Historická, prevratná či unikátna. O medzinárodnej urbanisticko-krajinárskej súťaži sa toho mnoho popísalo už pred jej vyhodnotením. Prístup mesta Trnava k takto obrovskému územiu nemá na Slovensku obdobu. Radnica chce, aby mal rozvoj jednotný rukopis, preto sa vydala cestou urbanistickej súťaže, ktorá určí pravidlá rozvoja budúcej štvrte. Najlepší návrh podľa poroty predstavilo švédske štúdio Mandaworks AB.
Novú urbanistickú víziu s návrhom budúceho rozvoja chce získať radnica v rámci verejnej súťaže s názvom Vízia pre územný plán mesta Nitra. Magistrát ju zverejnil ešte v januári. Ako pripomenul, posledný termín predkladania návrhov je 15. apríla.
Prerod územia s rozlohou 138 ha, ktoré ohraničujú ulice Košická, Prievozská, Hraničná, diaľnica D1 – Prístavný most a Prístavná ulica, sa v Bratislave začal skôr ako výstavba v susednom downtowne. Budúcnosť zóny rieši Mestská urbanistická štúdia zóny Mlynské nivy od Metropolitného inštitútu Bratislavy z roku 2023.
Francúzske štúdio Cutwork navrhlo model bytového domu, ktorý je oveľa lacnejší a rýchlejší ako tradičná výstavba. Obytný blok sa dá postaviť ako kocky stavebnice až do výšky šiestich poschodí.
Španielska Valencia je od januára Európskym hlavným zeleným mestom pre rok 2024. Aj vďaka spolupráci s obyvateľmi chce dosiahnuť ambiciózne ciele v oblasti klimatickej neutrality a životného prostredia. Ako sa za posledné roky zmenili jej verejné priestory?
Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru sa minulý rok bola spolu so Slovenskou agentúrou životného prostredia inšpirovať v Škandinávii vydarenými projektmi modro-zelenej infraštruktúry. Nápady a riešenia z mesta, ktoré sa premenilo na „Sponge City“, s nami zdieľal Milan Klinčok.
Odvážny projekt mestskej transformácie v talianskom Bolzane obnovuje a oživuje starú priemyselnú zónu mesta, prepája ju s centrom a vytvára pôdu pre rozvoj lokálnej biodiverzity.
Downtown, Eurovea, Matadorka, Klingerka či príprava Eset Campusu alebo nová štvrť v Palme sú ukážkou, že developeri vedia a chcú pracovať s brownfieldmi v Bratislave.
Katalánska metropola je viac o verejnom priestore ako o samotnej architektúre. Všade cítiť, že všetky verejné priestory sú tvorené naozaj pre ľudí, majú vhodnú ľudskú mierku, vďaka ktorej v nich ľudia radi trávia voľný čas.
Revitalizácia brownfieldov má pre developerov i architektov skrytý potenciál. Dôvodom je, že vo väčších mestách nie je vhodných pozemkov dostatok a výstavba na zelenej lúke naráža na prirodzené limity – od chýbajúcej infraštruktúry či dostupnosť občianskej vybavenosti.
Na otázku, v čom je novovznikajúca štvrť Seestadt Aspern tak (ne)unikátna, sme hľadali odpovede u profesionálov, ktorí ju navštívili. A nie raz.
Bratislavský Ružinov plánuje komplexnú revitalizáciu Areálu hier Radosť. Na obnovu veľkého detského ihriska na západnom brehu Štrkoveckého jazera plánuje spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) vyhlásiť architektonickú súťaž. Pre nevyhovujúci stav ho však mestská časť dočasne zatvorila.
Vďaka práci architektky poznala koncept komunitného bývania, označovaný pojmom Baugruppe, ktorý funguje aj v Rakúsku. Andrea Boroš Leitmann žije spolu s rodinou vo vznikajúcej štvrti Seestadt Aspern.
Spevnené plochy ako parkoviská sú z pohľadu prehrievania mestského priestoru najhoršou možno odpoveďou na klimatické zmeny. V lete sa veľmi rozpália a pomaly chladnú.
Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) za rok pripravil návrh Mestskej urbanistickej štúdie zóny Mlynské nivy v susedstve downtownu. Pripomienky k nej v rámci verejného prerokovania možno poslať oficiálnou cestou do 31. októbra (vrátane).
