Nášmu prostrediu chýba vzájomná dôvera

Nášmu prostrediu chýba vzájomná dôvera

Stavebný vývoj v prvom polroku 2008 zaznamenal na Slovensku desaťpercentný medziročný rast, čo značí vzostup stavebnej produkcie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V súčasností sa však aj naša krajina nachádza v bode, z ktorého možno pozorovať približovanie mračien globálnej finančnej krízy. Zaspať na vavrínoch sa neoplatí, keďže konjunktúra v nasledujúcom období podľa predpokladov odborníkov zbrzdí svoje tempo.


Rozmach históriou?
Podľa správy Eurostatu zaznamenalo Slovensko v septembri najvyšší nárast stavebnej produkcie (o 7,2 %) spomedzi krajín EÚ. Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) hovorí o tom, že v tomto mesiaci objem stavebnej produkcie dosiahol 19,5 miliardy korún. Doterajší stavebný boom podnietili predovšetkým atraktívne podmienky pre investorov, nastavené ekonomickou reformou, a postupne ho generoval aj rozvoj priemyslu, a to predovšetkým v odvetví strojárstva, obchodu, služieb či logistiky.

„Uplynulé obdobie bolo charakteristické najmä pokračovaním trendu rozvoja individuálnej bytovej výstavby, ale tiež pokračovaním výstavby polyfunkčných a administratívnych objektov. Z nášho pohľadu evidujeme stále vysoký záujem aj o termickú sanáciu panelových domov, pričom očakávame, že tento trend bude pokračovať aj v najbližších rokoch,“ bilancuje končiacu sa sezónu a načrtáva nové perspektívy vývoja Tomáš Sepp, marketingový riaditeľ spoločnosti Baumit.

Podľa Petra Markoviča, prokuristu spoločnosti Xella Slovensko, ktorá v tomto roku očakáva rekordný obrat, však napriek pretrvávajúcej konjunktúre mnohí výrobcovia stavebných materiálov nepovažujú tento rok za taký dobrý a výsledky za natoľko pozitívne ako v roku 2007. Tento stav odôvodňujú zvýšením konkurenčného prostredia, ktorý zapríčinil vstup nových kapacít na Slovensko.

Štatistiky Združenia obchodníkov so stavebninami Slovenska (ZOSS) informujú o náraste predaja približne o 15 % v porovnaní s rokom 2007. Tento údaj zahŕňa aj cenové vplyvy, ktoré však neboli výlučne stúpajúce. Na rozdiel od predchádzajúcej sezóny nemuseli predajcovia zápasiť s nedostatkom niektorých materiálov, takže boli schopní odpovedať na dopyt v plnom rozsahu. Kým v minulom roku mohli výrobcovia vzhľadom na deficit stavebných materiálov zvyšovať ceny niekoľkokrát, v tejto sezóne sa už situácia nezopakovala.

Producenti stavebnín sa po predchádzajúcich skúsenostiach lepšie pripravili a v roku 2008 zvýšili svoje kapacity, v niektorých prípadoch ponuka dokonca prevýšila samotný dopyt, preto nebol dôvod zdražovať. Práve naopak, niektoré ceny predávaných tovarov sa pohybovali aj v nižších cenových úrovniach než v roku 2007. Podľa informácií Marnixa Van Hoe, generálneho sekretára UFEMAT-u (Európska asociácia národných združení obchodníkov so stavebninami) európski predajcovia momentálne ešte profitujú z prebiehajúcich projektov, ktoré dokážu zabezpečiť ich obrat, avšak investori váhajú s novými projektmi. Problémom sa tiež stávajú platobné podmienky. Výrobcovia chcú čo najkratšie, zatiaľ čo stavebné firmy čo najdlhšie lehoty splatnosti. Igor Lukáč, predseda predstavenstva ZOSS, predpokladá, že kríza zasiahne ako prvý bratislavský región, kde sa kumuluje najviac nových investícií, a to vo fáze realizácie, ako aj prípravy projektov. Na východe Slovenska sa obáva skôr vplyvov na kúpnu silu obyvateľstva, keďže tamojšie regióny drží nad vodou niekoľko zamestnávateľov.

