V Seville vyrástol nový symbol Európy

Hlavné mesto Andalúzie – Sevilla - žije svojou nezabudnuteľnou atmosférou. Má za sebou bohatú históriu, veľa oslnivých úspechov i hlbokých pádov. V jej uliciach cítiť zmes arabskej i európskej kultúry. Mesto sa dokázalo z pádov vždy vzchopiť a rozkvitnúť do novej krásy. Dnes má novú dominantu – Metropol Parasol, monumentálne slnečníky.

Patrilo Féničanom, Kartágincom i Rimanom. Prehnali sa ním Vandali a Vizigóti. Po dlhé stáročia tu vládli Arabi až do roku 1248, keď mesto pre kresťanov dobyl Ferdinand Aragónsky. Sevilla bola po tisícročia prístavom na rieke Guadalquivir a v 16. storočí najbohatším mestom Španielska. Tu sa vykladal tovar z nových kolónií a expedoval do Európy. Jej sláva sa po zanesení rieky pieskom na pár storočí stratila, ale s rozvojom industrializácie sa vrátila. Dnes vidíme prekvitať toto prívetivé, usmievavé vyše sedemstotisícové moderné mesto nielen z bývalého minaretu, teraz katedrálnej veže Giraldy, ale aj z promenády na streche novej dominanty mesta Metropol Parasol, monumentálnych slnečníkov.

Verejný priestor
Mesto chcelo pod trhom v centre mesta na námestí Plaza de la Encarnación vybudovať verejné garáže. Po objave archeologických nálezov im to pamiatkové orgány nepovolili. Na riešenie námestia bola vypísaná v roku 2004 medzinárodná architektonická súťaž. Architekti z nemeckého ateliéru Jürgen Mayer H. s inžiniermi zo spoločnosti Owe Trupa tu navrhli prekrytie námestia rastrovým oblakom 28 metrov nad mestom, zatieňujúcim preslnené plochy.

Základný štvorcový raster drevených lamiel v module 1,5 × 1,5 metra prekleňuje námestie v rozmere 175 × 75 metrov vo výške až 28 metrov. Celková plocha tieniacej konštrukcie 5 000 metrov štvorcových neposkytuje len vzácny tieň. V suteréne je situované archeologické múzeum. Prízemie zaberá pôvodná tržnica, nad ňou sa nachádza reštaurácia a vlastné nové námestie, „Plaza Mayor“, verejný priestor so všestranným využitím, na pobyt, fiesty, hry, koncerty, šport.

Pod strechou bolo príjemné na námestí sedieť aj pri tridsiatich troch stupňoch a páliacom slnku. Tieň je pre Sevillu pri 40-stupňových teplotách nevyhnutnou podmienkou prežitia. Vďaka novým technológiám sa už aj pri textilných markízach kaviarní používajú rosiace dýzy, ktoré ochladzujú mikroklímu terás.
–>–>

Metropol Parasol Miesto:  Plaza Mayor, Sevilla Architekt: Jürgen Mayer H Investor:  Mesto Sevilla Inžinier:  Owe Arup Súťaž:  2004 Začiatok výstavby:  2005 Dokončenie výstavby:  30. 4. 2011 Drevené lamely – konštrukcia: Modul:  1,5 × 1,5 metra Rozmer:  175 × 75 metrov Výška:  28 metrov Celková plocha:  5 000 m2

Drevená konštrukcia
V konštrukcii strechy je zabudovaná panoramatická pešia trasa s kaviarňou a vyhliadkou na strechy starého mesta i na katedrálu. Realizáciou prekrytého námestia vznikla v Seville nová forma urbánneho priestoru. Je to nový typologický prvok. Námestie, ktoré sa rozvíja vertikálne. Vďaka technologickému pokroku je dnes táto idea realizovateľná. Drevené lamely z fínskeho smreku, spolu okolo 3 000 kubických metrov, sú zavesené na šiestich jadrách s vertikálnymi komunikáciami. Drevo je nastriekané ochrannou polyuretánovou vrstvou. Tisíce styčníkov vzbudzujú obdiv nad schopnosťou inžinierov preklenúť drevenou konštrukciou takéto rozpätia. V súčasnosti je to najväčšia drevená konštrukcia na svete.

Sevilla ponúka veľa historických i súčasných architektonických šperkov. Či už je to Zlatá veža, bývalý minaret Giralda, alebo najväčšia gotická katedrála, alcazar so záhradami, Plaza Espagna, Plaza America a areál Iberoamerikánskej výstavy z roku 1929 so zachovanými pôvodnými pavilónmi architekta Anibale Gonzalesa, Cartuja s areálom svetovej výstavy v roku 1992 konanej na počesť 500-ročného výročia objavenia Ameriky Krištofom Kolumbom. Teraz preukázala realizáciou nového architektonického symbolu svoje ambície byť stále na tepe doby. Nezabudnuteľná na Seville je jej atmosféra so záhradami, kvitnúcimi modrými jacarandami, majolikovými lavičkami a zamrežovanými patiami. Ako v histórii, tak platí aj dnes: „Sevilla je zázrak“.

Situácia

Rez

Ján M. Bahna
Foto: Autor, Wikipedia Commons

Autor je člen Redakčnej rady ASB.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.