku jedinečný projekt. To sa nakoniec odrazilo aj v zisku ocenenia Smart LED mesto roka 2016.

Výrazne lepšie parametre hydrofóbnosti a paropriepustnosti nájdete u novej generácie silikónových omietok Ceresit CT 74 a CT 75. Veľmi nízku nasiakavosť a vysokú priepustnosť vodnej pary dávajú novým omietkam Ceresit inovované receptúry s unikátnou technológiou Double Dry. V ponuke sú aj nové silikátovo-silikónové omietky (CT 174 a 175), ktoré boli tiež vylepšené novými receptúrami.

Súčasný stav bytofondu na Slovensku si už vyžaduje rozsiahlejšiu údržbu či obnovu. Ide o nemalé investície, základom akéhokoľvek projektu revitalizácie bytového domu je preto financovanie.

Zvýšená vlhkosť v interiéri je problémom mnohých domov aj bytov. Zhoršuje klímu a predstavuje riziko vzniku plesní. Najväčšou záťažou trpí kúpeľňa. Tu nestačí iba nárazové vetranie, ale ventiláciu je nutné riešiť priebežne. 

Súčasná výstavba vyžaduje najvyššie štandardy energetickej účinnosti, funkčnosť počas celej životnosti a predovšetkým optimálnu kvalitu vnútorného ovzdušia a tepelný komfort. To možno dosiahnuť maximálnou vzduchotesnosťou a ochranou stavebných konštrukcií proti vlhkosti.

Štatistiky tvrdia, že budovy spotrebujú až 40 % energie minutej v Európskej únii, a tak sa úspora energií v stavebníctve stáva témou, ktorá čoraz viac začína hýbať aj Slovenskom. Pri energetickej efektívnosti budovy nachádza uplatnenie facility management, na ktorý sme sa snažili pozrieť z výšky bežného života, ale aj z nadhľadu dronov, čiže niekoľkých desiatok metrov nad zemou.

Stavebné materiály určujú vlastnosti a vzhľad stavby, a preto je ich výber veľmi dôležitý. Platí to aj pre fasády, ktoré sú pre mnohých laikov často hlavným kritériom hodnotenia budovy. Fasáda totiž dodáva budove a osobitosť. V súčasnosti majú architekti a developeri na výber viacero možností a výber im často uľahčujú aj aktuálne trendy vo svete.

Súčasťou stavby ŽSR, Modernizácia trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, I. etapa, medzistaničný úsek Púchov – Považská Bystrica, je aj nový železničný most s označením SO 44-33-18, ktorý prevedie železničnú trať z ostrova v Nosiciach ponad koryto Váhu a štátnu cestu do tunela Diel. Článok sa venuje opisu základného usporiadania mosta, jeho konštrukčných častí a použitej technológie pri výstavbe.

Na stavebnom trhu sú v súčasnosti na obnovu balkónov, lodžií a terás dostupné systémy, ktoré využívajú progresívne materiály. Tie umožňujú minimalizovať celkovú hmotnosť, hrúbku vrstiev a čas realizácie. Tepelnoizolač­nú vrstvu tohto systému vytvára tepelno­izolačná doska z extrudovaného polystyrénu s obojstrannou povrchovou úpravou cementovou hmotou, ktorá je odolná proti vode.

Existuje množstvo dôvodov, prečo panský statok Plas Ne­wydd vyžaduje zvláštne zaobchádzanie. Rozsiahly panský statok, sídlo markíza Angleseya, ako aj priľahlý park a stajne patria medzi chránené kultúrne pamiatky. Ležia na odľahlom mieste uprostred nádhernej prírodnej scenérie v blízkosti Meerenge von Menai, osobitej prírodnej rezervácie.

Šikmá strecha sa tradične realizuje vytvorením dreveného krovu, na ktorý sa následne vyhotovia jednotlivé vrstvy strešného plášťa. Na trhu je však dostupný aj systém tvorený železobetónovými nosníkmi a pórobetónovými vložkami. Ide o systém vhodný v prípade stavieb realizovaných v nízkoenergetickom a pasívnom štandarde so sklonom strešnej konštrukcie do 40°. 

Sivý polystyrén prináša výhody nielen investorom, ale aj realizátorom stavieb. Tepelnoizolačné vlastnosti tohto materiálu sú vynikajúce. Úspora hrúbky pri použití sivého polystyrénu oproti iným tepelnoizolačným materiálom je obzvlášť efektívna pri výstavbe nízkoenergetických, ultranízkoenergetických budov a budov s takmer nulovou potrebou energie.

Rast osobnej a nákladnej dopravy zaznamenal v poslednom desaťročí nebývalý rozvoj. Prekonali sa všetky prognózy rozvoja automobilovej dopravy, čo prinieslo zvýšené požiadavky nielen na kapacitu komunikácií, ale aj na životnosť vozoviek. Po zavedení mýta sa zvýšila aj intenzita ťažkej nákladnej dopravy na cestách I. a II. triedy, čo negatívne vplýva na kvalitu a bezpečnosť jazdy. Stav ciest I. a II. triedy je na viacerých miestach Slovenska v havarijnom stave a je len otázkou času, kedy budú tieto úseky prejazdné iba s obmedzeniami.