Stavebná produkcia na Slovensku v roku 2008 do konca 3. kvartálu (mil. Sk) Zdroj: Spracované podľa údajov ŠÚ SR

Náznaky a dosahy krízy
Ján Majerský, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) uvádza, že v období konjunktúry ešte stavební podnikatelia príznaky krízy necítili. „Dnes však budeme vo firmách riešiť otázky udržateľnosti. Slovenské stavebníctvo sa bude musieť zorientovať v podmienkach, v rámci ktorých bude stavebný boom minulosťou. Dôsledky krízy však postupne začíname pociťovať. Keď s partnermi zo stavebných firiem diskutujeme o tejto téme, vidím, že informácie o pozastavení investícii alebo odstúpení od dohodnutých kontraktov sú už aktuálne a budú témou najbližších mesiacov. Určiť relevantné prognózy sa však nedá. Keby sme to vedeli, dokážeme pripraviť a realizovať scenár riešenia. Na krízu sme neboli prichystaní a myslím si, že žiadna firma na Slovensku neplánovala krízové scenáre. Kríza je produktívny stav, to značí, že aj v tejto situácii existujú riešenia, ale tiež príležitosti a ohrozenia, ktoré tento stav predkladá. Bude záležať na schopnosti manažmentu podnikov, ako sa vyrovná s dôsledkami. Každý stavebný podnikateľ si určí svoj scenár riešenia krízy, ak sa do nej dostane, a každý sa bude takisto snažiť udržať zamestnanosť vo svojom podniku. Nevyhnutná bude orientácia na výkonnosť, zvýšenie produktivity pri podmienke nezvyšovania počtu zamestnancov, zmena obchodnej politiky, ako aj zahraničná orientácia – teda nové výzvy a možnosti,“ hovorí Ján Majerský.

Peter Markovič uvádza, že v podniku nepočítali s dôsledkami krízy už v tomto roku a zatiaľ nepociťujú ani jej vplyv, ale súčasne dodáva, že dobrý predpoklad eliminácie jej vplyvu spočíva v zodpovednej príprave na zaostrenie konkurenčného prostredia a v inovačných opatreniach na nasledujúci rok. V spoločnosti Baumit zasa očakávajú napriek hroziacej kríze historicky najväčší obrat spoločnosti. „Priame dôsledky zatiaľ nepociťujeme, nepriamo sme konfrontovaní s rastom úrokovej miery úverov na bankovom trhu, čo sa môže negatívne odzrkadliť najmä na veľkých projektoch. Predpokladáme určitú opatrnosť developerov, možno prehodnotenie niektorých investičných zámerov. Menej sa finančná kríza dotkla staviteľov a investorov v oblasti výstavby rodinných domov, kde predpokladáme pozitívny vývoj trendu aj v najbližších rokoch. Ak ide o zvláštne opatrenia, neplánujeme zavádzať žiadne zásadné zmeny, nakoľko systém je nastavený a dosiaľ prináša skvelé výsledky. Určite však budeme vo zvýšenej miere sledovať platobnú disciplínu našich partnerov s cieľom vyhnúť sa prípadnej insolventnosti zákazníkov,“ naznačuje plány v spoločnosti Baumit Tomáš Sepp.

