Bratislavské cintoríny narážajú na hranice kapacity. Takto by mohli vyzerať nové pietne miesta v Rači a Jarovciach
Martina Gregová Bratislava sa v najbližších desaťročiach bude musieť vyrovnať s výrazným tlakom na pohrebnú infraštruktúru. Nedávno predstavená odborná štúdia mapuje aktuálny stav mestských pohrebísk, hodnotí ich ďalší vývoj a pomenúva limity existujúcich riešení. Zároveň otvára diskusiu o vzniku nových cintorínov. Súčasťou štúdie sú aj ideové návrhy, ktoré naznačujú, ako by mohli nové pietne miesta fungovať ako plnohodnotná súčasť mestskej krajiny.
O problematike nedostatočnej kapacity hrobových miest v Bratislave sa hovorí už niekoľko rokov. Mestská organizácia Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy si preto nechala vypracovať štúdiu, ktorá sa pozerá na reálnu kapacitu pohrebísk v meste a prognózu ich vyťaženia až do roku 2050.
Výsledky analytickej časti štúdie potvrdili, že Bratislava bude v horizonte nasledujúcich 10 až 15 rokov, aj pri realizácii plánovaných rozšírení existujúcich cintorínov, potrebovať veľký cintorín s minimálnou kapacitou 15-tisíc hrobových miest.
V oficiálnom stanovisku zároveň riaditeľ Marianum Robert Kováč potvrdil, že kapacita existujúcich 19 pohrebísk spravovaných organizáciou Marianum je takmer naplnená a voľných zostáva len posledných 8 % hrobových miest. Zároveň dodal, že čiastkové rozšírenia existujúcich cintorínov môžu posunúť kapacitu pri hrobových miestach najmenej do roku 2023 a pri urnových miestach do rokov 2045 – 2050.
Vízia pre nové bratislavské cintoríny
Štúdia okrem analytickej časti obsahuje aj takzvanú Prednávrhovú analýzu pre vznik nového cintorína. „V nadväznosti na závery analytickej časti bola v súlade so súčasnými trendmi a princípmi udržateľného pohrebníctva spracovaná vízia dvoch nových cintorínov v lokalitách, ktoré boli pre tento účel už skôr identifikované v územnom pláne mesta,” približujú autori prednávrhovej analýzy a ideového návrhu, architekti z českého štúdia bams.
Lokality Rača a Jarovce boli podľa ich slov preverené formou modelového ideového návrhu, ktorý overuje princípy riešenia cintorína v daných podmienkach, a posúdené prostredníctvom SWOT analýzy. Výsledkom ich práce je strategický dokument, ktorý bude slúžiť ako odborný podklad pre ďalšie pojednávania a stanovenie postupu mesta Bratislava pri príprave realizácie nového cintorína.
Chýbať nebudú ani alternatívne spôsoby pochovávania
Podľa Roberta Kováča sa v obidvoch prípadoch uvažuje s hrobovými poľami pre prírodné kostrové pochovávanie, urnovými hrobmi a tiež s alternatívnymi formami pochovávania, ako je uloženie popola ku koreňom stromov, s lúkou vsypu a zároveň sa vytvárajú možnosti pre nové formy ekologického pohrebníctva, ako je akvamácia či terramácia.
V prípade uvažovaného cintorína v juhozápadnej časti Petržalky, na hranici medzi Jarovcami a Petržalkou, by mohla podľa štúdie kapacita pochovávania do zeme dosiahnuť 12 až 13,5-tisíc hrobov. V zóne Táborky-Huštekle v mestskej časti Bratislava-Rača by to bolo zhruba 4 030 hrobov.
Cintorín v Jarovciach získa terénne platformy
Ideový návrh nového cintorína v lokalite Jarovce vychádza predovšetkým z lokality. Podzemná voda v nive rieky Dunaj, v území slepých ramien, totiž miestami dosahuje až úroveň približne jedného metra pod terénom. Pre vznik cintorína určeného ku kostrovému pochovávaniu preto bolo nutné navrhnutie terénnych platforiem, pričom navozená zemina by mala byť od pôvodného terénu oddelená nepriepustnou vrstvou.
„Vzhľadom k hydrogeologickým podmienkam je nielen náročné uvažovať o cintoríne ako o pietnom mieste, ale aj ako o kvalitnom verejnom priestore s rekreačnými a biodiverznými funkciami,” tvrdia autori ideovej štúdie. Tá aj napriek tomu ukazuje možnosť vzniku biodiverzitnej pietnej krajiny s vyhliadkami, vodnými plochami a tôňami, ktorá súčasne plní funkciu prírodnej rekreačnej oblasti a migračného a pobytového územia pre zver.
Návrh podľa ich slov zároveň uvažuje o previazaní prírodného areálu lužného lesa, do ktorého budú platformy pre pochovávanie citlivo integrované, s nadväzujúcou parkovou a prírodno-rekreačnou oblasťou na východnej hranici územia smerom k rieke Dunaj.
„Výsledkom je prírodný krajinný cintorín, ktorý rešpektuje prírodné a urbanistické podmienky územia a vytvára dôstojné a kľudné prostredie pre posledný odpočinok, tichú rekreáciu, prechádzky a pozorovanie krajiny,” dodávajú v závere.
Cintorín v Rači zareaguje na skalnaté podložie
Lokalita Rača je naopak špecifická skalnatým podložím, historickým vinohradníckym kontextom a bezprostrednou blízkosťou chránenej krajinnej oblasti Malých Karpát. Pre vznik cintorína určeného pre kostrové pochovávanie je preto podľa slov autorov ideovej štúdie nutné terénne modelovanie a vytváranie terás.
„Vzhľadom k náročným hydrogeologickým podmienkam je kľúčové uvažovať o cintoríne ako o mieste posledného odpočinku, ale aj ako o kvalitnom verejnom priestore s pietnou, rekreačnou a biodiverzitnou funkciou,” tvrdia autori štúdie aj pri druhej predpokladanej lokalite. Lokalita Rača podľa nich dovoľuje vznik moderného cintorína, ktorý ponúka doplkové funkcie ako služby či výhliadky na Bratislavu aj Malé Karpaty.
Predstavené vizualizácie oboch lokalít a ich možného budúceho využitia naznačujú možný vznik moderných pietnych miest, ktoré ťažia zo špecifických terénnych i prírodných daností lokalít. Ich celkové urbanistické riešenie bude v oboch prípadoch vychádzať z určitého pravidelného rastra. Aj napriek tomu však ponúknu viaceré zaujímavé zákutia a architektonické či urbanistické momenty. Tie vo výsledku nepodporia len pietnu funkciu cintorínov, ale aj ich oddychovo-rekreačný účel.
