Inžinierske stavby

Scénický úsek cesty II/537, známej aj ako Cesta slobody, tiahnuci sa pozdĺž hlavného hrebeňa Vysokých Tatier, sa dočkal generálnej opravy po viac ako polstoročí. Rekonštrukciu 43 kilometrov dlhého úseku od Podbanského (hranice Prešovského samosprávneho kraja) po Tatranskú Lomnicu zrealizovala Správa a údržba ciest PSK ako šesť samostatných úsekov, respektíve projektov. Spoločnosť STRABAG s. r. o. realizovala dva z nich: III. úsek (od križovatky ciest II/537 x II/538 po most ponad Batizovský potok) a v smere staničenia cesty nadväzujúci IV. úsek (od Batizovského potoka po Starý Smokovec).

Dilatačný mostný záver od mageby typu TENSA®MODULAR sa stáva prvým svojho druhu, ktorý získal certifikáciu Európskeho technického schválenia (ETA). Tento úspech zdôrazňuje našu víziu stanoviť etalón pre inováciu, kvalitu a udržateľný rozvoj.

Trasa úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová vedie v geologicky náročnom území. V článku sa budeme zaoberať konštrukciami zaisťujúcimi stabilitu zosuvného územia pri obci Ivachnová, v úseku km 14,562 – 15,275 vrátane popisu realizácie. Zhotoviteľom predmetných stabilitných opatrení je spoločnosť VÁHOSTAV-SK.

Do súčasnej podoby projektovania cestných aj železničných líniových stavieb sa čoraz viac dostávajú výrazy ako BIM, BEP, CDE, GIS, 3D, 4D... Ide o skratky označujúce moderné digitálne systémy riadenia projektov a samotného projektovania, ako aj nástroje na využitie dát z projektovej dokumentácie po ukončení výstavby diela pre správu a údržbu diela. Prax ukazuje, že zatiaľ sú tieto metódy dostatočne zvládnuté v pozemnom staviteľstve, no v cestnom staviteľstve ide zatiaľ len o pokusy o ich zavedenie.

Stavebné objekty v úseku Milín – Lety, SO 222 a v úseku Háje – Milín, SO 223 sú prvé svojho druhu použité v Česku a na Slovensku. Ide o prefabrikované presýpané, oblúkové, železobetónové mosty s rozponom v jednom poli 33,11 m, čo predstavuje najdlhší rozpon v regióne.

Článok opisuje dôvody, prípravu návrhu a získané skúsenosti z rekonštrukcie mostného objektu na ceste III/3423 ponad potok Krížovianka v obci Krížovany. Pri rekonštrukcii sa pôvodná nosná konštrukcia zo železobetónových nosníkov typu Hájek nahradila doskovou konštrukciou so zabetónovanými nosníkmi.

XXIX. Seminár Ivana POLIAČKA s medzinárodnou účasťou sa uskutoční 18. -20.11.2024 v Hoteli Grand Jasná, Demänovská Dolina.

Predmetom projektu bola komplexná prestavba preťaženej mestskej komunikácie Harmincovej ulice s pôvodným usporiadaním pruhov 1 + 1 na komfortnú a kapacitnú štvorpruhovú cestu.

Spoločnosť Doprastav, a. s., realizovala na úseku „I/18 Liptovský Mikuláš, Palúdzka – Okoličné“ obnovu krytu vozovky, pričom stavebné práce sa vykonávali nepretržite 7 dní v týždni a najmä z dôvodu minimalizácie obmedzenia dopravy aj v nočných hodinách, čo sa nakoniec ukázalo ako správne rozhodnutie.

Cestné komunikácie čelia stále sa zvyšujúcemu dopravnému zaťaženiu, čo spôsobuje rýchlejšie opotrebenie povrchu vozovky spojené s vyššími nákladmi na jej údržbu a opravy.

Cyklolávka nad rýchlostnou cestou R1 svojím tvarom a architektonickým riešením púta pozornosť nielen pri pohľade zo zeme, ale aj pri prejazde. Túto jedinečnú konštrukciu tvorí oceľová dvojkomorová ortotropná mostovka, excentricky zavesená na šikmom pylóne pomocou oceľových závesov.

S rímsovým debnením novej generácie NG možno realizovať vnútorné debnenie ríms vopred a nezávisle od ostatného debnenia. Dodatočná možnosť nastavenia sklonu rímsového debnenia len pomocou akumulátorového skrutkovača uľahčuje a urýchľuje zadebnenie a oddebnenie ríms. Vďaka možnosti nastavenia sklonu odpadá prácna výroba a rezanie drevených ramenátov pre podloženie debnenia spodnej hrany rímsy.

V júli 2024 uplynie úctyhodných 70 rokov od okamihu, keď vtedajšia vláda rozhodla o založení národného podniku VÁHOSTAV. Samotný názov podniku bol symbolicky odvodený od najdlhšej slovenskej rieky Váh. Značka VÁHOSTAV potom významne zasiahla do mnohých segmentov stavebného trhu. Poďme si preto na tomto mieste krátko pripomenúť tie najvýznamnejšie stavby nesúce značku, ktorá sa nezmazateľne odtlačila do slovenskej pôdy.

Na využitie hydroenergetického potenciálu slovenských riek padlo v povojnových časoch rozhodnutie o vybudovaní vodných diel na jednotlivých povodiach slovenských riek. Výstavbou bol poverený národný podnik HYDROSTAV. Okolo roku 1954 prebiehala výstavba na Oravskej priehrade, v Nosiciach, Kostolnej, Hornej Strede, Novom Meste nad Váhom a na ďalších miestach. Každoročne narastal objem prác, ktoré bolo čoraz zložitejšie zodpovedne riadiť z jedného miesta. Z tohto dôvodu sa rozhodlo o rozdelení pôsobnosti. HYDROSTAV bude realizovať stavby od Vodnej nádrže Nosice po prúde rieky Váh a opačným smerom, proti prúdu rieky Váh, bude stavby realizovať novovzniknutý národný podnik VÁHOSTAV. Je viac než symbolické, že názov podniku bol odvodený od rieky Váh, ktorú mal svojou činnosťou pretvárať pre životné potreby budúcich generácií.

Skúsenosti s realizáciou asfaltových vozoviek v cestných tuneloch majú máloktorí zhotovitelia. Na základe poznatkov zo zahraničia, keď boli v Európe evidované v cestných tuneloch viaceré požiare, sa na Slovensku navrhovali diaľničné tunely výlučne s cementobetónovou vozovkou, a to nielen z hľadiska bezpečnosti, ale hlavne z hľadiska životnosti. Aktuálne sa však naskytá príležitosť zrealizovať v cestnom tuneli asfaltovú vozovku z dôvodu urýchlenia jej výstavby a odovzdania úseku cesty do predčasného užívania. Táto príležitosť predstavuje skúšku nielen pre zhotoviteľa, ale aj pre projektanta, pretože návrh asfaltovej vozovky v tuneli má svoje špecifiká a obmedzenia najmä z hľadiska kvalitatívnych parametrov jednotlivých vrstiev vozovky.