Igor Lukáč sa pridáva k názorom, že kríza stavebníctvo zatiaľ obchádza. Podľa neho slovenskí obchodníci so stavebným materiálom vďaka doznievajúcemu stavebnému boomu ešte nemohli pocítiť jej dôsledky. Na druhej strane však prichádza koniec stavebnej sezóny, ktorý zákonite sprevádza pokles predaja, a preto je ťažké odlíšiť bežný sezónny vplyv od príznakov krízy. Predseda predstavenstva ZOSS poukazuje na výpredajové akcie, ku ktorým koncom roka pristúpili niektorí výrobcovia a ktoré obchodníci preniesli aj na konečných spotrebiteľov: „Myslím si však, že je to dôsledok už spomenutého prebytku tovarov na trhu a končiacej sa stavebnej sezóny. Predpokladám, že finančná kríza ovplyvní nákupné správanie spotrebiteľov až v roku 2009 s nástupom novej stavebnej sezóny. Už teraz ale vidíme, ako zasiahla developerov. Niektorí z nich znižujú ceny postavených objektov. Spotrebiteľské správanie určite ovplyvní aj sprísnená politika bánk pri poskytovaní hypotekárnych úverov.“

V prípade krízy môžu predajcovia očakávať pokles predaja a s tým spojený úbytok tržieb a marží. Podľa Igora Lukáča sa obchodníci ako medzičlánok výrobcu a konečného spotrebiteľa ocitnú medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane bude trh, zastúpený konečnými spotrebiteľmi a investormi, tlačiť na znižovanie cien, na druhej strane zasa výrobcovia na ich udržanie. „Keď sa však na to pozerám ako ekonóm, myslím si, že trh tento problém vyrieši. Dúfam len, že sa nedostaneme do podobnej situácie ako v roku 1999, keď stavebníctvo ozaj narazilo na dno,“ upozorňuje a dodáva, že ak dôjde k prepuknutiu finančnej krízy a následnej stagnácii predaja stavebných materiálov, možno očakávať zostrený konkurenčný boj medzi jednotlivými predajcami. Z tejto situácie nakoniec najviac vyťaží konečný spotrebiteľ, resp. investor.

Prieskum stavebných podnikov
Výsledky podnikového konjunkturálneho prieskumu v stavebníctve za rok 2008, ktorý uskutočnil Štatistický úrad Slovenskej republiky, priniesli informácie, že trend stavebnej aktivity na posledné tri mesiace sa v porovnaní s októbrom znížil o 10 percentuálnych bodov. Pokles stavebnej aktivity zaznamenalo 11 % respondentov, rast naopak 37 % a viac ako polovica (52 %) ju hodnotila ako nezmenenú. Bilancovanie novembrovej úrovne dopytu po stavebnej produkcii sa v porovnaní s októbrom zhoršilo o 2 percentuálne body. Medzi najvýraznejšie faktory, ktoré v súčasnosti brzdia rast stavebnej produkcie, zaradilo 21 % respondentov finančné obmedzenia, 18 % nedostatok zamestnancov a 17 % nedostatočný dopyt po stavebnej produkcii. Ako ďalšiu bariéru uviedli účastníci výskumu vplyv finančnej krízy, dôsledkom ktorej sa pozastavilo financovanie projektov investorov zo strany bánk, čím došlo k stagnácii rozpracovaných kontraktov. Niektoré podniky dokonca pre krízu predpokladajú väčší útlm v odvetví stavebníctva ako v bežnom zimnom období. Bariéry rastu však v súčasnosti nepociťuje 34 % podnikov. Po októbrovom poklese podniky očakávajú mierne zvýšenie zamestnanosti v ďalších troch mesiacoch. Personálny prírastok predpokladá 6 % respondentov, zatiaľ čo 35 % počíta so znížením zamestnanosti – najmä spoločnosti realizujúce inžinierske stavby. Hodnotenie ekonomickej situácie podnikov v porovnaní s októbrom sa opäť zhoršilo, konjunkturálne saldo kleslo o 5 percentuálnych bodov. Nižšiu stavebnú aktivitu predpokladá takmer polovica podnikov. Ide predovšetkým o spoločnosti s 500 a viac zamestnancami a podniky realizujúce inžinierske stavby. Na základe objednávok majú firmy zabezpečenú prácu v priemere na sedem mesiacov. Výsledky prieskumu sú uvedené v grafoch.

