Tunely Dolní Radechová a Kramolna predstavujú významné stavebné objekty v rámci stavby I/33 Náchod – obchvat, ktorej cieľom je zlepšiť dopravnú situáciu v meste Náchod a jeho okolí. Článok približuje základné informácie o technickom riešení, použitých technológiách a organizácii výstavby tunelov a zdôrazňuje význam objektov pre regionálnu dopravnú infraštruktúru.
Na pražskom letisku Václava Havla prebieha v súčasnosti príprava projektu výstavby nových a rekonštrukcie existujúcich letiskových pojazdových plôch a súvisiacich zariadení. Zároveň sa pripravuje rozšírenie existujúcich terminálov. V súvislosti s týmito aktivitami sa pripravuje aj výstavba predstihovej nosnej konštrukcie železničného tunela na budúcom prepojení podzemnej železničnej stanice na letisku Václava Havla s Kladnom.
Článok predstavuje výsledky doplňujúceho geotechnického prieskumu pre úsek diaľnice D0 520 Březiněves – Satalice. Prieskum sa uskutočnil v rokoch 2022 až 2023 a zabezpečovalo ho združenie spoločností Geotest, a. s., Brno, SUDOP PRAHA, a. s., a DPP Žilina, s. r. o. Príspevok poskytuje náhľad na inžinierskogeologické, geotechnické a hydrogeologické parametre, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie plánovanie, projekciu a výstavbu tohto úseku.
Tunely patria k najnákladnejším a technicky najnáročnejším stavbám dopravnej infraštruktúry. Zatiaľ čo kedysi dominovalo cyklické razenie s trhacími prácami, dnes čoraz častejšie nastupujú mechanizované raziace štíty, ktoré umožňujú rýchlejšie a bezpečnejšie napredovanie.
Článok predstavuje technické riešenie tunela Stránov, ktorý sa nachádza na území Českej republiky na preložke cesty I/16 pri obci Jízerní Vtelno. Tunel Stránov je v celej dĺžke budovaný ako hĺbený v otvorenej stavebnej jame. Stavba sa začala 23. 5. 2025, uvedenie do prevádzky sa predpokladá v roku 2027.
Tunely nie sú len stavebné úseky diaľnice. Sú to uzavreté, technologicky nabité štruktúry, ktoré denne čelia extrémnym nárokom na bezpečnosť, spoľahlivosť a pripravenosť na krízové situácie. Slovenské tunely dnes prepájajú ľudský um s najmodernejšími technológiami, ktoré nepoznajú kompromis.
V súčasnosti sa mnoho technických projektov navrhuje a realizuje v prostredí flyšových hornín, veľmi rozšírených na území Slovenska. Flyšové formácie sa vo všeobecnosti vyznačujú výraznou litologickou heterogenitou a sú charakteristické výskytom málo pevných a tektonicky porušených štruktúr striedajúcich sa s pevnými polohami hornín.
Skupina MARTI GROUP so sídlom vo Švajčiarsku sa zameriava na podzemné staviteľstvo a pôsobí v mnohých krajinách Európy. Spoločnosť TuCon, a. s., bola od svojho vzniku súčasťou tejto skupiny, s ktorou spolupracovala na zahraničných projektoch. Od septembra 2024 zjednotila spoločnosť TuCon, a. s., obchodné meno s materskou spoločnosťou a ďalej bude vystupovať pod obchodným menom Marti a. s. Na slovenskom trhu sa ako podzhotoviteľ podieľala na výstavbe tunelov Považský Chlmec a Prešov.
Tunel Prešov je navrhnutý v trase diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh. Celková dĺžka južnej tunelovej rúry je 2 244,0 m, z toho razená časť má 2 187,0 m. Celková dĺžka severnej tunelovej rúry je 2 230,5 m, z toho razená časť má 2 165,5 m.
Projekt diaľničného úseku D35 Ostrov – Vysoké Mýto je kľúčovou súčasťou cestnej infraštruktúry v Pardubickom kraji, pričom jeho najvýznamnejším stavebným prvkom je tunel Homole. Tunel prechádza pod vrchom Homole a jeho konštrukcia sa stretáva s viacerými geotechnickými výzvami, ktoré ovplyvňujú samotnú výstavbu aj prevádzku.
Približne na prelome tisícročí sa spoločnosť Doprastav, a.s., začala venovať segmentu podzemných stavieb, ktorý zahŕňa aj výstavbu a rekonštrukciu tunelov rôznymi technológiami.
Cestná doprava na Slovensku čelí rastúcej intenzite premávky, čo zvyšuje nároky na infraštruktúru. Diaľničné úseky a cestné tunely sú kľúčovými prvkami dopravnej siete a ich technologické vybavenie musí spĺňať najprísnejšie bezpečnostné a prevádzkové normy. Spoločnosť PPA CONTROLL, a. s., zohráva významnú úlohu v tejto oblasti už od roku 2002, pričom jej prvým projektom bolo technologické vybavenie diaľničného tunela Branisko.
Tunely na novostavbách diaľnic aj železníc predstavujú spravidla nielen objekty s najvyššími nákladmi, ale aj s najdlhším časom výstavby, ktorý následne ovplyvňuje čas výstavby celého úseku príslušnej dopravnej infraštruktúry. Rýchlosť výstavby je okrem objektívnych faktorov, akými sú geologické a morfologické podmienky, podmienená aj subjektívnymi faktormi, najmä zvolenou metódou razenia a tiež počtom pracovísk – čelieb, z ktorých sa tunelové rúry razia.
Stavbu D1 Hubová – Ivachnová s dĺžkou hlavnej trasy 14 920 m realizuje Združenie Čebrať s vedúcim členom OHLA, a. s., Brno, a členom združenia spoločnosťou VÁHOSTAV, a. s., Bratislava. Objednávateľom stavby je Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Konštrukčné vrstvy vozoviek na hlavnej trase a v tuneli zabezpečuje spoločnosť VÁHOSTAV. Ukladanie nestmelenej zmesi (UM (ŠD)) a cementom stmelenej zmesi (CBGM) realizuje jej dcérska spoločnosť VHS-Asfalty, s. r. o., Bratislava. Tieto zmesi vyrába spoločnosť VÁHOSTAV vo vlastnej výrobni pri obci Lisková.
V tuneli Čebrať, ktorý je súčasťou 15 kilometrov dlhej diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, sa zakrátko dokončia práce na betonáži vozovky. V pravej tunelovej rúre bola vozovka položená v letných mesiacoch, aktuálne sa práce sústredili do ľavej tunelovej rúry.
