V súčasnosti sa mnoho technických projektov navrhuje a realizuje v prostredí flyšových hornín, veľmi rozšírených na území Slovenska. Flyšové formácie sa vo všeobecnosti vyznačujú výraznou litologickou heterogenitou a sú charakteristické výskytom málo pevných a tektonicky porušených štruktúr striedajúcich sa s pevnými polohami hornín.
Skupina MARTI GROUP so sídlom vo Švajčiarsku sa zameriava na podzemné staviteľstvo a pôsobí v mnohých krajinách Európy. Spoločnosť TuCon, a. s., bola od svojho vzniku súčasťou tejto skupiny, s ktorou spolupracovala na zahraničných projektoch. Od septembra 2024 zjednotila spoločnosť TuCon, a. s., obchodné meno s materskou spoločnosťou a ďalej bude vystupovať pod obchodným menom Marti a. s. Na slovenskom trhu sa ako podzhotoviteľ podieľala na výstavbe tunelov Považský Chlmec a Prešov.
Tunel Prešov je navrhnutý v trase diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh. Celková dĺžka južnej tunelovej rúry je 2 244,0 m, z toho razená časť má 2 187,0 m. Celková dĺžka severnej tunelovej rúry je 2 230,5 m, z toho razená časť má 2 165,5 m.
Projekt diaľničného úseku D35 Ostrov – Vysoké Mýto je kľúčovou súčasťou cestnej infraštruktúry v Pardubickom kraji, pričom jeho najvýznamnejším stavebným prvkom je tunel Homole. Tunel prechádza pod vrchom Homole a jeho konštrukcia sa stretáva s viacerými geotechnickými výzvami, ktoré ovplyvňujú samotnú výstavbu aj prevádzku.
Približne na prelome tisícročí sa spoločnosť Doprastav, a.s., začala venovať segmentu podzemných stavieb, ktorý zahŕňa aj výstavbu a rekonštrukciu tunelov rôznymi technológiami.
Cestná doprava na Slovensku čelí rastúcej intenzite premávky, čo zvyšuje nároky na infraštruktúru. Diaľničné úseky a cestné tunely sú kľúčovými prvkami dopravnej siete a ich technologické vybavenie musí spĺňať najprísnejšie bezpečnostné a prevádzkové normy. Spoločnosť PPA CONTROLL, a. s., zohráva významnú úlohu v tejto oblasti už od roku 2002, pričom jej prvým projektom bolo technologické vybavenie diaľničného tunela Branisko.
Tunely na novostavbách diaľnic aj železníc predstavujú spravidla nielen objekty s najvyššími nákladmi, ale aj s najdlhším časom výstavby, ktorý následne ovplyvňuje čas výstavby celého úseku príslušnej dopravnej infraštruktúry. Rýchlosť výstavby je okrem objektívnych faktorov, akými sú geologické a morfologické podmienky, podmienená aj subjektívnymi faktormi, najmä zvolenou metódou razenia a tiež počtom pracovísk – čelieb, z ktorých sa tunelové rúry razia.
Stavbu D1 Hubová – Ivachnová s dĺžkou hlavnej trasy 14 920 m realizuje Združenie Čebrať s vedúcim členom OHLA, a. s., Brno, a členom združenia spoločnosťou VÁHOSTAV, a. s., Bratislava. Objednávateľom stavby je Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Konštrukčné vrstvy vozoviek na hlavnej trase a v tuneli zabezpečuje spoločnosť VÁHOSTAV. Ukladanie nestmelenej zmesi (UM (ŠD)) a cementom stmelenej zmesi (CBGM) realizuje jej dcérska spoločnosť VHS-Asfalty, s. r. o., Bratislava. Tieto zmesi vyrába spoločnosť VÁHOSTAV vo vlastnej výrobni pri obci Lisková.
V tuneli Čebrať, ktorý je súčasťou 15 kilometrov dlhej diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, sa zakrátko dokončia práce na betonáži vozovky. V pravej tunelovej rúre bola vozovka položená v letných mesiacoch, aktuálne sa práce sústredili do ľavej tunelovej rúry.
Príprava tunela Višňové prešla viacerými zmenami. Po tom, čo výstavbu prevzal nový zhotoviteľ, boli upravené viaceré aspekty stavebno-technického riešenia. Výstavba tunela bola rozdelená na dva samostatné celky – stavebnú a technologickú časť. Keďže stavebná časť sa realizuje v predstihu, príprava na technologické vybavenie tunela predstavuje špecifickú výzvu. Článok sa zaoberá rozpracovanosťou tunela a opisom zmien, ktoré nastali po prevzatí prác novým zhotoviteľom.
Tunel Bikoš s dĺžkou 1 155 m sa nachádza na rýchlostnej ceste R4 v úseku Prešov, severný obchvat, I. etapa (Prešov-sever – Prešov-západ). Článok približuje jeho hydroizolačný systém, realizovaný spoločnosťou Renesco, a. s.
Slovenská spoločnosť Uranpres, spol. s r. o., je v Poľsku podzhotoviteľom realizujúcim dva dvojrúrové cestné tunely s označením TD-1 a TD-2.
Tunel Branisko, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2003, je s celkovou dĺžkou 4 975 m najdlhším slovenským tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 v úseku medzi obcami Behárovce a Fričovce. Predstavuje jednorúrový tunel s obojsmernou prevádzkou s priemernou dennou intenzitou približne 12 800 áut. Zaradený je do kategórie E.
V technologických priestoroch tunela a v priestoroch s technologickým vybavením v stavebných objektoch mimo tunela treba okrem splnenia fotometrických požiadaviek zabezpečiť aj zrakovú pohodu, zrakový výkon a bezpečnosť a zdravie personálu pri práci vo vnútorných pracovných priestoroch.
Vďaka uhlíkovej stope môžeme porovnať vplyv rôznych osvetľovacích sústav na globálne klimatické zmeny.
