Slováci už na zázraky nečakajú

Vytváranie podmienok na budovanie a rozvoj priemyselných parkov, zón a inkubátorov patrí medzi prvoradé priority ekonomického rozvoja jednotlivých regiónov. Znovuzrodenie slovenského priemyslu je jedným zo základných predpokladov rozvoja na viacerých úrovniach. Prehodnotením pravidiel podpory pre zahraničných investorov dostali šancu aj regióny, ktorých výška nezamestnanosti sa dlhodobo pohybuje v červených číslach. V nepriaznivej situácii sa dlhodobo nachádza najmä juh východného Slovenska. Nové investície v okolí Gemera vo výške takmer 13 miliárd, ktoré vytvoria vyše 2 500 nových pracovných miest, by mohli pomôcť. Najväčšia a zatiaľ posledná plánovaná investícia príde do Jelšavy. Rusko-japonská firma MPG Holding postaví továreň na spracovanie kremíka. Rimavská Sobota očakáva firmu Dräxlmeier, výrobcu káblových zväzkov pre automobilový priemysel.

Výrobu automobilových sedačiek v Lučenci už rozbehol nemecký Johnson Controls. Do Lučenca sa chystá aj rakúsky Roomberger. Výrobu izolačných dosiek plánuje vo Fiľakove žilinská firma Proma. V okrese Veľký Krtíš bude pôsobiť talianska spoločnosť Technogym a Furni Finich, dcérsky podnik belgickej firmy Concord, ktorý chce rozbehnúť výrobu koženého nábytku. Juh Slovenska by tak azda mohol stabilizovať fluktáciu mladých ľudí, ktorí za prácou odchádzajú do západnej Európy. Tento región je atraktívny aj pre cudzincov, ktorí si v tomto regióne kupujú nehnuteľnosti. Skupujú staršie aj novšie rodinné domy, ktoré chcú využívať buď na podnikanie, alebo na rekreáciu. Starostovia to vítajú a vidia v tom aj šancu na nové pracovné príležitosti. V oblasti priemyslu zaujala investorov aj Detva. Výrobu plánujú v hnedom priemyselnom parku, ktorý v minulosti slúžil ako výrobná hala bývalých Podpolianskych strojární. Mesto zároveň pripravuje výstavbu nového, tzv. zeleného priemyselného parku, ktorý by sa mal nachádzať na ploche 12 hektárov.

Slovensko by sa však čím skôr malo preorientovať na priemysel a výrobu s pridanou hodnotou. Pre napredovanie je nevyhnutná nielen revitalizácia výskumných, vývojových a inovačných aktivít vo vedecko-výskumnej základni, ale aj zhodnotenie vedeckých, technologických a inovačných výsledkov výskumu a vývoja vo výrobných procesoch a odvetviach s vysokou pridanou hodnotou. Prvé lastovičky k nám už zavítali. Vedecko-technologický park inovatívnych technológií CEPIT so stredoeurópskym významom s umiestnením v bratislavských Vajnoroch by mal byť nielen multifunkčným centrom vzdelania a výskumu, ale aj areálom univerzity, plánovaným podľa medzinárodných meradiel. Spádové územie parku zasahuje 12 mil. užívateľov. Jeho súčasťou majú byť okrem iného kancelárske budovy, laboratóriá, inkubátory pre začínajúce firmy i priestory pre vzdelávanie. Nechýba ani rezidenčná zástavba s nákupnými a so stravovacími možnosťami a priestory na aktivity voľného času, moderné kongresové centrum a hotelová časť.

Projekt podporuje aj Magistrát hlavného mesta Bratislavy, ktorý ho predstavil aj na medzinárodnom veľtrhu nehnuteľností a investičných príležitostí MIPIM 2006 vo francúzskom Cannes. Výstavbu vedecko-technologického parku vo Vajnoroch však brzdí miestna samospráva. Mestská časť Vajnory totiž nesúhlasí s postupom mesta Bratislava pri obstarávaní, spracúvaní a prerokúvaní územnoplánovacieho podkladu pre vedecko-technologický park CEPIT. Urbanistickú štúdiu CEPIT považuje mestská časť Vajnory za spornú, preto ju chceli zameniť za pripravenú štúdiu mestskej časti. Urbanistická štúdia CEPIT totiž zasahuje do územia, ktoré rieši štúdia zóny Vajnory-Rybničná obstaraná mestskou časťou. Podľa vajnorskej starostky Anny Zemanovej sú obe štúdie vytváraním priestoru pre investorov a rozvoja infraštruktúry porovnateľné, ale štúdia Rybničná navyše spĺňa požiadavky mestskej časti Vajnory na zachovanie jej vidieckeho charakteru a dlhodobého rozvoja.

