Eurofondy podporia rozmach výstavby v obciach a mestách
Galéria(3)

Eurofondy podporia rozmach výstavby v obciach a mestách

Programové obdobie 2007 – 2013 prináša nové impulzy pre výstavbu infraštruktúry v obciach a regeneráciu ich fyzického prostredia. Spomedzi 11 operačných programov Národného strategického referenčného rámca (NSRR) sa miestnych samospráv týka predovšetkým Regionálny operačný program (ROP). O nenávratný finančný príspevok prostredníctvom tohto operačného programu sa budú môcť uchádzať len vybrané obce, ktoré sú definované v NSRR ako kohézne a inovačné póly rastu, s výnimkou Bratislavského kraja. Ako tento prístup ovplyvní rozvoj v regiónoch?

Cieľom tohto diferencovaného prístupu je koncentrovať prostriedky do vybraných centier, z ktorých by profitovali aj obyvatelia okolitých obcí. Ďalším dôvodom je snaha predísť situácii z minulého programového obdobia, keď sa o financie na rovnaké projekty uchádzali najmenšie obce i mestá súčasne a výsledkom bolo veľké množstvo žiadostí v rámci niektorých opatrení. Podľa počtu podaných žiadostí po prvých vyhlásených výzvach je však zrejmé, že aj pri celkovo vyššom objeme pomoci a vylúčeniu menších obcí bude možné uspokojiť len časť žiadateľov.

Regionálny operačný program má definovaných šesť prioritných osí, z toho pre miestne samosprávy sú relevantné prvé štyri. V rámci prioritnej osi 5 sa bude investovať do ciest II. a III. triedy, v tomto prípade sú oprávneným žiadateľom samosprávne kraje. Prioritná os 1 sa týka infraštruktúry vzdelávania – investície budú smerovať najmä do objektov základných škôl, ktoré majú viac ako 200 žiakov. Pilotná výzva na uvedené projekty bola vyhlásená ako prvá v januári tohto roku a v súčasnosti sú už známe výsledky 1. kola hodnotenia. V rámci prioritnej osi 2 bude podporovaná infraštruktúra sociálnych služieb, prioritná os 3 sa orientuje na infraštruktúru cestovného ruchu.

Najviditeľnejší dosah na vzhľad našich obcí a miest by mali mať projekty regenerácie sídiel (prioritná os 4). Podporované budú opäť investičné projekty – úpravy verejných priestranstiev a prvkov verejnej zelene, výstavba a rekonštrukcia miestnych komunikácií, chodníkov, cyklistických trás, autobusových zastávok, verejného osvetlenia a úpravy brehov vodných tokov v zastavanom území.

Akceptované budú len komplexné projekty regenerácie, zahŕňajúce viaceré z uvedených aktivít. V rámci tejto prioritnej osi by sa mali realizovať aj integrované stratégie rozvoja mestských oblastí v mestách s viac ako 15 000 obyvateľmi, projekty rozvoja obcí s rómskym osídlením, ako aj infraštruktúra nekomerčných záchranných služieb. Celkovo sa prostredníctvom ROP má do roku 2013 prerozdeliť 1,445 mld €.

Ukážka klasifikácie obcí na inovačné a kohézne póly rastu.   
Zdroj: www.build.gov.sk

Menšie obce, ktoré nie sú definované ako póly rastu, majú tiež možnosť uchádzať sa o prostriedky z fondov EÚ na investičné projekty regenerácie sídiel. Podpora sa bude poskytovať z Európskeho poľnohospodárskeho a garančného fondu (EAGGF), a to prostredníctvom Programu rozvoja vidieka (PRV) 2007 – 2013, ktorého riadiacim orgánom je Ministerstvo pôdohospodárstva. Medzi podporované aktivity v rámci osi 3 a opatrenia „Obnova a rozvoj obcí“ patrí výstavba a rekonštrukcia miestnych ciest, lávok, chodníkov, cyklotrás, verejných priestranstiev a parkov.

Uprednostňovať sa budú menšie projekty – pozitívne sa bude hodnotiť, ak nebudú zahŕňať rekonštrukciu miestnych komunikácií. Finančná alokácia na uvedené opatrenie však predstavuje len zlomok celkového objemu prideleného na Program rozvoja vidieka – ide o približne 125 mil. €. Osobitnú možnosť majú mikroregióny vo forme miestnych partnerstiev samosprávy a súkromného sektora, ktoré na základe spoločnej rozvojovej stratégie budú implementovať tzv. prístup Leader, vyčlenený ako os 4.

Čo sú „póly rastu“

V súvislosti s predstavením novej klasifikácie obcí a miest v súčasnosti medzi predstaviteľmi samospráv i v odbornej verejnosti rezonuje pojem póly rastu, ktorý bol doposiaľ doménou teórií regionálnej vedy.

Vymedzenie pólov rastu sčasti vychádza z pôvodnej strediskovej sústavy, ako aj z Koncepcie územného rozvoja Slovenska z roku 2001 a z údajov ZMOS-u o uvažovaných sídlach spoločných obecných úradov. Klasifikácia obcí a miest ako inovačných alebo kohéznych pólov rastu bola schválená Rozhodnutím ministra výstavby a regionálneho rozvoja zo dňa 6. 6. 2007. Prvýkrát bol takýto zoznam obcí predstavený 15. 6. 2006, v súvislosti s prípravou Národného strategického referenčného rámca (NSRR), pričom nový zoznam oproti minulému priniesol určité zmeny.

Podľa predstavenej klasifikácie inovačnými pólmi rastu je 82 miest – všetky okresné mestá a väčšina miest nad 10 tisíc obyvateľov. Okolo inovačných pólov rastu bolo vymedzené ich záujmové územie. Medzi kohézne póly rastu (891 obcí) sú zaradené zväčša bývalé strediskové obce, ale aj niektoré menšie obce. Napokon je tu kategória obcí, ktoré nie sú kohéznymi ani inovačnými pólmi rastu. Do tejto kategórie sa dostala viac ako polovica všetkých obcí na Slovensku.

 
Pre obce a mestá Bratislavského krajaje určený Operačný program Bratislavský kraj. Oproti minulému programovému obdobiu je spektrum a rozsah podporovaných aktivít značne redukovaný, keďže väčšie projekty sa tu úspešne realizovali v minulých rokoch. V zmysle opatrenia Regenerácia sídiel sa podpora obmedzí na projekty úprav verejných priestranstiev, ihrísk a prvkov verejnej zelene, rekonštrukciu verejného osvetlenia, budovanie cyklistických a náučných trás. Pilotná výzva pre uvedené opatrenie už tiež bola zverejnená. Aj v tomto operačnom programe sa počíta s realizáciou integrovaných stratégií rozvoja mestských častí – vo vybraných oblastiach mesta Bratislava.

Rozsiahle investičné projekty budú môcť samosprávy realizovať aj prostredníctvom Operačného programu životné prostredie. V oblasti verejnej infraštruktúry treba spomenúť predovšetkým podporu projektov výstavby verejných kanalizácií a vodovodov, protipovodňových opatrení a projekty zamerané na odpadové hospodárstvo.
 

Ing.arch. Jaroslav Coplák, PhD.
Foto: autor

Autor je autorizovaným architektom SKA, venuje sa urbanizmu, územnému a priestorovému plánovaniu. Pôsobí ako výskumný pracovník na Ústave urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry STU v Bratislave. Poskytuje poradenskú činnosť pre samosprávy v oblasti územného rozvoja, spracovania programov rozvoja obcí, ako aj územných plánov a územnoplánovacích podkladov a štúdií.