Vodomer, ilustračná

Overovanie vodomerov v bytoch. Podmienky, zodpovednosť a povinnosti

Ako často je potrebné zabezpečiť metrologickú kontrolu vodomerov v bytových domoch a kto zodpovedá za dodržiavanie zákonom stanovených lehôt a pravidiel?

Často sa pri konzultáciách stretávam s problematikou overovania (ciachovania) bytových vodomerov. Podnetom k tomuto článku bola pre mňa otázka od čitateľky, s ktorou sa obrátila na redakciu. Znela nasledovne: Spoločenstvo malo zodpovednosť za kontrolu platnosti meradiel vody.

Žiaľ, ich výmenu včas nezabezpečilo, kontrola zistila viaceré neplatné merače, preto bola spoločenstvu udelená pokuta. Ja osobne, rovnako ako niektorí ďalší vlastníci, som si merače vymeniť dala. Na koho vrub by takáto pokuta mala ísť? Nie je to osobná zodpovednosť predsedu?

V poslednej zápisnici zo zhromaždenia sa pritom spomína, že odpočty za rok 2021 sa budú robiť len z platných a plombou zabezpečených meračov. Avšak zodpovednosť sa takto hodila na vlastníkov bytov. Na problematiku overenia vodomerov – odborne povedané: prietokových meradiel spotreby vody – sa treba pozerať z dvoch dôležitých hľadísk. Jedným je povinnosť ich pravidelného overenia, druhým je ich vlastníctvo. Pozrime sa teda na tieto hľadiská podrobnejšie.

Ilustračná foto
Ilustračná foto | Zdroj: iStock

Povinnosť overovania určených meradiel

Z hľadiska zákona o metrológii (č. 157/2018 Z. z.) sú meradlá, ktorých údaje v jednotkách sa používajú na určenie finančnej hodnoty za príslušné namerané množstvo jednotiek (meranie súvisiace s platbami), URČENÝMI MERADLAMI.

Ide o váhy, metre, plynomery, elektromery a ďalšie typy meradiel. Patria k nim aj bytové vodomery, preto podliehajú tzv. ciachovaniu – metrologickej kontrole v zákonom daných lehotách. Pre bytové vodomery je to každých päť rokov. (Pôvodne boli tieto lehoty rozdielne, pre studenú vodu šesť rokov, pre teplú vodu každé štyri roky; to však už neplatí.)

Tieto lehoty pre všetky typy určených meradiel stanovuje vyhláška o meradlách a metrologickej kontrole Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 Z. z.

Vodomer
Vodomer, ilustračná | Zdroj: iStock

Vlastníctvo vodomerov

Bytové vodomery sú majetkom vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Sú súčasťou bytu (nebytového priestoru), nie sú spoločným zariadením domu. Obvykle sú umiestnené za hlavným uzáverom prívodu vody do bytu (nebytového priestoru) na vodorovnej odbočke zo zvislej stúpačky.

Vodomery sú určené meradlá podľa zákona o metrológii, pretože údaje z nich sa používajú ako podklad pre finančné vyčíslenie spotreby teplej a studenej vody v jednotlivých bytoch a nebytových priestoroch. Tieto hodnoty potom ďalej slúžia na vypracovanie ročného vyúčtovania nákladov za plnenia pre každého vlastníka bytu a nebytového priestoru.

Podmienky použitia údajov z vodomerov ako určených meradiel

Na meranie súvisiace s platbami sa môžu použiť iba údaje z takých meradiel, ktoré majú platné overenie. To znamená, že v čase odpočtu údajov musí byť dodržaná lehota päť rokov od dátumu overenia. Údaje z určených meradiel po lehote platnosti overenia sa na tento účel použiť NESMÚ.

Keďže hovoríme o vodomeroch, ktoré sa obvykle odpočítavajú ±3 dni okolo 31. 12., pritom niektoré podmienky odpočtu pri teplej vode uvádza vyhláška. Samozrejme, ak ide o diaľkový odpočet, tam možno hodnotu spotreby uzavrieť presne 42 | správa budov 01-2022 sp ráva b udov o polnoci 31. 12.

Podstatné je, že v termíne odpočtu hodnôt na vodomeroch musia byť tieto overené. Čo však robiť, ak sú vodomery po lehote platnosti overenia? V prvom rade treba lehoty platnosti overenia vodomerov sledovať a pred ich uplynutím zabezpečiť ich overenie alebo výmenu za nové tak, aby spotreba kontinuálne pokračovala jedným overeným vodomerom do dňa výmeny a druhým overeným vodomerom po ich výmene.