Skutočnosťou naďalej ostáva, že štát zatiaľ skôr nahráva veľkým investorom, na ktorých sústreďuje svoju pozornosť. Rozvoj malého a stredného podnikania je naďalej vlažný. Materiálna podpora inovačných procesov, ale najmä podpora nehmotných faktorov, ktoré pozitívne pôsobia na rozvoj malých a stredných podnikov je nedostatočná. Rozvoj nehmotných faktorov treba podporiť jednak na strane malých a stredných podnikov, ale aj z hľadiska vzdelávania, výskumu a vývoja. Pre sofistikovanú produkciu, schopnú obstáť na vyspelých trhoch, najmä po integrácii do EÚ, je nevyhnutné využívanie moderného know-how a high-tech technológií.

Zahraničným návštevníkom máme čo ponúknuť. Škoda len, že o tom nevedia. Na podporu rozvoja cestovného ruchu vznikla Slovenská agentúra cestovného ruchu, ktorej prvoradou úlohou je komplexná propagácia Slovenska v zahraničí. V porovnaní propagácie oproti našim susedom – Českej republike, Rakúsku a Poľsku – výrazne zaostávame. Pri pátraní po príčinách treba upozorniť aj na skutočnosť, že rozvoj cestovného ruchu na Slovensku je v posledných rokoch chaotický, nekoordinovaný, roztrieštený a bez strategického smerovania. Rozdrobenosť a neochota spolupracovať v zmysle partnerstva, na ktorom tak veľmi lipne EÚ, výrazne brzdí rozvoj turizmu na Slovensku. Prekážkou napredovania je aj výrazne sezónny charakter cestovného ruchu Slovenska.

Štatistiky dokazujú, že najväčší záujem zahraničných turistov je o pobyt na horách. Najvyšší potenciál rozvoja cestovného ruchu majú teda regióny ako Gemer, Horehronie, Liptov, Tatry, Šariš, Ipeľ, Pohronie, Dolný Zemplín, Orava a Spiš. Prioritou v týchto oblastiach budú veľké projekty, ako sú lyžiarske strediská, vodné parky a kúpele, ktoré zatraktívnia danú turistickú lokalitu, pritiahnu turistov a synergickým efektom budú viazať ďalšie investície. Skladba horských stredísk vrátane rozsahu a úrovne technickej infraštruktúry pre zimný cestovný ruch je na území Slovenska nasledujúca: 20 horských stredísk so špičkovou vybavenosťou a s medzinárodným charakterom, 40 horských stredísk s nadpriemernou vybavenosťou na národnej, resp. regionálnej úrovni a 250 horských stredísk s priemernou vybavenosťou na regionálnej, resp. miestnej úrovni. Asi sotva by sme však v našich horách očakávali lyžiarov z alpských krajín. Perspektívnymi klientmi pre Slovensko nie sú lyžiari nároční na rozmanitosť a množstvo svahov a služieb. Zaujímaví sme najmä pre hostí z krajín bez veľkých možností na lyžiarske vyžitie, ako sú Maďarsko, Poľsko, Česko, Rusko, Ukrajina, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Bulharsko či Rumunsko. Bez ohľadu na krajinu pôvodu klientely súčasní turisti očakávajú viac ako len šport a fyzický relax. Rekreačné strediská ich zatiaľ nevedia zabaviť počas oddychu. Kultúrne vyžitie a doplnkové služby chýbajú nielen zimným strediskám, ale aj kúpeľným mestám.

Cenné bohatstvo v podobe geotermálnych prameňov využili investori na budovanie populárnych aquaparkov. Tie často v nadväznosti na lyžiarske strediská lákajú čoraz viac turistov. V poslednom období rastie počet moderných stredísk s komplexnými službami. Vyše 40 termálnych kúpalísk má nielen celoštátny, ale aj medzinárodný význam. Teplota vody v nich sa pohybuje v rozpätí od 22 do 92 ^oC, takže mnohé z nich sú vhodné aj na celoročné využitie. Vzhľadom na veľký záujem o termálne kúpaliská a na ďalšie nové vrty kvalitnej termálnej vody sa bude počet termálnych kúpalísk aj v budúcnosti zvyšovať. To je príležitosť na skvalitňovanie úrovne ich vybavenosti. Využívanie voľného času pri vodných plochách v letnom období sa stalo najmasovejšou formou rekreácie a športu. Preto sú aquaparky pre návštevníkov lákavé počas celého roka. Slovensko rozvíja svoju kúpeľnícku tradíciu najmä vďaka kvalite liečivých vôd a klímy a vysokému štandardu zdravotníckych služieb v kúpeľoch. Na európskom trhu je záujem využívať ponuku najmä tradičnej kúpeľnej liečby. Produkt wellness (trvá dva až päť dní), ktorý začínajú ponúkať aj slovenské kúpele, je zaujímavý skôr pre slovenských klientov s vyššími príjmami a pre víkendové pobyty v prihraničných kúpeľoch. Tradiční klienti z Nemecka, Holandska, Izraela i arabských krajín o tieto pobyty nemajú záujem.

