Pohľad na oblasť tunelového otvoru zo šachty počas montážnych prác. Mierka objektu a množstvo technologických rozhraní vysvetľujú potrebu priestorovej koordinácie detailu.
Galéria(10)

Šachtové objekty FWS-West v Hamburgu: od 3D návrhu výstuže po realizáciu

Pri zložitých železobetónových podzemných objektoch nie je rozhodujúce iba množstvo výstuže vyplývajúce zo statického návrhu. Rovnako dôležité je dostať výstuž do priestoru tak, aby bola montovateľná, aby rešpektovala stavebný postup a aby zostal reálny priestor na betonáž. Príkladom je realizačné spracovanie výstuže štartovacej a koncovej šachty tunelového úseku Fernwärme-Systemanbindung West (FWS-West) v Hamburgu. Článok približuje najmä oblasti, v ktorých sa pravidelný valcový systém mení na priestorovo komplikovaný detail – styk so základovou doskou, tunelový otvor a zóny s vysokou koncentráciou prútov.

Projekt v skratke

FWS-West je súčasťou systému diaľkového zásobovania teplom v Hamburgu. Úsek Los T1 tvorí podzemné prepojenie medzi štartovacou šachtou pri Köhlfleethafene južne od Labe a koncovou šachtou v Hindenburgparku na severnom brehu. Tunel, ktorého hlavné parametre sú uvedené v tab. 1, sa realizuje štítovým razením plnoprofilovým strojom v režime EPB.

Po dokončení razenia bude podzemný priestor slúžiť na vedenie dvojice teplovodných oceľových potrubí a ich prevádzkovú a údržbovú infraštruktúru. Investorom diela je Hamburger Energiewerke, generálnym projektantom Implenia Civil Engineering. Na projekčných prácach sa dlhodobo podieľa aj spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s. r. o.

Šachty ako súčasť tunelového systému

Zadávacie podklady počítali so štartovacou a koncovou stavebnou jamou tvorenou podzemnými stenami a so spodným uzavretím pomocou kotvenej podvodnej betónovej dosky. Výkop sa podľa miestnych podmienok realizoval kombináciou suchého a mokrého odťažovania tak, aby sa obmedzilo riziko hydraulického porušenia dna. Po dokončení stavebných jám nasledovalo razenie tunela. Definitívne valcové šachty boli navrhnuté ako železobetónové vodonepriepustné konštrukcie.

Obr. 1 Celkový 3D pohľad na výstuž valcového šachtového objektu, základovú dosku a lokálne zosilnenú oblasť tunelového otvoru.
Obr. 1 Celkový 3D pohľad na výstuž valcového šachtového objektu, základovú dosku a lokálne zosilnenú oblasť tunelového otvoru. | Zdroj: Amberg Engineering Slovakia

Už samotná geometria ukazuje rozdiel medzi oboma objektmi. Štartovacia jama má podľa podkladov vnútorný priemer približne 22,4 m a hĺbku 30 m. Koncová jama má vnútorný priemer približne 13,4 m a hĺbku 34 m. Obe šachty pritom nie sú iba prístupovými objektmi pre razenie. V konečnom stave musia poskytnúť priestor na potrubia, oceľové plošiny, schodiskové a prevádzkové konštrukcie, armatúry, manipuláciu a údržbu.

Obr. 2 Priestorové usporiadanie výstuže v spodnej časti šachty; je dobre viditeľná väzba valcového plášťa, základovej dosky a zosilnenej oblasti pri tunelovom otvore.
Obr. 2 Priestorové usporiadanie výstuže v spodnej časti šachty; je dobre viditeľná väzba valcového plášťa, základovej dosky a zosilnenej oblasti pri tunelovom otvore. | Zdroj: Amberg Engineering Slovakia

Z pohľadu návrhu výstuže bol podstatný najmä prechod od pravidelnej valcovej geometrie k miestnemu napojeniu ďalšej konštrukcie. Veľký tunelový otvor, styk so základovou doskou, pracovné škáry a budúce napojenia prerušujú pravidelný priebeh výstuže. V týchto miestach už nestačí zopakovať typický raster prútov po obvode – výstuž musí byť vedená tak, aby zachovala funkciu nosného systému a zároveň sa dala reálne namontovať.

Predmet realizačného návrhu výstuže

Predmetom spracovania bola realizačná dokumentácia výstuže železobetónových častí štartovacej a koncovej šachty. Cieľom nebolo iba preniesť potrebnú plochu výstuže zo statického výpočtu do výkresu. Rozhodujúce bolo vytvoriť jednoznačný systém prútov, vrstiev a napojení, ktorý rešpektuje geometriu objektu, stavebný postup a priestorové možnosti montáže.