Keďže už vieme, že údaje z neoverených vodomerov nemožno použiť na vyúčtovanie, je potrebné mať dohodnutý postup, ktorý sa použije pri tzv. nemeranej spotrebe. Pre teplú vodu existujú podmienky určenia nemeranej spotreby, tzv. náhradný indikovaný údaj pre konečného spotrebiteľa uvedený vo vyhláške č. 240/2016 Z. z. (ktorou sa ustanovujú teplota teplej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej vode a rozpočítavania množstva tepla – ďalej len vyhláška o rozpočítavaní).

Vodomer, ilustračná
Vodomer, ilustračná | Zdroj: iStock

Konkrétne o tom hovorí ustanovenie § 9 ods. 6 nasledovne: „Náhradný indikovaný údaj pre konečného spotrebiteľa sa môže určiť aj odborným odhadom, ak sa odpočet určeného meradla na meranie množstva teplej vody vykoná dodatočne, najneskôr do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka, alebo na základe predchádzajúcich pravidelných odpočtov určeného meradla na meranie množstva teplej vody u konečného spotrebiteľa. Takýto postup sa primerane použije aj pri poruche určeného meradla na meranie množstva teplej vody.“

Ďalej v nasledujúcom odseku ešte vyhláška uvádza: „Ak sa preukáže, že konečný spotrebiteľ ovplyvnil určené meradlo na meranie množstva teplej vody, zavinil, že určené meradlo na meranie množstva teplej vody nespĺňa podmienky určeného meradla, neumožnil určené meradlo nainštalovať, určené meradlo demontoval alebo inak znefunkčnil, určí sa tomuto konečnému spotrebiteľovi náhradný indikovaný údaj vo výške trojnásobku priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel na meranie teplej vody na byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania. Spotrebná zložka sa určí podľa odseku 3.“

Pre studenú vodu neexistuje žiadna vyhláška, ktorá by takéto podmienky určovala. Je preto možné dohodnúť rovnaké podmienky ako pre teplú vodu. Tieto podmienky odporúčam zakotviť do zmluvy o spoločenstve, alebo do zmluvy o výkone správy.

Kto je za overovanie vodomerov zodpovedný

Ak sa vrátime k situácii opisovanej v otázke čitateľky, otázne je, kto vlastne nesie zodpovednosť za sledovanie lehôt a intervalov overenia, ako aj za samotné zabezpečenie overenia vodomerov. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov túto problematiku nerieši, keďže vodomery nie sú spoločným zariadením.

Pozrime sa teda hlbšie do zákona o metrológii a rozoberme si súvisiace ustanovenia. Predmet zákona o metrológii v § 1 okrem iného upravuje:

  • a) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti metrológie,
  • b) meraciu jednotku a jej používanie,
  • c) skupiny meradiel,
  • i) práva a povinnosti používateľa určeného meradla,
  • j) práva a povinnosti používateľa povinne kalibrovaného meradla,
  • m) spôsob metrologickej kontroly určeného meradla a kalibráciu povinne kalibrovaného meradla a osoby, ktoré môžu vykonávať metrologickú kontrolu a kalibráciu,
  • s) dozor nad dodržiavaním tohto zákona,
  • t) ukladanie pokút
  • u) vzťah

Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len úrad) k zahraničiu a jeho informačnú povinnosť. Pre potreby nášho prípadu som vybrala iba tie písmená, ktoré sa vzťahujú na vodomery a údaje z nich získané pri správe bytového domu. Poďme ďalej. Kto je používateľom určeného meradla? O tom sa čo-to dozvieme v § 2, ktorý vymedzuje základné ustanovenia zákona.

Keďže rozsah je obsiahly, vyberám z neho iba tie ustanovenia, ktoré súvisia s našou témou. Takže pre účely tohto zákona:

  • h) Určené meradlo je meradlo určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo na posúdenie zhody.
  • j) Používateľmi určeného meradla sú orgán verejnej moci, podnikateľ alebo iná osoba, ktorá používa určené meradlo alebo hodnotu indikovanú určeným meradlom pri meraní, ktoré súvisí s platbami, pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku alebo životného prostredia, pri príprave spotrebiteľského balenia, v inej oblasti verejného života, kde môže vzniknúť konfliktný záujem na výsledku merania, alebo kde nesprávny výsledok merania môže poškodiť záujem fyzickej osoby, právnickej osoby alebo verejnosti, alebo ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
  • k) Používaním určeného meradla je meranie určeným meradlom jeho používateľom.
  • l) Opomenutím používania určeného meradla je nepoužívanie určeného meradla jeho používateľom, ak potreba jeho používania vyplýva z charakteru činnosti vykonávanej používateľom určeného meradla.
  • m) Prídavné zariadenie je zariadenie určené na vykonávanie určitej funkcie, ktoré sa priamo podieľa na spracovaní, prenose alebo na zobrazovaní výsledku merania.

