Roger Dunlop: Miesta sa potrebujú rozvíjať po celý čas, nielen v tejto chvíli
Môže developing pozdvihnúť úroveň miest a mestských častí? Roger Dunlop, šéf pre stredourópsku a východoeurópsku pobočku Quinlan Private Golub, verí, že áno. Jedna z najväčších developerských spoločností sa na Slovensku predstavila prostredníctvom projektu Troch veží, na ktorom spolupracovala so slovenskou spoločnosťou Cresco Group. V bratislavskej Petržalke vybuduje administratívny objekt Emporia Towers a v spolupráci s Cresco chystá aj výstavbu megaprojektu Južné mesto. Pritom sú to len jedny z mnohých projektov, pod ktoré sa môže Roger Dunlop podpísať. Člen britskej Kráľovskej inštitúcie úradných dozorcov (RICS) sa už dvadsaťpäť rokov venuje developingu. „A to napriek tomu, že som za to nedostal žiadne ocenenie“, nezaprel v sebe britský zmysel pre humor. V dynamickom svete nehnuteľností nazbieral množstvo skúseností, o ktoré sa neváhal s nami podeliť.
Ako veľký hráč na poli developingu ste vstúpili do joint venture so spoločnosťou Cresco a spolu ste sa podieľali na projekte Troch veží. Prečo ste vôbec pristúpili k tomuto kroku? Aké výhody má pre vás ako fullservisovú spoločnosť tento typ spolupráce a ako vlastne funguje?
Keďže sa rozvoju nehnuteľností venujete viac ako dve desaťročia, určite ste si vytvorili vlastnú definíciu dobrého developingu.
Toto všetko zrejme čiastočne závisí aj od architekta. Preferujete určitý architektonický štýl a zasahujete nejakým spôsobom do samotného výzoru budovy?
V tomto procese pôsobím ako poradca, ktorý ovplyvňuje architektonické zadanie. Samozrejme, sledujem návrh ako celok, nezameriavam sa však na detaily, ktoré sa použijú. QPG je priamočiary klient. Dovolíme našim architektom realizovať projekt podľa ich vysnívaných predstáv, pokiaľ sa vyplatí z hľadiska rentability. Volíme to, čo dobre vyzerá, ale zároveň nesie v sebe niečo viac. Projekt musí byť schopný dobre fungovať a rásť. Ak nevykazuje možnosť zisku, snažíme sa nájsť iné riešenie.
Dobrý developing je asi spojený aj s marketingom. Každý projekt predstavuje nielen kvalitný priestor, ale sleduje možno aj určitý trend predstáv investora alebo nájomcu. Akým spôsobom mapujete tieto sny či trh predstáv klientov o projekte?
Výsledkom našej práce je teda zbieranie skúseností, náčrt predstáv, odhaľovanie príležitostí či výziev a snaha posunúť veci vpred. Zisťujeme, ako budú jednotlivé riešenia fungovať v praxi, napríklad v spojitosti s výberom materiálov. Pre projekt môžeme urobiť mnoho, keď zvážime materiálovú stránku alebo otázku dopravy ešte pred dokončením stavby. Môže sa stať, že pritom urobíme chybu. Keď sa však pozrieme na načrtnutý projekt, máme možnosť prípadné nedostatky skorigovať. Miesto, kde bývame, nie je iba to, čo nazývame domovom. Je to všetko, čo vidíme, keď ideme ulicou k svojmu bytu alebo domu. Chceme, aby si kupujúci uvedomili, že sa ich netýka iba ten dom alebo byt, ale celé okolité prostredie. A to možno dosiahnuť prostredníctvom dobrého urbanistického konceptu, premyslenou organizáciou celého komplexu, zostavením jednotlivých bytov a budov a ich začlenením do spoločného verejného priestoru.
Podľa môjho názoru projektu chýba to podstatné, ak hoci aj fantastické budovy nemajú cestu či chodníky a všade navôkol je špina a neporiadok. Takže jedna z prvých podstatných vecí, nad ktorou ako developer rozmýšľame, je situovanie komunikácií – dopravných ťahov, dláždených plôch, príjazdov či prístupových ciest. Najskôr vybudujeme spojenie, až potom začíname s výstavbou. Nezáleží na tom, či sú dokončené iba dve budovy, infraštruktúra musí byť hotová ako prvá za každých okolností. Rovnako postupujeme, či ide o rezidenčný, kancelársky, alebo obchodný objekt. Vytvoriť prostredie v ďalekom predstihu samotnej výstavby je pri každom projekte prioritou, pretože developeri a stavitelia netvoria iba budovy, tvoria prostredie. A to je rozhodujúce.