Na výkresoch štartovacej šachty je výstuž základovej dosky členená na niekoľko vrstiev – hlavnú, radiálnu, tangenciálnu, pripojovaciu a šmykovú. V najviac namáhaných a geometricky komplikovaných častiach sa používajú aj prúty s priemerom 28 mm. Samotný počet vrstiev nie je problém, ak sa jednotlivé systémy nestretávajú v jednom uzle. Kritické sú práve miesta, kde sa do viacvrstvovej dosky pripájajú stenová výstuž, lokálne zosilnenie otvoru a pokračovacie prúty.

Obr. 3 Detail pripravených mechanických napojení výstuže v spodnej časti objektu pred montážou nadväzujúcich prútov
Obr. 3 Detail pripravených mechanických napojení výstuže v spodnej časti objektu pred montážou nadväzujúcich prútov | Zdroj: Amberg Engineering Slovakia

Na vybraných miestach sa použili mechanické pozičné spojky výstuže. Takéto riešenie má praktický význam najmä tam, kde nie je možné ponechať dlhé vyčnievajúce prúty počas skoršej stavebnej etapy. Spojka umožňuje pripraviť napojenie a pokračovať vo výstuži až v ďalšej fáze. Z pohľadu realizácie však musí byť jej poloha veľmi presná – odchýlka, ktorú ešte možno pri samostatnom prúte vyrovnať, sa pri hustom systéme spojok môže preniesť do kolízie celej ďalšej vrstvy.

Tunelový otvor: miesto, kde sa bežný systém končí

Najvýraznejšou lokálnou zmenou je tunelový otvor. V pravidelnej časti valca môže byť výstuž vedená po obvode a výške v pomerne čitateľnom rastri. Otvor však tento systém preruší. Prúty, ktoré by inak prechádzali cez otvor, treba ukončiť alebo previesť do okrajových oblastí a súčasne je potrebné vytvoriť lokálnu lemovaciu výstuž. Výsledkom je priestorová skladba, ktorú v klasickom pôdoryse a reze možno opísať, ale nie vždy rýchlo pochopiť.

Práve v tejto oblasti sa ukázala výhoda 3D modelu armovania. Priestorový pohľad umožňuje naraz sledovať výstuž po obvode šachty, výstuž lemovania otvoru aj jej prechod do spodnej zóny. Z modelu je zrejmé, že nejde o jednoduché doplnenie niekoľkých prútov okolo kruhového prestupu. Otvor vytvára samostatnú lokálnu zónu, v ktorej sa stretávajú rôzne smery prútov a mení sa ich tvarovanie.

Pri takomto detaile je dôležité posudzovať výstuž nielen z hľadiska konečného stavu, ale aj podľa poradia, v akom sa bude ukladať. Ak sa najskôr osadia uzatvorené alebo málo prístupné vrstvy, ďalšie prúty sa už nemusia dať vložiť bez dodatočného rozoberania. 3D koordinácia preto pomáhala overovať, ktoré prvky sa musia osadiť ako prvé, kde je vhodné použiť mechanické napojenie a kde treba ponechať montážny priestor.

Styk šachtovej steny so základovou doskou

Druhým rozhodujúcim miestom je spodná časť šachty. Základová doska nie je vystužená jednou hornou a jednou spodnou sieťou. Návrh rozlišuje viacero vrstiev hlavnej výstuže a samostatné radiálne, tangenciálne, pripojovacie a šmykové prúty. V styku s valcovou stenou sa k nim pridáva zvislá a obvodová výstuž steny. Hustota ocele preto lokálne rastie veľmi rýchlo.

Obr. 4 Detail 3D modelu armovania pri tunelovom otvore; priestorový model odhaľuje súbeh viacerých smerov a vrstiev výstuže v lokálne zosilnenej oblasti.
Obr. 4 Detail 3D modelu armovania pri tunelovom otvore; priestorový model odhaľuje súbeh viacerých smerov a vrstiev výstuže v lokálne zosilnenej oblasti. | Zdroj: Amberg Engineering Slovakia

Pri návrhu bolo potrebné kontrolovať nielen statickú kontinuitu, ale aj krytie, reálne svetlé vzdialenosti medzi prútmi a priestor na uloženie a zhutnenie betónu. Formálne správny výkres, v ktorom sa všetky prúty zmestia v 2D projekcii, ešte nemusí byť realizovateľný. Priestorový model je v takomto mieste účinnou kontrolou, pretože zobrazuje skutočný súbeh vrstiev a tvarovaných prútov.

Od modelu na stavbu

Hodnota 3D modelu sa naplno ukáže až pri porovnaní s realizáciou. Fotografie zo stavby potvrdzujú, že výstuž valcového plášťa vytvára na veľkej ploche pravidelný raster, ktorý sa v spodnej časti postupne zahusťuje. Na hranici jednotlivých etáp sú pripravené napojenia pre pokračujúce prúty, v mieste tunelového otvoru sa pravidelnosť mení na priestorovo komplikovaný detail.