Výsledky konjunkturálneho prieskumu v stavebníctve za rok 2008. Indikátor dôvery v stavebníctve je aritmetický priemer sáld dopytu a očakávanej zamestnanosti. Saldá mesačných otázok označujú rozdiel medzi pozitívnymi a negatívnymi hodnoteniami respondentov, ktoré sú vyjadrené v percentách (sú sezónne očistené).


Zdroj: Spracované podľa podkladov ŠÚ SR

Výsledky konjunkturálneho prieskumu v stavebníctve za rok 2008. Limitujúce faktory stavebnej aktivity. Saldá mesačných otázok označujú rozdiel medzi pozitívnymi a negatívnymi hodnoteniami respondentov, ktoré sú vyjadrené v percentách (nie sú sezónne očistené).



Zdroj: Spracované podľa podkladov ŠÚ SR

Úverová politika a kríza
Ján Majerský si nemyslí, že zmena podmienok na poskytovanie úverov bude obmedzovať realizácie investičných projektov. Tvrdí, že je v záujme všetkých strán zúčastnených na tomto „obchode“, aby vytvárali podmienky, ktoré budú v danej situácii výhodné pre všetkých. Zároveň neočakáva výrazné zmeny v požiadavkách financovania investičných projektov.

„Ak budú tieto podmienky veľmi vplývať na ochotu ľudí zadlžiť sa, spomalí sa spotreba v oblasti stavebníctva. V tomto smere je to určite nová úloha a výzva pre finančné inštitúcie alebo priamo pre slovenskú vládu,“ uvažuje Peter Markovič. Prísne nastavenie kritérií úverovej politiky môže podľa marketingového riaditeľa spoločnosti Baumit negatívne ovplyvniť najmä financovanie veľkých projektov: „V oblasti hromadnej a individuálnej bytovej výstavby, ktorá je v centre nášho záujmu, neočakávame negatívny vplyv. Potreba nových bytov a tiež obnova starého bytového fondu sú z nášho pohľadu relatívne stabilnou oblasťou, kde nepredpokladáme najbližšie roky zásadné zvraty vo vývoji. Určitý stavebný útlm môže spôsobiť, samozrejme, aj zdraženie hypotekárnych úverov a väčšia opatrnosť bánk pri ich poskytovaní. Na druhej strane je tu ale pozitívny vývoj našej ekonomiky, rast kúpnej sily obyvateľstva a stúpajúce nároky na kvalitu a vybavenosť, čo je v náš prospech.“

Liek proti kríze
Vláda pred časom prišla s balíčkom 27 opatrení, ktoré by mali prípadným vplyvom predísť alebo ich odstrániť. Ján Majerský zastáva názor, že zásah štátu je nevyhnutný, pretože práve štátne investície môžu v čase celospoločenských hospodárskych kríz eliminovať ohrozenia. Podnikatelia však v prvom rade očakávajú výrazné investície do štátnych projektov v oblasti dopravy a energetiky. Prezident ZSPS podotýka, že kríza nás zasiahla v čase silných dotácii z EÚ, čo môže riešeniu problémov pomôcť.

Peter Markovič vníma vládne opatrenia pozitívne, ale upozorňuje, že výsledok ovplyvní ich realizácia v praxi: „Väčšina z balíčka opatrení nie je priamo určená na podporu stavebníctva, možno s výnimkou podpory výstavby diaľnic. Stavebníctvo je však veľmi úzko späté s celkovou výkonnosťou ekonomiky a jej rastom. Preto bude každé opatrenie, ktoré pomôže k väčšiemu rastu HDP, nepriamo znižovať vplyv finančnej krízy na slovenský stavebný trh.“