Poďme ďalej. Prečo vôbec vodomer spadá do kategórie určených meradiel a podlieha povinnému overeniu, sa podrobnejšie dozvieme v ďalších ustanoveniach zákona o metrológii. V § 11 ods. 1 sú podrobnosti o zaradení meradla do skupiny určených meradiel. Rozhoduje o tom účel použitia meradiel a opäť sa v písm. a) dozvieme, že vodomery sú preto zaradené medzi určené meradlá, lebo sú používané pri meraní, ktoré súvisí s platbami.

Už zo znenia uvedených ustanovení zákona o metrológii by mohlo byť jasné, že v našom prípade používateľmi určených meradiel sú spoločenstvo a správca, pretože práve tieto „osoby“ používajú „určené meradlo alebo hodnotu indikovanú určeným meradlom pri meraní, ktoré súvisí s platbami“.

Spoločenstvo a správca finančne vyčísľujú spotrebovaný objem vody nameraný vodomermi vlastníkom bytov a nebytových priestorov v ročnom vyúčtovaní plnení.

Potvrdzuje to aj ods. 2 § 11: Meranie súvisiace s platbami je najmä meranie:

  • a) v obchodných vzťahoch,
  • b) na určovanie ceny pri priamom predaji spotrebiteľovi alebo
  • c) na účely výpočtu ceny, poplatkov, taríf, cla, daní, zvýhodnení, pokút, náhrad, odškodnenia, poistenia alebo podobných platieb.

Poďme ešte ďalej a dozvieme sa, prečo musí byť vodomer overený.

„§ 16 Používanie určeného meradla (1) Určené meradlo je možné používať na účel podľa § 11 ods. 1, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje. (2) Používateľ určeného meradla je povinný: a) používať určené meradlo, ak je jeho používanie ustanovené podľa § 11 a na účel merania podľa § 11 ods. 1 je druh určeného meradla ustanovený osobitným predpisom, ak osobitné predpisy neustanovujú inak; alebo ak úrad rozhodnutím na základe odôvodnenej písomnej žiadosti používateľa meradla nepovolí používanie povinne kalibrovaného meradla alebo ostatného meradla na účel merania podľa § 11 ods. 1;

  • b) udržiavať používané určené meradlo v takom technickom stave, kto- 01-2022 správa budov | 43 rý zabezpečí jeho správne používanie a jeho metrologické charakteristiky v rozsahu metrologických požiadaviek;
  • c) predkladať každé používané určené meradlo na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona;
  • d) používať určené meradlo toho druhu, ktorý je na daný účel použitia určený;
  • e) viesť evidenciu každého používaného určeného meradla, ktorá umožňuje jednoznačnú identifikáciu každého používaného určeného meradla s uvedením miesta jeho používania a každý dátum jeho overenia, a uchovávať doklad o každej oprave určeného meradla podľa § 51 ods. 1 písm.
  • d); f) určovať výšku platby podľa hodnoty materializovanej miery ako platne overeného určeného meradla alebo hodnoty indikovanej platne overeným určeným meradlom, ak sa takéto určené meradlo na meranie vyžaduje;
  • g) mať taký druh určeného meradla, ktorý vyplýva z charakteru činnosti vykonávanej používateľom určeného meradla počas vykonávania tejto činnosti bez ohľadu na skutočnosť, či ho aj použije pri svojej činnosti.“ Uvediem ešte ustanovenia o následnom overení, aby bolo jasné, že nestačí inštalovať overený vodomer, ale treba ho aj pravidelne overovať.

„§ 27 Následné overenie (1) Následné overenie je každé overenie, ktoré nasleduje po prvotnom overení alebo po vykonanej oprave určeného meradla. (2) Následné overenie je povinný zabezpečiť používateľ určeného meradla, osobne alebo inou osobou, formou písomnej objednávky podanej ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej v lehote 30 dní pred uplynutím času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia podľa § 25 ods. 12 písm. b) až e).

(3) Ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba potvrdí alebo odmietne písomnú objednávku podanú podľa odseku 2 v lehote 15 dní od jej podania. Odmietnutie objednávky musí byť odôvodnené. Ak ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba písomnú objednávku odmietne, je používateľ určeného meradla povinný zabezpečiť následné overenie primerane, ako je ustanovené v odseku 2 a lehota podľa odseku 2 sa neuplatňuje.

(4) Ak ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba nevykoná následné overenie určeného meradla pred uplynutím platnosti overenia určeného meradla a používateľ určeného meradla je schopný dokázať podanie objednávky ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe na následné overenie v lehote podľa odseku 2, postup podľa § 55 ods. 1 písm. q) sa nepoužije.