Pri pohľade zhora je dobre viditeľná aj praktická stránka montáže. Výstuž sa osadzuje po výškových etapách z pracovných plošín. K návrhu preto patrí nielen výsledná poloha prútov, ale aj otázka, či sa pracovník na dané miesto dostane, či dokáže prút otočiť a zasunúť do požadovanej polohy a či zostane dostatočný priestor na debnenie a betonáž.

Obr. 5 Rez 3D modelom v úrovni spodnej časti šachty; výrez zvýrazňuje viacvrstvové armovanie základovej dosky a prechod do výstuže valcového plášťa.
Obr. 5 Rez 3D modelom v úrovni spodnej časti šachty; výrez zvýrazňuje viacvrstvové armovanie základovej dosky a prechod do výstuže valcového plášťa. | Zdroj: Amberg Engineering Slovakia

Samostatnou témou bola koordinácia s potrubiami a vnútornými oceľovými konštrukciami. Zadávacie podklady predpokladajú v šachtách minerálne izolované oceľové potrubia DN 800 a viacero oceľových prevádzkových úrovní. Potrubia sa do podzemného systému vťahujú po dokončení tunela a ich poloha určuje priestor, ktorý zostáva na ďalšie práce. Fotodokumentácia z montáže veľmi názorne ukazuje mierku potrubí v porovnaní s priemerom tunela a šachty.

Prečo sa priestorový model oplatil

Priestorové modelovanie výstuže nebolo v tomto prípade samoúčelnou vizualizáciou. Jeho význam bol predovšetkým kontrolný a koordinačný. Model umožnil včas odhaliť miesta, kde by sa rôzne skupiny prútov dostali do kolízie, kde by montáž vyžadovala nevhodné poradie alebo kde by výsledná hustota ocele mohla komplikovať betonáž.

Model zároveň zjednodušil komunikáciu. Pri komplikovanom detaile otvoru alebo spodnej zóny môže byť séria pôdorysov a rezov úplne správna, ale jej pochopenie si vyžaduje čas. Jeden vhodne zvolený 3D výrez vysvetlí logiku detailu projektantovi, pracovníkom kontroly aj pracovníkom stavby často rýchlejšie. Dvojrozmerné výkresy tým nestrácajú význam – zostávajú rozhodujúcim realizačným dokumentom –, no 3D model pomáha overiť, že jednotlivé výkresové pohľady spolu vytvárajú jeden realizovateľný priestorový celok.

V praxi sa ukázalo, že najväčší prínos má 3D model práve v lokálnych zónach. Modelovanie celej pravidelnej steny je užitočné na kontrolu kontinuity a orientáciu, ale rozhodujúcu pridanú hodnotu prináša v otvoroch, pracovných škárach, pri mechanických spojkách a v styku steny s viacvrstvovou základovou doskou.

Realizovateľnosť ako súčasť návrhu

Z pohľadu projektanta je pri komplikovanom armovaní potrebné vnímať realizovateľnosť ako jednu zo základných podmienok návrhu. Statický výpočet môže správne určiť potrebnú plochu ocele, no výkres musí túto požiadavku transformovať do systému, ktorý sa dá vyrobiť, dopraviť, vložiť do konštrukcie a skontrolovať pred betonážou.

Pri šachtových objektoch FWS-West sa táto požiadavka prejavila najmä v troch oblastiach. Prvou bolo viacvrstvové armovanie základovej dosky, druhou bola kontinuita výstuže medzi doskou a stenou a treťou bolo lokálne zosilnenie pri tunelovom otvore. Vo všetkých troch prípadoch bolo potrebné vyvažovať statickú potrebu s obmedzeným priestorom.

Obr. 6 Realizácia výstuže valcového sekundárneho ostenia; pohľad zhora ukazuje pravidelný raster steny a výrazné zhustenie výstuže v spodnej zóne.
Obr. 6 Realizácia výstuže valcového sekundárneho ostenia; pohľad zhora ukazuje pravidelný raster steny a výrazné zhustenie výstuže v spodnej zóne. | Zdroj: Amberg Engineering Slovakia

Fotografie z realizácie sú v tomto ohľade dôležitou spätnou väzbou. Ukazujú, že výsledná skladba výstuže bola na stavbe realizovateľná a že komplikované oblasti bolo možné zostaviť v navrhnutej geometrii. To neznamená, že 3D model nahrádza skúsenosť zo stavby alebo kontrolu výkresov. Naopak, najväčší prínos má vtedy, keď všetky tri zložky – výpočet, detaily a realizácia – fungujú ako jeden proces.