Nedávno ste sa zmienili, že vaším najobľúbenejším projektom je Oakland Park vo Varšave…
Sú to riešenia zajtrajška – koncepty, ktoré prispievajú k tomu, aby developing rástol do kvality. V rámci riešení prostredia našich projektov sa vždy pokúšame dosiahnuť čo najvyšší stupeň. Všetky projekty, na ktorých sme pracovali, dokázali odpovedať na očakávania kupcov, nájomcov alebo investorov. Áno, mám rád Oakland Park, myslím si, že je dobrý a je veľkým krokom vpred.
Stojíte za množstvom projektov v rámci celej Európy. Dá sa teda predpokladať, že sledujete aj určité regionálne rozdiely. Registrujete rozdiely v dopyte po rôznych funkciách a štandardoch alebo v prirodzenom inklinovaní k istému druhu dizajnu v jednotlivých krajinách?
Vo Veľkej Británii je tendencia dispozične oddeľovať kuchyne – na rozdiel od strednej Európy, kde badať odlišnosti v celom dispozičnom riešení. V oblasti strednej a východnej Európy zasa nezohráva dôležitú úlohu trh rodinných domov, typické je skôr rozšírenie apartmánových projektov. V tomto regióne tiež badať nárast vysokých stavieb, čiastočne pre cenu nákladov a čiastočne vďaka efektívnej produkcii priestorov. Viditeľné trendové zmeny sa dejú aj v rámci štandardov. Kancelárske objekty narastajú celosvetovo vo veľkom meradle. Riadia sa náležitými štandardmi, pevnými kritériami. Zatiaľ čo parametre funkčnosti sú pevne nastavené, dizajn sa mení a práve to je oblasť, v ktorej môžeme posúvať hranice.
V čom teda vidíte najväčší potenciál Slovenska, čo sa týka funkcie alebo druhov projektov?
A čo hovorí v prospech výstavby obytných domov? Dôležitú úlohu zohráva dynamika. Večnosť života. Populácia nemá tendenciu zmenšovať sa a ľudia predsa musia niekde bývať. Slovensko vnímame ako krajinu veľkých príležitostí. Teraz však sústreďujeme pozornosť na Bratislavu. Na tomto poli má v súčasnosti prím hlavne retail, ktorý je v centre pozornosti. Možnosť na rozvoj stále majú aj administratívne projekty. Dopyt po kanceláriách však bude závisieť od celkového rastu spoločností.
Slovensko je známe komplikovanými postupmi a procesnými zdržaniami v stavebnom konaní. Ako tento problém vnímate v rámci všetkých krajín západnej a východnej Európy?
Na druhej strane, nemyslím si, že úplná sloboda je v tomto smere riešením. Treba skôr nájsť rovnováhu medzi byrokratickým a voľnejším riadením investičného procesu s ohľadom na fakt, že nestaviame iba pre seba, ale zároveň pre ďalšie generácie. Preto tu musí existovať určitý stupeň kontroly.
Všade by mal platiť základný územný plán, ktorý by podporoval správny rozvoj urbanistických a nezastavaných zón a prinášal možnosti kontroly tohto procesu. Stále sa však nájde určité množstvo ťažkostí pri navrhovaní projektov. Základný dokument nemusí byť iba flexibilnejší. Keď porovnám západ s východom, územnoplánovacie podklady sú menej opisné, čo síce znamená väčšiu slobodu pre developera, ale zároveň väčší nátlak na autority, aby tento proces kontrolovali. Na druhej strane, ak plánovanie striktne obmedzíme na hrubú červenú čiaru, stratí sa možnosť úpravy koncepcie či tvorby a takisto už spomenutá príležitosť riešiť tvár prostredia, nielen samotných budov.
Možno miera slobody pri navrhovaní projektov závisí trošku aj od kultúry danej krajiny.
Na základe svojich skúseností môžem povedať, že z toho strach nemám. Moje presvedčenie podporujú projekty, na ktorých som pracoval v mnohých mestách – v Liverpoole, Manchestri alebo Sheffielde. Veľakrát išlo o mestské časti, v ktorých zlé koncepčné riešenie prispelo k prehlbovaniu sociálnych problémov. Pritom často stačilo málo na to, aby miesto získalo na novej hodnote. Základom je uvedomiť si, že to, čo robíme dnes, je iba krátkym okamihom. Miesta sa potrebujú a budú rozvíjať po celý čas, nielen v tejto chvíli. Preto je dôležité prísť teraz s riešením, na ktoré budeme môcť byť hrdí aj o tridsať či štyridsať rokov.
Anna Salvová, Martina Jakušová
Foto: Milan Švec