Ide o cestu I. triedy s celkovou dĺžkou 11,470 km, ktorá vznikla prekategorizovaním pôvodnej cesty II/586. Cesta I/13 je súčasťou európskej medzinárodnej trasy E575 a z hľadiska dopravného významu predstavuje dôležitý cestný ťah. Riešený úsek sa nachádza v Trnavskom kraji, v okrese Dunajská Streda, a prechádza cez katastrálne územia obcí Veľký Meder, Ižop a Čiližská Radvaň.
Predmetom projektu bola komplexná prestavba preťaženej mestskej komunikácie Harmincovej ulice s pôvodným usporiadaním pruhov 1 + 1 na komfortnú a kapacitnú štvorpruhovú cestu. Predmetná komunikácia spája bratislavské mestské časti Dúbravka a Lamač, no zároveň je z funkčného hľadiska pre veľkú časť okresu Bratislava IV aj prístupným bodom na diaľnicu D2. Realizáciu stavebných prác zabezpečovala spoločnosť STRABAG, s. r. o., v termíne od augusta 2022 do októbra 2023. Išlo o jednu z najväčších investícií magistrátu hlavného mesta do rozvoja cestnej infraštruktúry za ostatné roky.
Rýchlostná cesta R3 Tvrdošín – Nižná sa napája na existujúci obchvat Trstenej a vedie zvlneným členitým terénom, prevažne v extraviláne. Na konci úseku R3 vedie po vetve križovatky Nižná a prostredníctvom rovnomenného privádzača sa pripája na súčasnú cestu I/59 cez okružnú križovatku pred vjazdom do Nižnej. Úsek bude postavený v polovičnom profile s úpravou šírkových pomerov na začiatku a na konci úseku. V km 3,900 – 4,160 povedie cesta v plnom profile. Za mostom v km 4,160 bude vybudovaná len pravá strana rýchlostnej cesty, ukončená v km 4,400 mimoúrovňovou križovatkou s privádzačom.
„Poďme vyhodnotiť, aké sú v tejto chvíli možnosti štátu, zadefinujme si priority a zdroje, ktoré máme k dispozícii, a podľa toho sa pustime razantne do prípravy a výstavby,“ hovorí v pokračovaní rozhovoru štátny tajomník Ministerstva dopravy SR Igor Choma. Tentoraz sa aj v súlade s témou tohto čísla dostáva k slovu najmä výstavba a údržba ciest.
Terminál integrovanej osobnej dopravy (TIOP) v Bratislave-Vrakuni (železničná zastávka) bude v prevádzke od utorka 2. júla. Jeho nástupište má dĺžku 180 metrov, novú koľaj a je kryté.
Aj takéto vylepšenie, okrem modernizácie trate od Kuchajdy, priniesla obnova priestoru Dopravného podniku Bratislavy (DPB) na konečnej zastávke Zlaté piesky v mestskej časti Nové Mesto, kde je obratisko električiek.
Dostavba D1, na ktorú sa roky čaká, má 10,1 km. Jej súčasťou sú tri mimoúrovňové križovatky, päť protihlukových stien, tri oporné múry a 14 mostov v celkovej dĺžke 1 907 m. D1, stavba 0136 Říkovice – Přerov predstavuje posledný úsek, ktorý chýba na dokončenie D1. Bez neho je Přerov dlhodobo zahltený tranzitnou dopravou. Vyvedením dopravy zo zastavaného územia preto dôjde k zásadnému zlepšeniu životného prostredia v tomto meste.
Železničná stanica (ŽST) Žilina je súčasťou dôležitého železničného dopravného uzla Transeurópskej dopravnej siete. V štruktúre projektu a stavby ŽSR, Dostavba zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina bola ŽST Žilina zaradená do ucelenej časti UČS 53 Traťový úsek Žilina, Strážov – Váh. Je križovatkovou stanicou trate č. 120 z Bratislavy, trate č. 180 z Košíc, trate č. 127 z Čadce a trate č. 126 z Rajca. V tomto uzle sa stretávajú koridory s európskym významom, a to č. V v úseku vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou a č. VI v úseku Žilina – Čadca – Skalité – hranica s Poľskou republikou.
Trasa úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová vedie v geologicky náročnom území. V článku sa budeme zaoberať konštrukciami zaisťujúcimi stabilitu zosuvného územia pri obci Ivachnová, v úseku km 14,562 – 15,275 vrátane popisu realizácie. Zhotoviteľom predmetných stabilitných opatrení je spoločnosť VÁHOSTAV-SK.
Autorizovaný stavebný inžinier Miroslav Maťaščík bol hlavný projektant bratislavského Mosta Apollo. Od piatka 7. júna má pamätnú tabuľu na tomto moste s lávkou pre peších a cyklistov. V druhej polovici februára 2024 by sa dožil 75 rokov. Most slúži verejnosti od roku 2005.
Rekonštrukcia dvojice železničných mostov prevádzajúcich trať ŽSR cez rieku Váh je súčasťou projektu modernizácie železničného uzla Žilina. Spoločnosť STRABAG, s. r. o., je vedúcim členom Združenia pod Dubňom, teda zhotoviteľa stavebných prác v rámci projektu Uzol Žilina, a zároveň zhotoviteľom predmetného mostného objektu.
„Štát dnes nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby urobil všetko potrebné, preto sa z pohľadu rekonštrukcie ciest prvých tried ide orientovať predovšetkým na mosty, ktoré sú vo veľmi zlom stave a často na hranici životnosti,“ hovorí Igor Choma, štátny tajomník Ministerstva dopravy SR.
Článok opisuje dôvody, prípravu návrhu a získané skúsenosti z rekonštrukcie mostného objektu na ceste III/3423 ponad potok Krížovianka v obci Krížovany. Pri rekonštrukcii sa pôvodná nosná konštrukcia zo železobetónových nosníkov typu Hájek nahradila doskovou konštrukciou so zabetónovanými nosníkmi.
Stavba metra, ktoré sa v Prahe prvýkrát otvorilo verejnosti v máji 1974, vždy odrážala najmodernejšie dostupné postupy a technológie. Mnohokrát boli odborníci nútení nájsť nezvyčajné a inovatívne postupy, ktoré sa dovtedy nepoužívali.
Radi by sme vám predstavili ďalší zo svetových mostných projektov, na ktorých sa aktívne podieľala firma mageba dodávkou a montážou svojich stavebných ložísk. Tentokrát je to Austrália.