Hotový tunel ako výsledok koordinácie

Po dokončení stavebných a montážnych prác je v tuneli osadená dvojica oceľových teplovodných potrubí na oceľových podperných konštrukciách a pozdĺž tunela vedie pochôdzny rošt. Pri pohľade na hotový priestor je zrejmé, že rezervy medzi stavebnou konštrukciou, potrubiami a obslužným priestorom sú malé. Presnosť návrhu šácht a otvorov preto priamo súvisí s možnosťou bezkolíznej montáže technologickej časti.

Obr. 7 Tunelový otvor v šachte počas montáže potrubí. Fotografia dokumentuje priestorové obmedzenia, s ktorými musí byť detail otvoru a jeho okolia kompatibilný.
Obr. 7 Tunelový otvor v šachte počas montáže potrubí. Fotografia dokumentuje priestorové obmedzenia, s ktorými musí byť detail otvoru a jeho okolia kompatibilný. | Zdroj: Amberg Engineering Slovakia

Záver

Realizačný návrh výstuže štartovacej a koncovej šachty FWS-West ukázal, že pri masívnych podzemných železobetónových konštrukciách nie je najzložitejšia pravidelná časť objektu, ale lokálne prechody. V miestach tunelových otvorov, pracovných škár a styku valcovej steny so základovou doskou sa stretáva viacero výstužných systémov a požiadavka na nosnosť sa veľmi rýchlo mení na problém priestorovej koordinácie.

Obr. 8 Vnútorný priestor tunela s oceľovými potrubiami a pochôdznym roštom počas montáže. Konečný prevádzkový priestor je výsledkom koordinácie stavebnej a technologickej časti.
Obr. 8 Vnútorný priestor tunela s oceľovými potrubiami a pochôdznym roštom počas montáže. Konečný prevádzkový priestor je výsledkom koordinácie stavebnej a technologickej časti. | Zdroj: Amberg Engineering Slovakia

3D model armovania sa v týchto oblastiach osvedčil ako praktický pracovný nástroj. Umožnil kontrolovať skutočnú skladbu prútov, montážne poradie a kolízne miesta ešte pred realizáciou. Jeho úlohou nebolo nahradiť klasickú realizačnú dokumentáciu, ale doplniť ju o kontrolu, ktorú dvojrozmerný výkres pri veľkej hustote výstuže poskytuje len obmedzene.

Pri podobných objektoch možno za dôležité považovať tri zásady:
kritické detaily riešiť priestorovo už počas projektovania, od začiatku zohľadňovať postup montáže, venovať rovnakú pozornosť realizovateľnosti ako samotnej statickej potrebe výstuže.

Práve prepojenie výpočtu, detailov a spätnej väzby zo stavby vedie k riešeniu, ktoré je nielen správne na papieri, ale aj uskutočniteľné v reálnom podzemnom objekte.

Zdroje
1. Wärme Hamburg GmbH: Fernwärme-Systemanbindung West (FWS-West), Leistungsbeschreibung, Los T1 (Tunnel), 21. 1. 2021.
2. FWS-AS-A-IP-07-BP-005-02: Startschacht – Bewehrung Bodenplatte, realizačný výkres,
1. 8. 2024.
3. FWS-AS-A-IP-07-BP-008-02: Startschacht – Bewehrung Bodenplatte, rezy A-A a B-B, realizačný výkres, 1. 8. 2024.
4. 3D model armovania a fotodokumentácia realizácie – podklady autora.

Text: Juraj Ortuta, Filip Kajan; Amberg Engineering Slovakia, s. r. o.
Foto: Amberg Engineering Slovakia, s. r. o.

Pohľad na oblasť tunelového otvoru zo šachty počas montážnych prác. Mierka objektu a množstvo technologických rozhraní vysvetľujú potrebu priestorovej koordinácie detailu.
obr1
Obr. 2 Priestorové usporiadanie výstuže v spodnej časti šachty; je dobre viditeľná väzba valcového plášťa, základovej dosky a zosilnenej oblasti pri tunelovom otvore.
Obr. 3 Detail pripravených mechanických napojení výstuže v spodnej časti objektu pred montážou nadväzujúcich prútov
Obr. 4 Detail 3D modelu armovania pri tunelovom otvore; priestorový model odhaľuje súbeh viacerých smerov a vrstiev výstuže v lokálne zosilnenej oblasti.
obr5
Obr. 6 Realizácia výstuže valcového sekundárneho ostenia; pohľad zhora ukazuje pravidelný raster steny a výrazné zhustenie výstuže v spodnej zóne.
Obr. 7 Tunelový otvor v šachte počas montáže potrubí. Fotografia dokumentuje priestorové obmedzenia, s ktorými musí byť detail otvoru a jeho okolia kompatibilný.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby 5/26.