Igor Lukáč aj Tomáš Sepp sa zhodli na tom, že prvoradou úlohou štátu je vytvoriť stabilné podnikateľské prostredie s jasnými pravidlami fungovania. Predseda predstavenstva ZOSS vyzdvihuje myšlienku, že štát by mal v tejto situácii prehodnotiť výdavky do spotreby, ktoré neprinesú žiadny efekt v budúcnosti, a zmobilizovať zdroje na investičné projekty. Marketingový riaditeľ Baumitu apeluje na vytvorenie kvalitných podmienok nielen pre veľkých hráčov, ale tiež pre malé a stredné firmy, na ktorých naše stavebníctvo stojí: „Štát by mal prostredníctvom svojej vlády podporovať a rozvíjať transparentné podmienky podnikania na všetkých úrovniach – od výberových konaní pri štátnych zákazkách až po dodávateľsko-odberateľské vzťahy v bežnej stavebnej praxi. Vo veľkej miere chýba v našom prostredí vzájomná dôvera a obyčajné dodržanie slova či termínu. Úplne absentuje postoj a snaha riešiť každý obchodný prípad s cieľom dosiahnuť situáciu výhra – výhra. Často sa uspokojujeme s kompromismi, prípadne ideme do situácií typu výhra – prehra.“ Dôležitou oblasťou má byť nakoniec aj podpora zamestnanosti a vzdelávania, keďže na trhu práce chýbajú kapacity a kvalifikovaní odborníci.

Vstup do EMÚ
Slovensko môže zo vstupu do eurozóny profitovať aj napriek existujúcej finančnej kríze, pretože medzi ostatných hráčov prichádza podľa Tomáša Seppa ako úspešný nováčik, ktorému sa podarilo rýchlo prijať euro a ktorý sa môže pochváliť dynamickým vývojom či predpokladom najväčšieho rastu HDP z krajín strednej Európy. Dostane sa do elitnej skupiny európskych štátov, ktoré zvolili spoločný postup pri riešení akútneho globálneho problému, navyše sa mu sprístupní pracovný trh v 27 štátoch, ktorý – ako predpokladá Ján Majerský – bude úplne otvorený od roku 2011.

Podnikateľom so zahraničnou orientáciou odpadajú straty z kurzových rozdielov pri kontraktoch, ktoré sa uzatvoria v európskej mene. Praktickou výhodou môže byť zjednodušenie pri realizácii zahraničných platieb, jednoduchšie porovnávanie cenových relácii v rámci bench­marku atď. Za určité negatívum možno pokladať podstatne vyššiu konkurenciu v rámci otvoreného trhu, v ktorej sa musia podnikatelia orientovať. Prezident ZSPS však aj tento aspekt vníma ako výzvu na iniciatívu a príležitosť na zdokonaľovanie.

„Keďže veľká väčšina európskych producentov stavebných materiálov má svoje výrobné závody, resp. distribučné sklady aj na Slovensku, je v podstate jedno, či budeme výrobcom platiť v slovenských korunách, alebo eurách. V rámci voľného trhu EÚ sa vytvorí možnosť na transparentnejšie porovnávanie cien jednotlivých výrobkov, a tým aj tlak na výrobcov. Ak by bola ich cena neúmerne vysoká, bude jednoduchšie tovar doviezť z krajiny eurozóny. Osobne vítam zavedenie eura, pretože plnenie maastrichtských kritérií je dobrou poistkou proti rozšafnej finančnej politike štátu,“ vysvetľuje Igor Lukáč.

Obchodníci sa budú musieť prispôsobiť aj novým zákonným podmienkam (zníženie obratu pri povinnej registrácii na DPH, nové pravidlá súvisiace so základným imaním obchodných spoločností a pod). Od vstupu Slovenska do EMÚ nás delí už len niekoľko dní. Stavebníctvo, ktoré sa považuje za indikátor konjunkturálneho vývoja, zrejme svojou reakciou naznačí, ako sa naša ekonomika so zlomovými udalosťami vyrovná. Zostáva veriť, že kríza naozaj prinesie niečo pozitívne, napríklad pozdvihnutie úrovne našej architektúry realizáciou kvalitných projektov, pod ktoré sa budú môcť podpísať nielen slovenskí architekti, ale aj slovenskí stavbári a stavební podnikatelia.

Anna Salvová
Foto: Dano Veselský

KategórieDeveloperi