Slovenské mestá majú rozličný stupeň atraktivity pre cestovný ruch. Perspektívu majú najmä mestá so zachovaným historickým jadrom, ktoré sú vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, zohrali významnú úlohu v histórii našej krajiny, majú dostatočnú infraštruktúrnu vybavenosť a organizujú rozličné turisticky atraktívne podujatia. Do rozvoja cestovného ruchu v rámci troch rozsiahlych projektov investuje v tomto roku samospráva v Medzilaborciach dovedna 45 miliónov korún. Takmer 30 miliónov korún si vyžiada druhá etapa projektu Warhol City, ktorý má do značnej miery zmeniť tvár mesta, ktoré preslávil doma aj v zahraničí kráľ pop-artu Andy Warhol.

Vidiecky cestovný ruch na Slovensku sa javí ako mimoriadne perspektívny aj preto, že sa hodí pre ktorýkoľvek región Slovenska. Rodinné podniky môžu v budúcnosti znamenať nevyhnutné piliere celého odvetvia cestovného ruchu najmä v oblastiach so sezónnou prevádzkou. Potenciál pre rozvoj vidieckej turistiky predstavujú aj obce so zachovanou tradičnou architektúrou, chránené ako pamiatkové rezervácie (napr. Vlkolinec, Ždiar, Osturňa, Podbiel, Čičmany, Špania Dolina, Štiavnické Bane, Plavecký Peter, Brhlovce). Ponuku Slovenska zatraktívnia aj pripravované rekonštrukcie a adaptácie vybranej siete kaštieľov, zámkov a kúrií na štvor- a päťhviezdičkové hotely a široká paleta športových, rekreačno-zábavných a ďalších doplnkových služieb.

Treba začať od seba. Darmo bude starosta očakávať záujem investorov v lokalite bez základnej technickej infraštruktúry, s nevyjasnenými majetkovými pomermi. Je jednoduché vyhovárať sa na problém zlej cestnej infraštruktúry. Tá je však v neuspokojivom, ba až kritickom stave v každom regióne. Vzletné dumanie o rozvoji so založenými rukami neprinesie nijaký osoh, nijaký priemyselný park či rekreačné zariadenia. Treba prísť s dobrým nápadom a s chuťou uviesť ho do života.

Na príklady úspešných projektov nie je už našťastie núdza ani na Slovensku. Majitelia štátom chránených dreveníc v Podbieli dostali peniaze na ich opravu z grantov v rámci programu Obnov svoj dom z ministerstva kultúry. Európska únia prispela prostredníctvom Európskeho rozvojového regionálneho fondu na rekonštrukciu pamiatkovej zóny v Skalici 120 miliónmi Sk. V rámci opatrení Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu poskytla Európska únia nenávratný finančný príspevok 23 mestám a obciam v celkovej hodnote 1,461 mld. Sk. Mesto Liptovský Mikuláš zinkasovalo 170 mil. Sk na infraštruktúru strediska cestovného ruchu medzinárodného významu Liptovský Mikuláš – Liptovská Mara – Ráztoky. Vyše 100 mil. Sk dostali okrem Skalice aj Galanta, Vysoké Tatry a Kremnica a obce Terchová a Vyhne.

V rámci opatrení Podpory podnikateľských aktivít cestovného ruchu komisia podporila 50 projektov v celkovej hodnote 1,303 mld. Sk. Podporu zo štrukturálnych fondov únie získalo Ski Centrum Banská Štiavnica, s. r. o., na športovo-rekreačné centrum Hodrušská dolina pri Banskej Štiavnici 150 mil. Sk. Kúpele Dudince, a. s., získali 107 mil. Sk na prestavbu kúpeľov. Tatra Development Group, a. s., Liptovský Mikuláš dostalo na rozšírenie služieb a celoročnej kapacity Tatralandia 98 mil. Sk. Kúpele Štrbské Pleso na prestavbu liečebného domu Hviezdoslav Štrbské Pleso na päťhviezdičkový hotel Kempinski 80 mil. Sk. Príspevky zo štátneho rozpočtu či z Európskej únie sú podporným financovaním a môžu byť dobrou motiváciou. Treba však počítať aj so zapojením vlastných finančných zdrojov.

Katarína Dudáková
Foto: archív redakcie