(5) Pre následné overenie platia primerane ustanovenia § 25 a 26. (6) Pri určenom meradle uvedenom na trh alebo do prevádzky po posúdení zhody podľa osobitných predpisov alebo sprístupnenom na trhu alebo uvedenom do používania po posúdení zhody podľa osobitných predpisov sa pri následnom overení použije skúška ustanovená osobitnými predpismi platnými v čase posúdenia zhody určeného meradla.

(7) Úrad môže povoliť používanie niektorých druhov určených meradiel v čase od ukončenia ich opravy do ich následného overenia, ak ide o určené meradlo, ktoré je možné opraviť len na mieste jeho používania, pričom povolenie je platné najviac 30 dní.

(8) Používateľ určeného meradla môže určené meradlo používať podľa odseku 7, ak registrovaná osoba, ktorá určené meradlo opraví a označí dočasnou zabezpečovacou značkou opravára a používateľ určeného meradla do troch pracovných dní od vykonanej opravy doručí ústavu alebo určenej organizácii písomnú objednávku na následné overenie. Určené meradlo označené dočasnou zabezpečovacou značkou opravára musí spĺňať technické požiadavky a metrologické požiadavky na druh určeného meradla.

(9) Používateľ určeného meradla je oprávnený písomne požiadať úrad o predĺženie lehoty podľa odseku 7 najneskôr tri dni pred uplynutím tejto lehoty, ak ústav alebo určená organizácia neoznámi čas vykonania overenia používateľovi určeného meradla v lehote najneskôr päť dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 7.

Úrad je oprávnený predĺžiť lehotu podľa odseku 7 o ďalších 30 dní, ktoré začínajú plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k uplynutiu lehoty podľa odseku 7. Úrad predĺži lehotu podľa odseku 7 bezodkladne odo dňa doručenia.“ A sme na konci, pri pointe počiatočnej otázky. Spoločenstvo dostalo pokutu za to, že neboli vodomery overené. Tu je dôvod, prečo sa tak stalo.

Zákon o metrológii v § 55 presne určuje sankcie a s tým súvisiace podmienky nasledovne: „(1) Inšpektorát uloží pokutu od 200 eur do 10 000 eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že

  • a) pri svojej činnosti na území Slovenskej republiky nepoužíva zákonné meracie jednotky, iné meracie jednotky a ich symboly podľa § 15;
  • b) neplní povinnosti dezignovanej osoby podľa § 30 ods. 6;
  • c) nepoužíva určené meradlo alebo opomenie používať určené meradlo pri meraniach na účel podľa § 11 ods. 1;
  • d) nepoužíva povinne kalibrované meradlo podľa § 17 ods. 1 písm. a);
  • e) používa povinne kalibrované meradlo bez dokladu o kalibrácii podľa § 17 ods. 1 písm. e);
  • f) používa povinne kalibrované meradlo, ktoré nespĺňa požiadavky podľa § 17 ods. 2;
  • g) používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody, alebo opomenie používať meradlo s metrologickou kontrolou na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel.

Čo povedať na záver? Z ustanovení zákona o metrológii nám jednoznačne vyplynulo, že spoločenstvo alebo správca ako používatelia určených meradiel sú povinní zabezpečiť overenie týchto meradiel, v našom prípade vodomerov v bytoch a nebytových priestoroch. A je úplne jedno, či vodomery považujeme za majetok vlastníka bytu alebo nie.

Vlastník sám s údajmi ako takými ďalej nepracuje. Nanajvýš si pravidelne odpisuje spotrebu, ak, pravda, nemá už vodomery takej triedy, že spotreba sa môže sledovať na webe v každom okamihu. Ďalším nezanedbateľným faktorom je, z akých peňazí sa povinné overenie zaplatí. Keďže vodomer sa všeobecne nepovažuje za spoločné zariadenie domu, z fondu prevádzky, údržby a opráv by sa hradiť nemalo.

Obvykle sa v zálohovom predpise vytvorí samostatná položka MaRT (meracia a regulačná technika), v ktorej si vlastníci „šetria“ práve na povinné overovanie vodomerov alebo ich výmenu, na výmenu batérií v PRVN „meračoch tepla“ na radiátoroch, prípadne aj na opravu či výmenu regulačných ventilov na vykurovacích telesách.

Keďže v tomto prípade ide o viacročné cykly, tieto peniaze sa kumulujú a použijú až k lehote overenia, alebo na niektorý z uvedených účelov. Viem, že drvivej väčšine spoločenstiev a správcov som nepriniesla žiadnu novinku, zabezpečujú overovanie vodomerov pravidelne a načas bez toho, aby ich k tomu niekto musel nútiť.

Avšak za roky, počas ktorých sa pohybujem v oblasti správy bytového fondu, som sa stretla s nejedným podobným prípadom. A k pochybeniu došlo ako zo strany spoločenstiev, tak aj zo strany správcov.

Ing. Otília Leskovská